MTB: Zbojnícka chata na tučno.

      Okolo ohniska ďalšia príjemná rovinka na oddych, dobieham nosiča, počuje za sebou čudný zvuk otáča sa. Začína trápenie pod bránou, mačky sa vyzúvajú ale dá sa napokon aj bez nich, teraz doľava na hang. Zastavuje ma skupinka turistov, chcú sa fotiť s bicyklom nie so mnou :-): "Aj tie hrubé gumy nech sú tam!" Pomaly fučiac a naberajúc výšku pozerám na generál, tak tadiaľ by to malo ísť naspať, ktovie aký bude podklad. Ako zídem tie strmé úseky, oblúčikmi? Nad hangom je jasné, že ku chate výjdem, dnes to naozaj výjde, plní sa mi sen! Ani neviem odkiaľ prišiel, raz za život vyjsť s bicyklom na Zbojnícku chatu a zjazdiť dole, v zime samozrejme. Odkiaľ prichádzajú naše sny?

      Chata prázdna, ticho, výborná hrachová polievka aj poriadna porcia. Najväčšie dobrodružstvo začína za chatou, mám rešpekt, len sa nikde nevysypať, dvaja lyžiari v dohľade sú už dole. Tlačím celý úsek pod Malý závrat, magické to miesto 2050 m n.m., kde si lyžiari odopínajú pásy a zapínajú lyžiarky na pevno. Ja len spúšťam sedlo na minimum, fotím na všetky svetové strany, upínam prilbu na pevno, odpúšťam vzduch z kolies na mäkko. Pojde to v tej oráčine?

 

 

      Prvé metre sa koleso borí, nie dobrý signál, ale akonáhle sa tučnogumá bláznivá mašina pohne rýchlejšie ide, ide a...nezastavuje! Pri prvej strminke sa ešte bojím priamo dole, nasadám na utlačenú lyžiarsku stopu relatívne dosť širokú a tvrdú, všetky možné aj nemožné drápiky zahryznuté v snehu držia bike tam kde má byť, vďaka vám statoční lyžiari! Druhý zráz už posmelený púšťam priamo dole, brzdové kotúče zohrievajú okolitý mráz, nechápem, neverím a kričím do doliny: "Ide to, ide to!!" Rovinka do brány ako z rozprávky, doširoka utlačený bezpečný sneh, tak by to mohlo byť stále!

 

  

 

     Pod bránou bude problém s tým počítam, rozrytá šikmá stopa, pneumatiky hlásia svoje limity, dva takmer kontrolované pády, idem radšej kúsok pešo. Od ohniska dole už len tiché orgie diaľnicou Veľká Studená dolina, húpačky, prázdny betlehem pri Rainerke, lyžiarska zjazdovka z Hrebienka, aj poskočiť sa párkrat dalo, neskutočný ten hrubogumák. Vzdávam poctu chlapcom z Aljašky za tento vynález, technike za spoľahlivosť, aj horám, že ma pustili takto k sebe aj bezpečne späť.