Bicykle - Lago di Garda AM/EN - Vetroplach magazin

Lago di Garda AM/EN

28.11.2011
lago-di-garda-am-en

Garda je v Taliansku asi najnavštevovanejšou bikerskou oblasťou. Píše sa o nej v každom bikovom časopise, preslávil ju tamojší bikový festival, testujú a fotia tam nové modely známych bikových značiek. Tento rok dozrel čas, aby som tam zavítal aj ja:) Pri plánovaní, čo tam budeme jazdiť, som sa prelúskal množstom internetových stránok a zistil som, že toto miesto ponúka trasy od širokých miernych šotolinových ciest až po úzke strmé skalnaté chodníčky, takže "svoje" si tu môže nájsť skutočne každý biker. Veľa informácií je na českom www.bike-forum.cz, podrobný popis trás na www.kreuzberg.lt, ja som však konečný výber robil z trás na nemeckom mountainbike.bz, pričom základný filter bola obtiažnosť 3 (z 5-dielnej stupnice) s dôrazom na technickú náročnosť zjazdov, nech si to užijeme :)
Sústredili sme sa na severnú polovicu okolia jazera s prevahou trás okolo mestečiek Tremosine a Limone.

Veľmi peknú trasu sme dali hneď prvý deň: Z Tremosine (časť Vesio) lesnou asfaltkou cez Valle di Bondo na Passo Nota, z neho šotolinou po značke 121 a ďalej 102 a 106 cez niekoľko skalných okien či tunelíkov. Na kóte 1026 m n.m. sme odbočili na lesný chodník traverzom a neskôr zjazdom k chodníku 109,ním potom dole = technicky najzaujímavejšia časť (skalnatý chodník s časťou v suti po križovatku). Odtiaľ pokračovala varianta dole chodníkom 123 do Limone - to sme skúsili, ale pre námietky časti osádky sme to nakoniec otočili a dokončili druhou variantou – chodníkom až šotolinovou cestou 109 po asfaltku a ňou späť do Vesia.

Druhá trasa bola pekná na výhľady, ale najmenej technicky náročná (2+): Vesio - Valle S. Michele (šotolina, v serpentínach betón) - okolo Cima Camerone napojenie na 224 a ňou na Passo Tremalzo. Odtiaľ stále po 224 popod Monte Tremalzo na Bocca di Val Marza (šotolina). Tam pred tunelom končí výšľap a začína krásny, pohodový (stále šotolinový) zjazd po Passo Nota. Stadiaľ rovnako ako predchádzajúci deň, ale bez odbočky na lesný chodník, t.j. komplet 106 až do Vesia. V spodných serpentínach 1 člen nášho tímu dostáva šmyk a dokončuje so zraneniami, ktoré mu dovolili nasledujúci deň oddychovať :)

Tretí deň len vo dvojici sa presúvame autom do dedinky Biacesa. Vyložíme biky a cyklochodníkom vyrážame k Lago di Ledro. Od neho strmo nahor značenou cyklotrasou bez čísla až na Bocca del Fortini. Cestou stretávame množstvo Fiatov Panda zelenej farby, ktoré signalizujú že poľovnícka sezóna je v plnom prúde (preto sa v októbri neodporúča cez týždeň chodiť mimo chodníkov a všeobecne do lesa). Cesta nahor bola vysiľujúca - strmé stúpania striedali traverzy s klesaním, preto sa celkovo nastúpalo viac ako sme predpokladali.
Z B. Fortini začal po úvodnom miernom stúpaní príjemný šotolinový, miestami kamenný zjazd s peknými vložkami ako klopenky z balvanov a nádhernými výhľadmi na Lago di Garda. Zo 421 sme v Passo Guil odbočili na 422, čo je krásny singel (začína strmým stúpaním na Monte Guil, potom už len dole): v hornej časti s výhľadmi, nižšie v lese s koreňovými a kamennými pasážami. Po vyústení na šotolinovú cestu sú 2 možnosti - Marek skúsil šotolinu doprava s napojením na 422B, ja som skúsil pokračovanie 422 doľava - po krátkej časti na šotoline sa odbočí na chodník strmo dole = najtechnickejší úsek nášho pobytu na Garde (obtiažnosť 4), jeden 10m úsek som zišiel pešo. Stretávka oboch variánt je v mestečku Pregasina. Z neho sme sklesali asfaltovým chodníčkom (ako inak, s výhľadmi na jazero) až k ústiu Val di Ledro a odtiaľ už iba hore cyklochodníkom späť do Biacesy uzavrieť okruh.

Štvrtý deň sme sa vybrali na východný breh Gardy - auto sme odparkovali v mestečku Nago nad Torbolou a asfaltkou sme začali výšľap na Monte Altissimo. Náš cieľ nebol až tam, vybrali sme si nástup na "diabolský zjazd" Downhill Val del Diabol na kóte 1130 m n.m. Zjazdová trať je technická rock garden s niekoľkými dropmi (v strednej pasáži je najťažší 1 m s dopadom do voľných kameňov), na 2 miestach sú na spestrenie drevené mostíky, trasa má niekoľko "netechnických" obchádzok, ktoré umožnia oddych, 2 sme využili aj my :) Štatisticky prevýšenie 900 m na dĺžke 4 km.

Posledný deň sme si vybrali ďalšiu variantu z Tremozine. Keďže sa naplnila predpoveď počasia (dážď v noci a doobeda a ochladenie), vyrazili sme až poobede výstupovou trasou ako prvý deň. Zo sedla Passo Nota však už trasou 421 až po Passo Guil s najkrajšími výhľadmi týždňa - vďaka dažďu a ochladeniu zmizol opar, ktorý nás sprevádzal predchádzajúce dni. Z Passo Guil sme odbočili na chodník 117: krásny technický trail, v hornej časti s pekne zavretými točkami, ale bez šutrov. Nižšie kamene pribudli, ale stále zjazdné bez väčších problémov. 117 vyústila do 101 a podklad sa spevnil - ostali kamene, ale "pricementované" k podkladu - sklon sa v týchto častiach pohyboval okolo hodnoty 30 stupňov, preto táto úprava chodníka mala význam. Brzdy tu dostali zabrať (všetci máme vpredu 203mm kotúče, s menšími by bolo treba zastavovať častejšie). V svižnom tempe sme sa o chvíľku ocitli v mestečku Limone. Z neho sme sa už po asfaltke vyštverali po 400 výškových metroch späť do Tremosine.

Užitočné informácie:
Ubytovanie: Tremosine, konkrétne časť Vesio je cenovo na úrovni Ledra, t.j. najnižšie v oblasti, výhoda Vesia je JV poloha, t.j. teploty o cca 5 stupňov viac ako Ledro, pri rovnakej nadmorskej výške 600 m. Kempy okolo jazera sú cenovo podobné ako spomínané apartmány.
Odporúčaná výbava na spomenuté typy trás: celoodpružený bike, zdvih aspoň 140mm, širšie pneu aspoň 2.3" s výstužou typu Snake Skin, alebo butyl, dobré brzdy – vpredu minimálne 180 mm kotúče.
Pozor na dostatočné zásoby vody na túru – Garda je veľmi suchá, okrem chát tu veľa miest na doplnenie tekutín nenájdete. My sme začiatkom októbra mali teploty okolo 25 stupňov (okrem posl. dňa), v lete by som tam ani nechodil :)
Čo sa týka obtiažnosti, obraz o 5 si môžete urobiť sledovaním videí v podaní Haralda Philippa (niektoré úseky): http://videos.mtb-news.de/videos/view/14506/h a hlavne Tobiasa Leonhardta: http://vimeo.com/23353736
Mapy: okrem GPS trackov, ktoré som spomenul, sú výborné Kompass mapy - dajú sa kúpiť na mieste, my sme použili okrem klasickej 1:50 000 aj verzie v mierke 1:25 000, ktoré tiež dosť pomohli pri výbere  variánt trás.

Text a foto: Rišo B., jazdili: Marek Z. a Ivan B.

Fotky Lago di Garda AM/EN


Súvisiace články:

Diskusia




Sportful | Eshop so športovým oblečením
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2017  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 2952367