Bicykle

Dušičkový víkend a počasie konečne chvíľu prívetivé – nepršalo už zo tri dni, to je na túto usmoklenú jeseň poriadne dlhá pauza! Ako bola zrušená ostatná zima, tak teraz aj babie leto, že? No aj teplo udrelo na dušičky poriadne, ale zas tie blatá teraz už tak rýchlo neschnú. Tak sa mi nechcelo moc sa zaprasiť. Mal som síce na bajku už dve vrstvy blata, vari ešte zo septembra a októbra, tak že sa nič nestane, ak pribudne aj novembrová, ale zase s mierou! Bicykel v trojobale? Nie, lebo viem, že pod Flochovou v Kremnických vrchoch sú kilometre exkluzívn

Leto v nenávratne, znovu do roboty - za temnoty. Z roboty to tiež o chvíľu lepšie nebude. Skracujúce sa dni a klesajúce teploty, a aj tie víkendy ako na potvoru usmoklené, že? Zase nám raz zrušili babie leto. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť! Preto všetci zrazu riešia membrány, blikačky s radarmi, goráčové návleky, šírku a dosah svetelných kužeľov, blatníky, rukavice, aaaaach jo... Blatá už neschnú, tak do terénu sa mi akosi nechce, obaľovať bajk ako rezeň do hnedého trojobalu. Stačí, že na spodnej rámovke mám ešte pozdravy spred dvoch, t

Z Trenčína do Ilavy, ale pretože na mtb, tak pekne podhorím Bielych Karpát, a pretože výlet, tak nie aby to bolo len hluché drtenie kilometrov, snažil som sa po trase „vyzobať“ nejaké miestne zaujímavosti. Slnečná, ale v porovnaní s predošlými dňami poriadne studená sobota sa vyskytla začiatkom októbra, tak FIANDRE CABRIO poslúžilo verne a dokonalo. Na to, ako len pár dní predtým pršalo, som sa divil, ako bolo na lesných cestách sucho. Pretože tu v lesoch prevládajú hlinačky, bol som aj rád. Len občas mláky boli - pohodlne obíditeľné. A vzduc

Ísť do Livigna s bicyklom? Tak ja by som vsadil na MTB bez diskusie, ak tak by som pribalil pár kolies s hladkými plášťami na cestu. Samozrejme ak je miesta dosť, tak dva bicykle sú tutovka. Horský a cestný. Na tom horskom tu je toho veľa čo robiť. Tak veľa, že sem kľudne môžete chodiť na týždeň každý rok. Dnes si predstavíme takú zaujímavú možnosť pre CC jazdcov, ktorí si chcú dobre zatrénovať a nemajú chuť ísť niekam ďalej. V tomto prípade ponúka Livigno parádne možnosti s využitím bajkparkov. Jednoducho na bajku hore a trailom príjemným pre C

Fakt som nevedel, ako inak tento okruh nazvať :-) Proste som vyrazil z BB na východ ponad ľavý breh Hrona a po otočke v Dubovej som sa vrátil ponad pravý breh. Samozrejme nie priamo popri rieke, ale kľukatením po cestách v podhorí. Smerom tam cez Ľubietovú a Brusno, smerom nazad cez Ráztoku, Pohronský Bukovec a Hiadeľ. Aj nejaké okresné a lesné asfalty boli, ale nešlo mi o to, úplne sa im vyhnúť – skôr o overenie vhodnosti tej „návratovej“ časti, ktorú som začiatkom leta, pri „zjazde“ dole Horehroním, už nestihol (report TU ). Isteže, dal by sa

Možno posledný horúci víkend, ale rána už aj tak hmlisté a chladné. Je po lete, v Banskej Štiavnici a okolí už nie sú také hordy turistov, a teda aj áut je menej. Okrem hlavných ťahov je v okolí bývalého banského mesta dostatok úzkych a tichých, zväčša kopcovitých okresiek, s povrchom viac – menej jazditeľným, často čerstvo opraveným. To všetko treba využiť! Takže štart aj cieľ v Hronskej Dúbrave (lebo vlak) a naplánovaných šesť úsekov „tam a nazad“ – sám som zvedavý, na koľko z nich bude čas. Niektoré z nich čiastočne pozná

Presnejšie zo Svitu do Podturne, po lúčnych a lesných cestách v podhorí Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Obchvatom Smolníka (995 m) do Lopušnej doliny, ponad Šuňavu a Važec ku železničnej stanici vo Východnej, ponad Biely Váh po cyklotrase k Čiernemu Váhu pri Kráľovej Lehote a poza Mních (1150 m), Selnice (1244 m), Zápač (884 m) a Kameničnú (928 m) do Liptovského Jána. Nenáročné jazdenie, lebo ozaj buď po lúkach, alebo po dobrých lesných cestách. Len zopár krátkych, rozbitejších, strmších úsekov, kde treba dobré nohy a techniku. V prvej čas

Znovu sa objavila požiadavka na „sprievodcovské služby“, a zároveň bolo treba zvoliť lokalitu, ktorú svojimi búrkami nezasiahne a nezamočí prechádzajúci front. Takže padla voľba na južnú časť Žiaru medzi Turčianskymi Teplicami a Handlovou, kde je na mrte pevných (aj asfaltových) lesných ciest a už ten kút máme tu na Vetromagu viackrát zreportovaný (odkazy sú dole). Technicky to nie je náročné jazdenie, zato ale ani výhľadov nie je veľa, väčšinou sa ide lesom. No také príjemné je to, že sa môžu dvaja vedľa seba v pohode vykecávať za jazdy.

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.

Alebo aj „duo fluo“ na výjazde na žiletkách, lebo keď sme dali zraz v Novom Meste nad Váhom, ako dva kancelárske zvýrazňovače sme sa už z diaľky videli. No, aspoň to bolo bezpečnejšie. Každopádne plán bol taký a aj v mapách naklikaný, že doviezť sa do Čachtíc a popod hrad nabehnúť na tiché, úzke, ale najmä dosť hladké (ani nie) okresky pomedzi kopanice. Vyhnúť sa čo najviac tým žlto značeným „hlavným ťahom“ okolo Brezovej, Myjavy a Starej Turej, spod hradu ísť viac popod Malé Karpaty na západ až do Prietrže, a potom nazad severnejši

Alebo z vrútockej stanice na stanicu v Tepliciach, alebo druhý raz poriadne zoznámiť príbuzných Cube AMS a novorodenca Cube Reaction, alebo teda druhý diel Rodinného mtb. Len tentokrát vlakom prišla na miesto činu spolupáchateľka, zažiadaná spoznať Turčiansku záhradku a ako správna hydrologička ochutnať niektoré z jej vychýrených minerálok. Tak som sa snažil aj trasu podľa toho namodelovať, a tak to nakoniec v podstate aj vyšlo. Dokopy necelých 70 km a necelých 1300 nastúpaných metrov, všetko po pohodlných lesných, lúčnych a aj tvrdých cestách, p

Už som si Maru obišiel na žiletke ( TU ), teraz mi napadlo skúsiť to na horskom. Pekne podhoriami Chočských vrchov, Západných a Nízkych Tatier, nie nutne po cyklotrasách, ale aby to malo logiku, estetiku, a aby z toho vznikol nejaký rozumný okruh. So začiatkom a koncom v RK, aj keď lepšie by bolo ráno začať niekde na opačnom konci, aby slnko na začiatku nesvietilo do očí. Cieľom však nebolo len hlušiť kilometre „do mŕtva“, ale potiahnuť trasu aj po zaujímavých miestach, ktorých je tam samozrejme veľa. Pri klikaní do mapy ma síce trochu prekvapila tá

CUBE AMS 100 mi slúži verne a spoľahlivo už ôsmu sezónu, a teraz si kolegyňa kúpila jeho mladšieho a konštrukčne jednoduchšieho bračeka. Preto bolo treba príbuzných zozámiť, dobre prevetrať, nováčika poriadne otestovať, možno niečo priamo v teréne na ňom nastaviť a tak. Voľba padla na bajkpozitívne a nie veľmi technicky zložité cesty na východ od Banskej Bystrice. Doslova cykloturistický raj je v tej Bystrickej vrchovine (a nielen tam). Nooooo a šíria sa zvesti o novej cyklotrase zo Šalkovej smerom hore na Poniky, cez Vlčinec. Vraj by už mala by

Poprad 29. apríla 2025. Po veľmi kvalitne odtrénovanom apríli už prišiel čas na dlhšie MTB výpady do okolia. Túto jar som sa rozhodol nenechať nič na náhodu a na vrchol mojej sezóny (odklik pod článkom) sa systematicky pripraviť. Aj preto som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, jednoducho mi to nepasovalo do prípravy. Jedným z najdôležitejších faktorov vôbec je pre mňa neustále objavovanie nových vecí a dnes to malo byť naplnené. Z Popradu vyrážam popri železničnej trati. Na rozbitú cestu akurát dávajú nový štrk, pripravuje sa prerábka železnice. Hne

Dozvedel som sa o tejto cyklotrase (č. 2554) prvý raz v súvislosti s nezmyselným asfaltovaním jej úvodu z Telgártu na Šumiac. Má takmer 90 km, až do Bystrej. Pohľad do mapy: prečo také dlhé úseky po hlavnej? A prečo do Bystrej a nie logicky ďalej na západ? Tak som začal špekulovať. Zámer: z Telgártu na západ, čo najmenej po hlavnej, ideálne do Bystrice. Logistika náročná, treba sa tam dostať, a potom aj domov. Výsledok plánovania: asi 140 km, do kopca menej (3000 m) ako z kopca (3500 m), logicky. Prvým vlakom z BB, štart z Telgártu po ôsmej, posl