St. Moritz MTB: Veľký okruh cez Livigno

Je to už pár rokov, čo som sa z vrcholu Carosella nad Livignom pozeral na strmé serpentíny, vedúce ku chate Casana. Za hrebeňom nad ňou sa už rozprestiera bajkpark s názvom Švajčiarsko. Už vtedy som zatúžil spoznať, čo tak asi bude za tým hrebeňom, ohraničujúcim obzor...

Za pár rokov:

Zjazdujem dole Val Roseg. Ranné lúče už hrejú. Cez voľný deň v žiadnom prípade nehrozí skoré ranné vstávanie. Napájam sa na cyklotrasu, vedúcu údolím Engadin, a pohodlne sa po rovine približujem k môjmu cieľu: doline Chaschauna. Toto dlhé údolie, hraničiace so švajčiarskym národným parkom, by ma malo doviesť až na hrebeň, za ktorým sa už rozprestiera Talianske Livigno.

Kúsok za osadou S-Chanf prechádzam popri parkoviskách, ozdobených parkovacími automatmi, a začínam pozvoľne stúpať po kvalitnej štrkovej ceste. Chvíľu to trvá, kým popredbieham všetkých turistov s kočíkmi, a môžem si už nerušene vychutnávať divokú prírodu.

Štrková cesta ma dovedie až k salašu. Tu, pri kravínoch, končí. Ďalej vedie už len úzky chodníček. Pozorujem v diaľke strmý svah s vyrezanými ostrými serpentínami. Čaká ma poriadna tlačenica, na alpských bajkových túrach normálna to vec.

To tlačenie nakoniec nebolo až také zlé. Bajk sa dal pekne tlačiť, kolesá sa točili. V opačnom smere pekný a plne zjazdný zjazd. Množstvo bajkerov v protismere však kráčalo peši aj dole kopcom... Škoda.

V sedle si dávam zaslúženú pauzu, vychutnávam si výhľady smerom na Livigno. Zjazd smerom do Livigna je zaujímavý len v hornom úseku po chatu Casana, odtiaľto už vedie strmá štrková prístupová cesta.

Livigno ako také už opisovať nebudem. Článkov o tejto oblasti je tu už neúrekom (odporúčam kliknúť na oblasť LIVIGNO).  Samozrejme už viem kde majú super zmrzlinu, zastavím sa aj na trojuholník pizze a za mierneho dažďa vyrážam po asfaltke smerom ku švajčiarskej hranici. Na začiatku stúpania, v miestech odkiaľ už je vidieť Forcella Livigno, odbočujem z asfaltky. Čaká ma druhý dnešný výšľap, druhá tlačenica.

La Stretta, sedlo na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Aj o tomto mieste sa tu už písalo. Tentoraz musí ísť bajk miestami aj na chrbát. Prší a fúka vietor. Nevadí, som oblečený dobre. Vychutnávam si krásny deň. Zjazd dolinou Val da Fain je celý zjazdný. Klasický scenár: najprv pekný singltrail a od salaša štrková prístupová cesta.

Dážď šiel opačným smerom a tak si ešte vychutnám singltrail popri asfaltke. Najkrajší úsek je nad osadou Morteratsch. Odtiaľto sú pekné výhľady na rovnomenný ľadovec a na masív Berniny.

Pekný a hlavne dlhý okruh sa chýli ku koncu. Pokreslil som ďalšie biele miesta na svojej mape... Ešte obligátne stúpanie do základného tábora vo Val Roseg - a je to vybavené.

M.Bartoň

• Späť