Skitúrová klasika: Derešský kotol, Chopok a Ďumbier

Štvrtého januára sa zas spravila jedna z nemnohých dier v mrakoch medzi frontami, tak som sa nad sebou kriticky zamyslel a s výhľadom na občasné výhľady vyrazil do NT. Pre istotu busom až do Jasnej, aby som sa vyhol lepidlu v nižších výškach. Tak-tak že to vyšlo, ráno bolo na začiatku zjazdovky ledva na nule.  Nevyhol som sa ale kolónam, rúbaniskám a staveniskám, no fuj... Na Brhliská som prerazil komfortne lesom popri zjazdovke, na starom zamrznutom snehu taká akurát vrstva čerstvého prášku.

Pokračovanie popod vlek do východného kotla pod Dereše: čím vyššie, tým častejšie odfúkané platne ľadovej kôrky, aj vo svahoch v nástupoch pod žľaby. Východne a severne orientované žľaby príjemne vysnežené, tie viac na západ otočené vyfúkané tiež až na kôru. Ale tenkú, prepadával som sa hlboko  pod ňu pri výstupe. V Retranslačnom žľabe sa ktosi mrvil, inak to vyzeralo všetko nepočmárané. Dievčenským som vyliezol hore, ten bol najkrustovejší, nepríjemný smerom hore aj dole.

Navyše mraky, pred očami difúzka a v nohách dáka ťažoba, tak som radšej emigroval na hrebeň a davaj na Ďumbier „po rovinke“. Hrebeň prudko komfortný, posledné sneženie uložilo na starý ľad príjemnú vrstvu nového snehu, skoro vôbec to nehrkotalo. Na pásoch som sa pohodlne zviezol z Chopku až do Demänovského sedla. Na Ďumbieri ešte mrak, ale cestou nazad sa to pekne otvorilo a dalo sa aj pár pekných oblúkov vykrúžiť.

Odjazd dole som si doprial cez Lukovú dolinu. Meteorologickým žľabom, síce rozlyžovaným, ale komfortným aj v najstrmšom mieste. Snehu dosť a poctivo sa držal podkladu. V užších miestach, aj keď bolo treba oblúk preskočiť, tak ako v perinách. Potom už len odjazd na Peknú vyhliadku a slalom pomedzi davy na Tri studničky, kde už po ceste voda tiekla.

Rišo Pouš