Bicykle

Dozvedel som sa o tejto cyklotrase (č. 2554) prvý raz v súvislosti s nezmyselným asfaltovaním jej úvodu z Telgártu na Šumiac. Má takmer 90 km, až do Bystrej. Pohľad do mapy: prečo také dlhé úseky po hlavnej? A prečo do Bystrej a nie logicky ďalej na západ? Tak som začal špekulovať. Zámer: z Telgártu na západ, čo najmenej po hlavnej, ideálne do Bystrice. Logistika náročná, treba sa tam dostať, a potom aj domov. Výsledok plánovania: asi 140 km, do kopca menej (3000 m) ako z kopca (3500 m), logicky. Prvým vlakom z BB, štart z Telgártu po ôsmej, posl

Švajčiarsko, Horný Engadin, St.Moritz Počul som kedysi o tom, že z Lunghinpassu 2645m. sa jazdí na MTB dole ku jazerám. Bolo to dávno. Potom som od Maloje po turistickom choníku na Piz Lunghin cez spomínané sedlo vystúpil a povedal si že toto netreba. Prešlo veľa rokov, asi aj 10 a ja som pri mapovaní zablúdil na trailové vidličky a znovu si to omrkol. Čierny trail neviedol rovno dole ale dlho traverzoval až kým sa dole nepustil po lúkach nad dedinkou Grevasalvas. Poznám to tam dobre zo skialpu.  Hľadal som niečo na prvý voľný deň sezóny, niečo čo prežije

Je zas raz čas na trochu provokácie, hehehe... Lebo podľa najnovšej módy do národných parkov patria najmä lanovky, zjazdovky, hotely, poľovačky, ťažba dreva a s tým súvisiace lesné cesty, najlepšie v šírke na dva kamióny. Pre korektnosť – nie je to až taká nová móda, len v ostatnom čase zintenzívnela. Tak som sa bol pozrieť, ako sa tým posledným menovaným darí v Krivánskej Fatre, lebo už dlhšie odtiaľ ich biele línie svietia, do ďaleka. Turiansky komposesorát sa pod oboma fatranskými Kriváňmi činí už dlhšie, na „vylepšovaní“ siete lesn

Tá nad Kremnicou, až ku známemu vysielaču, ktorý je vidieť na hrebeni Kremnických vrchov zďaleka. Okolo Kremnice je zopár pekných a výživných stúpaní, napríklad na Krahule alebo do Nevoľného, no aj na samotné Kremnické Bane po hlavnej, cez víkendy, keď nie je veľká premávka. Ale Skalka je samozrejme top. Takmer okrúhlych 10 kilákov, skoro 700 m prevýšenia z 550 do 1200 m. n. m., ľudský, rovnomerný a plynulý sklon, ktorý sa len výnimočne a na krátko dvíha nad 9%. Iba úplný záver, pár stoviek metrov ku bráne vysielača, je takou „čerešničkou na

Vyrážam z Popradu ráno o 6:30. Skôr som ani neuvažoval kvôli neistému počasiu a z obáv, že ráno zmrznem. Najprv asfaltujem cez SpišskéBystré, Kravany a Vikartovce smer Liptovská Teplička. Autá podľa očakávania idú ráno všetky opačným smerom. Stúpanie na Vikartovský kopec: prechádzam okolo jedného z prameňov Hornádu. Zjazdík smerom na Liptovskú Tepličku a odbočujem vľavo do Ždiarskej doliny. Cieľom je čo najrýchlejšie sa dostať na Andrejcovú, a tak tentoraz terénny variant cez Panskú hoľu vypúšťam. Na hrebeň sa vyhupnem "pod Košariskami&qu

Tohtoročná suchá jar postihla snáď všetky oblasti našej krajiny. V lese napriek tomu aký bol skorý dátum boli miesta, kde už v polovici mája nebola žiadna voda, hoci inokedy tam býva potôčik. Do takýchto podmienok pripadali tréningy na tohtoročný Novohradský pedál. Traily vyšúchané, suché, ani tradičná V3S-ka nemala tento rok nárok. Dokonca aj tie najťažšie stúpania boli vyšľapateľné hneď na prvú. Spoločne s Vlasťom, organizátorom, sme si vraveli, že toto bude jeden z najrýchlejších ročníkov a zároveň jeden z tých, kde je trať v najlepšom st

Počuli sme o tom už od viacerých známych, ktorí vychvalovali nový asfaltový cyklochodník vedúci okolo priehrady mimo ciest s autami. Inšpirovali nás, a tak sme sa vybrali na výlet do Poľska aj my. Hneď za Poľsko-Slovenskou hranicou v Lysej nad Dunajcom je dedina Stromowce Wyzne, teraz keď už vieme, že okruh vedie taďiaľto tak odporúčam zaparkovať na veľkom parkovisku tu (vpravo od cesty). A hneď odtiaľto vedie po ľavej strane cesty nový cyklochodník. Všade kde je popri ceste spravený odporúčam ho cyklistom aj použiť ;) lebo premávka tu hlavne cez víkend vi

Šturcov je na Slovensku asi dosť, a to najmä tam, kde tieto chotárne názvy vznikli poslovenčením nemeckých toponým. Takže aj okolo Banskej Bystrice, kde bolo nemeckých baníkov, uhliarov, hutníkov, drevorubačov a furmanov požehnane. Strmým, zráznym cestám a horským sedlám na nich hovorili často der Sturz (sklon, zráz, strmina...). Takže na „hrebeni“ Starohorských vrchov máme Horný a Dolný Šturec, z Liptovských Revúc do Bystrice sa kedysi chodilo cez Veľký Šturec a dnes najznámejší je Malý Šturec na ceste do Turca. Ešte sú tu aj banské prepadlis

Tak toto stúpanie z Hriňovej pod ikonický vrchol je doslova preparádne! Zvlášť od prvého mája 2025 – lebo skončila celková rekonštrukcia cesty na takmer 9,5 - kilometrovej dĺžke. Nejaké drobné vylepšenia sú síce aj v smere od vodárenskej nádrže, ale to hlavné je totálne vynovený asfalt v smere od hriňovskej mliekarne - presnejšie od posledných domov na Priehaline. Kto cestu, postavenú ešte v roku 1962, poznal a v posledných rokoch zažil na vlastné kolesá, ten vie, že už si poriadnu opravu pýtala. Na slovenské pomery je tu aj ďalší unikát – v�

Asi 30-kilometrový okruh v Lúčanskej Malej Fatre, na turčianskej strane, okolo doliny so známym lyžiarskym strediskom. Tréningový preto, lebo chrtivý potenciál je tam vysoký, estetický o dosť nižší, miestami sa prepadá hlboko do mínusu. Najmä na severnom okraji doliny, kade som sa štveral hore. Ale pod kolesami pohodlná, zväčša rovná šotolina, samé lesné cesty, žiadne prekvapenia, aj gravel by sa miestami nudil. No héééj, aj výhľady sú – cez rúbaniská na rúbaniská. Aj hlboko do riedkych lesov vidno, lebo veľa tých ciest je surových, nových, ešte

Víkend, počas ktorého fičala prvá ultrabežecká stovka v sezóne u nás (Letecká) bol hriešne suchý a teplotne príjemný, nedalo sa odolať – vytiahnuť cesťák na dlhší výjazd :-) Keď už som sa na Leteckú v nutnom veľkom predstihu neprihlásil s nádejou, že budem ešte lyže drať. A nie, že by som Pino už predtým párkrát nevyvenčil, ale to len okolo domu, tak nadišiel čas aj inde sa pozrieť. A že mám ten týždenník na vlak, odviezol som sa do BB a odtiaľ už po vlastnej osi obzerať kopčeky okolo Hrona na západ od Zvolena. Takže tých prvých a 

Ostatnú prímorskú dovolenku sme trávili znova v našom obľúbenom Chorvátsku. Tentokrát sme sa rozhodli pre vychytenú lokalitu v okolí Omišu, konkrétne osadu Stanici, 4 km južne od mesta. Program mám podobný ako posledné roky: ráno rýchlo skôr vstať, vyraziť, kým rodina ešte spí, do nejakej 10:00 - 11:00 pobajkovať a potom už iba leňošenie na pobreží. Má to však celé jeden háčik, ktorý som doteraz pri svojich prímorských jazdách nezažil a hneď prvé ráno ma celkom prekvapil. Tým háčikom a prekvapením je silný studený vietor, ktorý sa prelieva

No, radšej by som samozrejme niekde pásy dral... Ale táto zima – nezima! Keby ešte len toho snehu nebolo, nepoviem - ale to extrémne sucho! Povymetal som také poľné cesty medzi Martinom a Kláštorom, na ktoré sa za normálnych okolností vliezť nedá. Ale teraz prachu ako v strede leta, vidla zaprášená už na prvej lúke, o nejakom blate ani chýru. V polke februára, strašné! V noci kosa poriadna, no od rána slnko naplno - tak zámer bol začať trošku neskôr a jazdiť čo najviac mimo lesa. Najprv smer juh – slnko už je vyššie, tak nerezalo do očí, ale aj ta

Priamo z intravilánu Zvolena, z Môťovej, vyráža na juhovýchod dolina Pomiaslo. Cyklosmerovník hneď pri hlavnej síce ukazuje do Kráľovej 8,7 km, ale prvý kilák je pomedzi domy, tak hore-dole. Potom kostolík, pravouhlá zákruta doprava k potoku a stúpanie začína, poznávacím znamením je okrem sklonu špeciálny kvetináč pred jedným domom, vyrobený zo starého Trabanta. Stúpanie je také (ako by profík povedal) hákové – žiadne brutálne steny, na Strave len niekde prebliklo 10%. Ale zachrtiť sa dá a kto nechce, povozí sa. V príjemnom prostredí tienistej d

No nevedel som, či druhý novembrový víkend nebude zároveň posledný tohoročný, vhodný na serióznejšiu mtb-turistiku. Lebo potom malo trochu zapršať, tak že už to do jari neoschne, len zamrzne. A po blate sa mi v tej kose moc jazdiť nechce. Inverzia už zariadila aj nočný mrazík, tak som čakal vari do deviatej, kým slnko ako-tak ohreje svet. Ani sa mi nechcelo niekam ďaleko, tak že pohľadám nejaké nové cestičky na domácom ihrisku. To sa mi už často nestáva, no teraz nastala príležitosť. Lebo námet som dostal cez týždeň cestou do roboty (vďaka). Cesty pod