Bicykle - Na bajku Volovskými vrchmi - Vetroplach magazin

Na bajku Volovskými vrchmi

12.06.2010
na-bajku-volovskymi-vrchmi

Vôl na Volovci alebo sPúštna odyssea Volovskými vrchmi, nadpisov na tento článok by bolo viac. Z viacerých zdrojov sa ku mne už dávno doniesol chýr, že vrchol Volovec, nazývaný aj Skalisko 1293m vo Volovských vrchoch sa oplatí navštíviť. Vraj jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov na Slovensku. Za dobrej viditeľnosti, ktorá býva väčšinou v zime vraj vidieť Tatry na severe a Maďarsko na juhu.

 

Pozrel som do mapy, uvidel ten dlhý hrebeň z Dobšinského kopca a plán bol jasný. Už len ako sa dostať naspäť. Ako to už býva, aj tento plán však musel dozrieť a tak nejaký ten rôčik to trvalo, kým nadišiel deň "D".

Auto odstavujem za tunelom v Stratenej. Nejdem až na kopec, začína mi svietiť červená... Vyberám bike a vyrážam. Presne ako cyklisti na Tour de France - o dvanástej :) Predpoveď je dobrá a do tmy mám nejakých 9 hodín času. Rozcvička po asfalte na Dobšinský kopec a dobrodružstvo začína. Chodník hneď na začiatku vycerí zuby v podobe koprivy, po chvíľke sa však vynorím na štrkovej ceste a hneď je to veselšie.

 

Prechádzam stádom ovcí a pohľad mi padne doľava. Kráása a skoro som to prehliadol. Dedinky, pri pohľade na priehradu si spomeniem na tie dve letá strávené v hoteli, cez voľné dni som povymetal všetky značkované chodníky v Raji. Dnes sú už viaceré zrušené. Bolo to už pred dvadsiatimi rokmi.

 

Späť do reality: značka na Dobšinskom kopci povedala, sedlo Súľová = 3h50min. Sakra to je nejako veľa, uvidím ako to pôjde na bajku. Po chvíli sa červená značka odpojí od štrkovej zvážnice a zamieri na hrebeň. Idem s ňou. Začínam tlačiť. Dnes to bude orientačne náročné, uvedomujem si. A nečakám, že niekoho stretnem.

 

Chodník sa často stráca v hlbokej tráve, problémy sú vždy pri obchádzaní polomov. Darí sa mi však celkom dobre a postupujem bez strát. Dupem do pedálov opäť na zvážnici a už sa teším ako rýchlo budem v sedle Súľová, keď sa vynorím na obrovskom rúbanisku. Značka hlási hodinku, a vzápätí začínajú problémy.

Naplno musím využiť orientačné skúsenosti a inštinkty, makám ako ďas, ale aj tak na tomto úseku ten čas z tabuľky dodržím... Napadá ma toto:

 

zaujííííma vôbec niekoho niečo??   Chodník vedie presne stredom...  

Chápem, že drevo treba ozaj ťažiť. Chápem aj to, že ideálne na zvážanie kmeňov sú často značkované chodníky a cesty, ale ťažiť drevo spôsobom, že všetky konáre ostanú presne tam kde spadnú po odrezaní od kmeňa? A je to úplne jedno, že dajaká značka tunák vedie? Dajaká E8, že európskeho významu? Haha!!

 

Vnáram sa do lesa, stopy od bagra zmiznú. Chodníček nádherný. Takto som si to predstavoval! Ale! každých 20 metrov spadnutý strom... Do sedla Súľová prichádzam aj tak za menej ako polovicu času z rázcestníkov. Odfotím si drevorubačskú ydylku a šliapem ďalej. To som ešte netušil čo ma čaká...

 

Dobre teda. Tento úsek nevynechám celkom. Spomeniem len, že radšej tam nechoďte. Tých pár fotiek z galérie je len ozaj malou ukážkou toho ako to tam vyzerá. Väčšinu času som totiž riešil iné veci ako fotenie...

ÁÁÁ ocitáme sa v sedle Volovec. Meter od rázcestníka prekračujem posledný spadnutý strom a cesta je voľná. Tabuľka hlási: Skalisko 35 minút. Ocitám sa po chvíli na náhornej plošine porastenej zakrpatenými smrečkami. Vrchol sa blíži, keď vtom ho uvidím medzi vrcholkami stromov.

 

Na oblohe ani mráčik. Teším sa, že mi to vyšlo. Nestretol som ani človiečika. Teda pardon, jedného bagristu. Turistický čas hovorí: 6h50min, čas prekážkového behu s bicyklom = 4h. Vychutnávam výhľady. Referencie neklamali. Miesto, ktoré sa určite oplatí navštívíť. Len preboha nie po mojich stopách!!!

 

Pozerám na hodinky a som prinútený skrátiť plánovaný okruh. Pôjdem dole do Nálepkova zelenou a potom popri Hnilci až ku priehrade. Keď som už tu rozhodnem sa ešte navštíviť chatu. Malo by to byť len kúsok pod hrebeňom. Neverím, že tam niekto bude, ale snáď aspoň nejaký prameň s vodou nájdem.

 

Vynorím sa pri chate a chlapík si tam drevený obklad maľuje. Jediná vec, čo má oblečenú je ten štetec v jeho ruke... Strhne sa a zakričí: Jaj! Dobrý deň! Som si fakt už nemyslel, že dnes ešte niekto príde!" Nevadí! smejem sa. Chlapík zmizne dnu, mrmlajúc niečo o dievčatách. Asi tiež neboli moc naobliekané. Ani sa ukázať neprišli. Škoda.

 

Chlapík sa hneď vynorí v rifliach a bez trička. "Fakt som si nemyslel, že niekto príde! Čo si dáte? Máme všetko!" " Niečo na pite by som si dal!" odpovedám. Máme Rum,Borovičku, Vodku, víno,pivo nalejem vám hneď štamperlíka?

Mám ešte asi 4 hodiny šliapania pred sebou, ukazujem na bike. "Nejaké nealko! Niečo sladké!"

"Sladké tunák mám Becherovku." odpovedá

Zjavne toho nevie veľa o bicyklovaní. Takže nealko žiadne. "Vonku voda z prameňa, to je najlepšie nealko!" "A ináč tu máme od piva hore všetko... A čo takto pivo?"

"Dobre tak pivo, ale studené!" zakričím ešte naňho, keď vidím že ide otvárať kartón vedľa chladničky. Dávame debatku, okrem iného rozpráva o tom ako za socializmu lesy v lepšom stave boli ako dnes, spomenie aj to, že na chatu Slováci len veľmi málo chodia. Hlavní návštevníci sú Česi. potom Maďari, Poliaci...

 

Ešte vari spomeniem, že na chate sa dá aj prespať. otvorená je každý víkend a počas prázdnin každý deň. Rozlúčime sa a ja pálim rýchlo späť na križovatku zo zelenou. Zjazd sado-maso alebo konár-nekonár a už som na asfaltke smer Nálepkovo. A na záver ešte jeden postreh: nový fenomén sa nám tu rozmáha, v slepej doline, riadna džura to je, som napočítal hneď 5 novučičkých domov a pred každým zaparkovaný harwestor alebo lesný traktor...

 

Cyklotrasa údolím Hnilca je ok. Príjemná spojovacia cestička. Ešte niesom pri aute a zvoní telefón. Kamoš sa pýta kam ideme jazdiť zajtra. "Jak zajtra, šak ešte som neskončil dneska!" hovorím o ôsmej do telefónu.

Čas výletu brutto: 8h20min

 

M.Bartoň

 

 

 

 

Fotky Na bajku Volovskými vrchmi


Diskusia




RE: Na bajku Volovskými vrchmi
miro (1apolo@azet.sk) - 13.06.2010
a kde je fotka maliara???

RE: Na bajku Volovskými vrchmi
Jaraba 14.06.2010
No, vidím, že od dvoch rokov, kedy sme tam boli my, sa toho veľa nezmenilo. Ťažba a lynčovanie chodníkov prekvitá... Snáď len jedna pozitívna zmena - že na chate vôbec niekto bol. My sme tam boli 30.6.08, chata zavretá, vraj sezónu začínajú až 1.7.! Volali sme chatárovi, aby prišiel o deň skôr, že sa tam ubytujeme, najeme, tržby spravíme. Ale jemu sa to zrejme kvôli 13-im ľuďom neoplatilo. A potom vraj tam chodí málo Slovákov!

RE: Na bajku Volovskými vrchmi
KarolM (karpatiatour@gmail.com) - 25.12.2010
Je to krásny kraj, avšak ťažko skúšaný: http://www.treking.cz/cyklistika/knola.htm. Inak z Dobšinského kopca cez Súľovú, Skalisko až na Úhornianske sedlo treba ísť na bajku po zvážniciach (nie po TZ), je to celé zjazdné (až na tie ťažko skúšané úseky).

Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk
www.modralanovka.sk
www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2019  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 4421094