Bicykle

No nevedel som, či druhý novembrový víkend nebude zároveň posledný tohoročný, vhodný na serióznejšiu mtb-turistiku. Lebo potom malo trochu zapršať, tak že už to do jari neoschne, len zamrzne. A po blate sa mi v tej kose moc jazdiť nechce. Inverzia už zariadila aj nočný mrazík, tak som čakal vari do deviatej, kým slnko ako-tak ohreje svet. Ani sa mi nechcelo niekam ďaleko, tak že pohľadám nejaké nové cestičky na domácom ihrisku. To sa mi už často nestáva, no teraz nastala príležitosť. Lebo námet som dostal cez týždeň cestou do roboty (vďaka). Cesty pod

Údolie Valtellina - Tirano. Nie sme ďaleko od Bormia, Livigna, Stelvia, od Berninapassu či od passo Gavia. Legenda Mortirolo je hneď tu vedľa. Sme v žiletkárskom raji... Okrem iného. Stúpanie ako dva Sliezske domy za sebou, úzka cestička, neustále serpentíny bez prerušovania rovinkou, kvalitný, miestami nový asfalt, každá serpentína označená infotabuľkou a niečo, čo snáď ani nemôže byť pravda: zákaz vjazdu autám! Toto je passo Guspessa - nenápadné, v hustom lesíku ukryté stúpanie hneď vedľa Mortirola. Vzhľadom na to, že som toto leto išiel opäť aj n

V Štiavnických vrchoch ozaj nie je problém natočiť desiatky kilometrov krásnou krajinou a okolo zaujímavých miest, stačí trocha plánovania. Cesty vhodné pod kolesá sú skoro všade, skôr je niekedy problém správne si vybrať alebo odbočiť. A potom, ako sa tam s bajkom dostať a nemusieť použiť auto. Lebo Štiavnická Anča premáva len zriedka a len od severu, od Hrona. Takže tentokrát bola východiskom zvolenská stanica a na programe boli okrem zvyškov najväčšej našej sopky (presnejšie jej najvýchodnejšieho podcelku Skalka) aj výbežky Javoria a Pliešo

Taký deň by bol hriech nechať len tak. Plnofarebný, októbrový, s ostrým svetlom aj vzduchom, s modrým nebom nad farebnými stromami. Prituhlo inverzne, našťastie bez hmly, tak osemkilometrová asfaltová rozcvička od vlaku v Hornej Štubni na Bartošku poriadne intenzívna. Chcel som síce začať na opačnej strane kopca, pri Harmaneckej jaskyni, ale okrem prvého ranného Fatrana tam ostatné nie vždy zastanú, tak radšej výskok z vlaku o zastávku skôr, v tej Štubni. Vlak aj tak trochu meškal, tak ktovie, či by „jaskyňu“ iba nepreletel. Zámer znel pomotať sa v

Čakaj zajtra ráno na hosteli o 7.30, príde ťa vyzdvihnúť  náš človek. O 8.10 prichádza nízky chlapík s minivanom, na streche bicykle, cestou naberáme ďalších turistov, pripája sa druhé auto. Z centra La Paz nás vezú hodinu na sever až do sedla La Cumbre v 4650 metroch nad morom, t.j. trochu nižšie než Mt. Blanc. Zrána je kosa, dobre padne teplá instantná káva, sendviče s maslom a džemom. Postupne naťahujeme na seba chrániče, kombinézy a dostávame staré odpružené bicykle, každý podla veľkosti. Takéto zjazdové unikáty u nás už nezoženiete, absolvov

Tak to máme takmer za sebou. Čakalo nás už iba posledné kolo. Od jari a prvého zašliapnutia do pedálov na svahoch Košútky, to ubehlo napokon celkom rýchlo. A že sa blíži jeseň, tak aj posledné kolo bolo naplánované už na 17:30 hod namiesto tradičnej 18-tej. Ale pekne po poriadku. Pre mňa to bol vcelku zaujímavý deň, od jeho prvých chvíľ. Lebo vždy, keď som sa chystal na niektoré z kôl, tak som musel ešte ráno pred odchodom do práce pripraviť veci do auta, nahodiť nosič bicyklov na ťažné, utekať do práce, potom rýchlo z práce, nahodiť sa do cyklis

Vytrvalostných MTB pretekov je na Slovensku celkom málo. Či je to nezáujmom organizátorov alebo samotných pretekárov mi asi neprináleží rozoberať, ale ak sa nejaká nová objaví a prekoná aj prvé detské problémy a v kalendári podujatí nechá svoju niekoľkoročnú stopu, tak si určite zaslúži pozornosť. Jedným z takýchto podujatí je určite aj Hrešnianska 6-hodinovka pod taktovkou košickej Bicycle Garage a moldavskej Time4fun. Tento rok už sa písal jej tretí ročník a keďže som bol na každom jednom, tak môžem zhodnotiť, že tento bol ten najlepší z tý

Tento živý banský skanzen blízko Banskej Bystrice je všeobecne známy, aj tu na Vetromagu sme sa oň už párkrát obtreli (odkazy dolu), ale vždy na tlstých gumách. No samozrejme, že tam vedie aj asfaltová cesta a už pár rokov je na nej dokonca aj žiletkársky komfortný povrch, tak nesmie tento cieľ chýbať ani v „žiletkárskej“ sekcii. Cesta je dosť široká, aj dva autobusy by sa obišli, jeden bezpečne obíde aj cyklistu. Výhodou/nevýhodou (podľa počasia a ročného obdobia) je poloha v tienistom lese, slnko na cestu zasvieti len popoludní, priamo od západu,

Pozývame všetkých milovníkov zábavnej jazdy na horskom bicykli na Košický MTB singletrack maratón 2024. Organizátori pre 21.ročník pripravili nové trasy a nové výzvy. Prvá 14km časť tratí sa nemení, ale prechádza priamo pred vynovenou chatou Lajoška kde budú posunuté aj horské prémie. Zbytok sa pôjde po vačšine v protismere dobre známej trati z posledných ročníkov. Pribudli však aj úplne nové úseky a singláče. Stále platí že trasa je navrhnutá tak aby to zvládol každý. Traily a singletracky su vyčistené, upravené tak aby boli zábavné, bez

Amfiteáter pod Poľanou pri Detve už toho zrejme zažil veľa, ale predposlednú augustovú stredu to bolo niečo s čím sa zrejme nestretáva tak často. V jeho veľmi blízkej blízkosti sa konalo už 5., predposledné, kolo Detvianskej MTB ligy s príznačným názvom Amfík. Keďže každé kolo približuje nejakú terénu cyklistickú disciplínu, tentoraz padol výber na cyklokros. A vôbec pritom nevadilo, že vonku bolo takmer 30 stupňov, žiadne blato, ale totálne suchá trať. Toto všetko, plus blízkosť a atraktivita pre divákov, ktorí mohli sledovať takmer celé preteky a

Tento okruh často nejazdím, lebo je tam veľa hlavných ciest a aj cez víkendy (keď mám jedine čas na dlhšie výlety) intenzívna premávka a často biedne krajnice. Ale! Akurát sa bežala Strečnianska mašľa a som tam mal ísť čosi pobehať a zreportovať. Aj som bol už doma ráno nachystaný, ale potom som pozrel predpoveď na víkend... A rýchlo som vymenil „outfit“. Lebo na sobotu hlásili hic a na nedeľu dažde. Kašľať na behanie, na žiletke som poriadne nesedel už dva týždne. Tak že sa do Strečna pôjdem aspoň pozrieť. No ale z Turca priamo popri V

O asfaltovom stúpaní cez passo Mortirolo známom z pretekov Giro di Italia tu už bola reč. Cez samotné sedlo sa dá dostať z oboch strán dvoma variantami, čiže tu máme dokopy štyri stúpania, pričom aj tie majú ešte varianty. To najznámejšie stúpanie ale vedie z Mazzo di Valtellina a parametre 1300v.m. s priemerkou cez 10% to sa hneď len tak nevidí... Tadiaľto sme hore vystúpali aj pri tomto našom okruhu. Cesta dostala z veľkej časti nový asfalt a keďže vedie väčšinou v krásnom lese tak horúčavu sme prežili. Po prekonaní sedla asi po 200 metroch sme odbočil

Niektoré veci sa k sebe vôbec nehodia. Ako napríklad teploty 30 a viac stupňov a mtb maratón s dlhými tiahlymi stúpaniami, v ktorých stojí vzduch. Na druhej strane však existujú veci, ktoré tieto nedostatky vedia veľmi príjemne vykompenzovať. V Smolníku to vedia, tak majú vesmír v rovnováhe a to vďaka tomu, že majú nádherný tajch ako keby vystrihnutý z turistického katalógu. A taký tajch nemusí byť iba dobrým miestom na člnkovanie, ale napr. aj ako zázemie pre štart a cieľ pretekov na horských bicykloch. A keď sa potom náhodou vyskytne veľmi h

Na začiatok treba iba rýchlo spomenúť, že 3. kolo sa malo pôvodne konať koncom júna, ale kvôli hromom-bleskom nad Poľanou a následnou zmenou horských chodníčkov na búrlivé riavy, ktoré by mohli odplaviť štartové pole snáď až do Čierneho mora, sa toto presunulo na druhý júlový týždeň. A tu zasa úpeky také, že aj medvede z Poľany sa zrejme išli schladiť kdesi do vnútra kaldery starobylého vulkánu a južné svahy radšej prenechali cyklistom, takže organizátori mohli po skončení s pokojom oznámiť, že majú 0 pohrešovaných. A čo si teda na n�

Ako som si v zime sľúbil ( TU ), vrátil som sa na sever Štiavnických vrchov na bajku. Bolo načase, lebo pobehané to tam mám slušne, ale stále viac ma dráždia tamojšie bajkpozitívne šotoliny. A udrel piatok slnovratný, k tomu predfrontový, dusný a horúci, na sobotu bol už hlásený dážď. Tak som sa vykašľal na prácu a zmizol pojazdiť do lesných tieňov, popri potokoch, kde sa dopoludnia dalo ešte ako tak existovať. Domov som sa síce vrátil lepkavý ako oblízaný cukrík a v závere, v pomalších stúpaniach, už roje múch útočili, ale inak to bolo f