12 chát tatranských podľa Vetroplacha

Pred tromi rokmi som na MFHF v Poprade uvidel film 12Chát od Vila Bendíka. Projekty a nielen bežecké sú to, čo sa snažíme na Vetromagu popularizovať a aktívne podporovať. Bežecký projekt  z VT a ešte k tomu aj film a priamo na festivale v Poprade, určite veľký palec hore.

Prebehnúť po chodníkoch od Plesnivca až po Chatu pod Soliskom a pozbierať pritom všetky Tatranské chaty bol nápad Martina Urbaníka organizátora Štefánik trailu a domáceho Tomáša Kačmarčíka.

Parametre trasy sú 55km a cca 4700v.m. Tomáš s Martinom ju prebehli za 15:15hod.

Som Tatranec, žijem tu celý život ale pravdu poviem: toto ma nenapadlo. Tie chodníky tatranské mi slúžili roky ako spôsob dostať sa na nástup pod stenu ktorú sme išli liezť, s krosnami som na nich dral podrážky topánok pri vynáškach a keď sme sa šli ponaháňať poslúžil Psotkáč.

Pri projektoch a ich popularizácii však tvrdím stále: tak ako v horolezectve: je dôležité projekt vymyslieť, zrealizovať ale rovnako dôležité je aj to, osloviť ním scénu natoľko aby to skúšali ďalší ľudia zopakovať. To akým štýlom už je na nich... Realizáciou,  opakovaniami či prípadnými pokusmi a následnou diskusiou sa utvára ozajstná hodnota projektov...

... keď som uvidel 12Ch tak som si hneď povedal: ok toto chcem tiež... to pôjde...

A začal plynúť čas...

Medzitým sme s Rišom obehli Tatry. Napriek zranenému členku a bežeckému výpadku sa to podarilo. Bolelo to...

Čas plynul

Plán na 12Ch v hlave dozrieval.

Behať som opäť prestal ako už nejeden raz v mojm živote. Zdravotné problémy, práca, iné priority...

12Ch v hlave ako jedna z priorít ostala.

Keď už som nebehal tak som si aspoň prečítal všetky dostupné materiály :D

Mladý nádejný bežec, reprezentant v Ultra Juraj Török dáva prvé opakovanie projektu, scéna žije!!!

Jeho čas 13:35 sa pre mňa stáva základnou orientačnou jednotkou. report Juraj Török

Konečne poriadne babie leto v Tatrách znamenalo plodný október. Priznám sa, že tie podmienky ma prinútili poškulovať aj po inom projekte ako chodníky a chaty ale babie leto skončilo skôr ako som niečo stihol...

Piatok ráno 19.10.2018

Slávka ma vysadí z auta pri odbočke na Plesnivec o šiestej ráno. Idem nato. Rozhodnutie padlo iba večer potom, čo som pol dňa sledoval všetky predpovede. Áno chcel som ísť na chatu a prespať ale nestihol som, nevadí, bude to musieť ísť aj takto.

Nechty na nohách mám ostrihané... celé leto som vlastne behal... s táckou po terase v 2000 m.n.m. to by malo stačiť, sebavedomia mám dosť...

ideme poďme :)

Ísť ráno potme dolinou Siedmych prameňov sám je v podstate ako keby ste vliezli medveďovi do brlohu. Cesta celá obsratá... ale medveď je hamblivý tvor. Neukázal sa žiadny.

Plesnivec 6:50

Som pekne zohriaty a rozhýbaný. Ostrý štart, zapínam hodinky, záznam gps.

Traverz popod Belianky. Jediný úsek kde nie je podklad žula. Vyplaším dvoch statných jeleňov. Pred zátačkami aspoň zaklepem palicami o seba aby som niekoho nevyľakal.

Na Brnči som za 1:02. neženiem to. Doplním vodu. pol litra čaju zasyčí. V kuchyni mi je horúco. Ďakujem za podporu. Idem.

Veľká Svišťovka, do kopca kráčam svižne s paličkami. Palicová technika - je pôvodne hokejový termín. Ísť to bez nich by bolo ako vyskočiť na ľad bez hokejky... ale pozor, bez správnej techniky vám bude aj hokejka iba zavadzať. Už je to dlhšie čo bez nich na túru jednoducho nevyrážam.

Poďakovanie: Matúšovi Vnenčákovi za ten ozaj správny tip na tie najlepšie palice aké existujú a samozrejme za palice Adamsportu.

Taktika, technika, výstroj, pitný režim, cukry, sodík, draslík, tréning, menenie rytmu, intenzity, magnezium.

Coffein.

Plynulý prechod z behu do chôdze a naopak, pri traverzoch je to niekedy každých pár metrov

Skalnaté pleso, medzičas výborný

Skalnatá chata

bežím až po Zamku

kameň noha kameň noha

... spomínam si na detstvo prežité na Studenom Potoku. Veľké žulové kamene. Každý deň vo vode. Behali sme po kameňoch, Naháňali sa. Stavali hrádze. Chytali ryby do rúk a zase ich púšťali do vody. Spadnúť do vody bol prúser, často znamenal koniec hry. Prísť domov mokrý tiež nebolo ono. Prebehnúť po potoku tak, že sa len špičky nôh dotýkajú kameňov trčiacich z vody... bez rozmýšlania, len podvedomie pracuje.

kameň noha kameň noha, žiadny krok sa nezopakuje dvakrát rovnako

čím viac brzdíš, tým väčšie nárazy dostávaš do kĺbov

čím viac brzdíš tým viac unavíš svaly

nebrzdi, leť, iba hladkaj špičkami tenisiek kamene

pohladkaj ich, odvďačia sa ti

som pri Zamke čas 2:32

Plynule prechádzam do chôdze a popri nej pijem, vypiť čo sa do mňa zmestí to je úloha dňa

Šlapem hore hangom, v mieste kde ho pretína potok dopĺňam vodu. Hádam bude ok, je to pod chatou ale je to predsa ďaleko.

Žiadny beh. rýhla chôdza. Ako pri skialpe. S paličkami. V podstate je to ten istý pohyb.

Spomínam si na Ďura. Volali ho profesor. Nedokončil ani maturitu. Pracoval ako nosič na chatách. Môj prvý parťák v skialpe. Večer po vynáške si šiel zabehať. Stopoval si úseky v hangu pod zbojníčkou. Mal športtester. Rovnaký úsek bežal, potom kráčal, vyhodnotil tepy, čas... záver bol jednoznačný: beh do strmého kopca je nezmysel, treba kráčať...ale aj to treba vedieť...

Zahynul presne tu, v hangu pod Terynkou ho pri vynáške zasypala lavína. Zostala po ňom iba zbierka básní a poviedok...

Terynku míňam v tempe, nestavíme máme zpoždení...

Priečne, čas na samoyebku, jedinú dnes

Bežím dole, popod Javoráky, do protismeru časovky na Psotkáči.

Pri Zbojníčke si nájdem čas na jednu fotku a pokračujem dole.

Traverz, Varhany, Hang, Brána, Slonie chrbty, Bufet kua žiadna voda, Ohnisko, Veverkáč... nenosil som tu veľa, iba dva roky. Mal som radšej ľahšie vynášky svižnejším krokom.

Pri zbehu zo Zbojníčky sa zamyslím. keď som tu kedysi dávno (ešte v minulom tisícročí) bežal s bratom časovku z Hrebienku, vybehli sme hore za niečo málo cez 40 minút, dokážem dole dnes aspoň zbehnúť za rovnaký čas?

Pri mostíku musím zastaviť a nabrať vodu z potoka.

Zbieham dole nakoniec v pohode a celkom rýchlo.

Zbehy sú veľmi dôležité pri dnešnom výlete.

Rainerka, Bilíkova chata.

Hrebienok.

Vodu naberám na záchode v stanici lanovky. Rovnako tam kupujem pol litra coly.

Sliezsky dom

kameň noha kameň noha

rovinka klus, dole kopcom zbeh, do kopca chôdza

Batizovské Pleso

začínajú mi oťažievať nohy, divné pocity v šľachách a kĺboch sa pomaly menia z bližšie nešpecifikovateľného pocitu na bolesť.

Gelujem. Nie vlasy.

Ostrva

Zatínam zuby ale dole musím bežať a tak bežím. Mrholí. Na zaprášené kamene padajú kvapky. Šmýka sa. Bežím

Popradské pleso cca 8:10

Dva veľké 0,4 čaje a polka coly. Čaj žalúdok prijíma výborne.

Ľudia od vedlajších stolov na mňa nejako divne pozerajú...

S colou v ruke smer Rysy. Napijem sa a flašku skrývam pri chodníku.

Od Popradského prší súvisle.

Je sviežo. Pomáha to.

Nejdem nosičskou skratkou. Tí predo mnou zrejme tiež nešli a chcem aby aj tí po mne mali trasu jasnú a transparentnú.

Prší. Na zemi sú krupy.

Na rampe obliekam šuštiačku.

Pod chatou si už necítim prsty na rukách ale nie je to už ďaleko.

Chata pod Rysmi.

Kamaráti. Teplý čaj. Ochutnám pomaly. Neogrcám im to tu predsa. Žalúdok opäť reaguje výborne.

Neexistuje lepšia reklama na tento zázračný bilinkový nosičský čaj ako toto...

Obliekam na seba všetko čo mám aj keď to je mokré: tričko sportful krátky rukáv, termo karpos dlhý rukáv, šuštiaky karpos airbag vrch i spodok, koniec

Bežím dole ako to len ide po mokrej žule pofrkanej ľadovcom.

Paličky pomáhajú ale technika a koncentrácia je maximálna. Riziko zalomenia paličky alebo aj nohy je veľké.

Pri Žabích plesách pozriem na hodinky: 10:00

S paličkami parádny zostup dole. Klby ma prekvapujú - pozitívne.

Vyzdvihnem colu.

Magistrála

Stále tu ťahajú drevo, po jednej z najdôležitejších turistických trás Slovenska

Slovenský Moritz - Štrbské pleso

11:03 vybieham na asfalt.

Bežím ku plesu. Popri ňom a potom hore po značke.

Vybavím telefon. Čelovku dám na hlavu vopred ešte za vidna.

Začínam stúpať po značke...

Záver už šlapem potme s čelovkou a v daždí. Ten našťastie nie je silný ale je nepretržitý od Popradského plesa.

Dehydratácia, halucinácia, hypotermia, hypoglykémia, motivácia.

Dobre, že ma nikto nevidí...

Chata pod Soliskom.

Pozerám na hodinky 11:49

Trasúcimi sa rukami obliekam mokré šuštiaky.

Hneď sa otočím a prášim dole.

Teda neprášim ale čvachtám.

Slávka mi už ide naproti, stretávam ju na Interskom.

V daždi spolu schádzame dole ku autu..

"Scéna musí žiť!"

 "Beh je iba tréning na skialp!" Kilian

technické údaje:

6,5 litra tekutín

tri hydrogely powerbar

1 tyčinka nutrend

2 ovocné smoutíky

ionťák Powerbar Isomax

(aj tak som skončil dehydrovaný a po výlete som vypil dva litre tekutín) 

obuv: dynafit feline ultra

vložky: formthotics

oblečenie: karpos

paličky: leki

batoh: salomon

K článku je záznam gpx z mojich hodiniek.

S výstupom na Plesnivec a zostupom zo Soliska som prešiel cca: 60km a nastúpal 5000v.m.

Pre kompletnosť údajov - v zime 17/18 sa podarila chalanom Tomášovi Kačmarčíkovi a Stanovi Pavelekovi zimná verzia projektu 12Ch, report si prečítate tu:

12Ch zimná skialp verzia 

Martin Bartoň