Bicykle

Tlačil sa mi do klávesnice aj názov Tour de Volcano, ale to by som vykrádal kopyrajty bystrickým organizátorom. Aj keď voľáko je ticho posledné roky, a to boli parádne žiletkárske preteky. Išiel som teraz rovnakým smerom, z Bystrice najskôr na Podbrezovú (potom Hronec, Sihla, Hriňová, Detva, Očová, Mičiná), ale nie presne ich trasu. Najmä z Podbrezovej na Sihlu, lebo som si konečne chcel prejsť Kamenistú dolinu. TdV ide z Balogu hore na Sihlu po hlavnej. Pred štartom som mal trochu rozpačité pocity, lebo v noci sa cez Bystricu, blízke Horehronie, a aj cez P

Najsevernejší a najvyšší podcelok pohoria Žiar sa volá Sokol, podľa druhého najvyššieho kopca v ňom. Najvyššie sú ale susedné Chlieviská (1024 m), no oveľa známejší je Zniev (985 m), tretí do počtu, na ktorého temene leží zrúcanina druhého najvyššie položeného hradu u nás. Pod ním, dole v podhorí, na západnom okraji Turčianskej kotliny sa krčí Kláštor pod Znievom, kedysi významné mestečko. Toľko na úvod ku miestopisu, nech je jasné, kde sme. A sme tu preto, lebo aj pri pohľade do mapy (najlepšie leteckej) je pekne vidieť ten kontrast zelen�

„A to sa ti z toho krúženia nezatočí hlava? Veď mňa by z toho aj porazilo,“ bolo asi prvé, čo som počul hneď po tom, ako som niekomu predstavil svoj plán zúčastniť sa Moldavskej dvanástky. O čo sa teda jedná? Je to jednoduché: Ráno o 7:00 vyrazíš na 3 km okruh s prevýšením 25 m  a 12 hodín sa tam môžeš krútiť. Podmienkou je odjazdiť minimálne 1 hodinu. Naráta sa ti počet kôl a kto ich má najviac, ten je víťaz. Tento rok to už bol tretí ročník v prevedení organizačnej skupinky Time4fun, ktorá toho robí oveľa viac ako len tieto prete

„Veď to tu vyzerá ako pri pohľade z Brzotínskych skál na Rozňavu, keď sa rozlieva jesenná inverzia,“ povie si človek, keď sa pozerá z príjazdovej cesty k vysielaču na Televrinu smerom dole k pobrežiu na morskú hladinu. A aj takáto nečakaná myšlienka sa môže stať spúšťačom jej ďalšieho hľadania v Chorvátskej krajine. Mojich pár dní, ktoré som tu strávil s rodinou má podobný priebeh už ako minulý rok. Dačo pojazdiť na mtb, príliš sa pritom nerozbiť a to silovo a aj zostať celý pri prejazde krasovým územím, nenechať sa ani roztopiť n

Nedeľa takmer polaugustová. Po „jesenných“, chladných a upršaných dňoch sa len pred víkendom vrátilo leto a vzduch čistý, ešte nezakalený oparmi, tak bolo treba niečo vymyslieť. Nohy ešte vyfľusnuté týždeň po Východniarskej stovke, o behaní ani reči. Ale hlava naopak namotivovaná z Triatlonu Attack, kde som bol v sobotu robiť podporného člena, takže na nedeľu voľba jasná: naložil som žiletku do lokálky a vyložili sme sa v Hronskej Dúbrave. Že opáčime tie prístupové cesty od Hrona do Banskej Štiavnice, či budú tie záverečné stúpania chut

Val Roseg 2000 - Berninapass 2327 - Passo Val Viola 2455 - Passo della Vallaccia 2614 - Passo d´Eira 2210 - Livigno 1805 - Pass Chaschauna 2687 - Chapella 1633 - Kesch hutte 2627 - Bergun 1380 - Albulapass 2312 - La Punt 1686 - Val Roseg, 159km, 5228v.m., 13:30hod. Túto sezónu vo Val Rosegu som už myslel, že k pokusu ani nedôjde. Šanca však prišla, a tak som sa zmobilizoval... Ešte nikdy som nešiel počas jedného poriadneho, prevažne terénneho pojazdu viac ako 5000 výškových metrov, a tak popri tom, že by malo ísť o pojazd, kde technická náročnosť pôjde ruka v ruke s

Aby náhodou si niekto niečo nemyslel, nie je to žiadny vulgarizmus, iba nevinná cyklistická skratka, alebo po slovensky Okolo Jadrovej Elektrárne BOhunice. Lebo jej chladiace veže sme videli skoro furt. Tie síce vidno z polky Slovenska, ale hlavne som si na seba uplietol poriadny bič – dal som sa nahovoriť na toto pojazdenie práve v čase, keď sa asfalt začal topiť a vietor podobať závanom z fénu, lebo akurát na Slovensko začiatkom júla dýchla Sahara. Ale som si povedal, že po štarte v príjemnej rannej teplote sa telo hádam postupne adaptuje. Asi ako tá žaba,

Po dvoch rokoch od poslednej účasti na pretekoch Spišských 333 Extrem sa mi darilo vyhýbať sa rôznym výmyslom a celkom úspešne sa venovať cykloturistike s rodinou alebo kratším mtb pretekom. Čo však telo nechcelo, to hlava pekne pomaličky, krôčik za krôčikom skúšala, až sa jej podarilo dosiahnuť svoje a ja som sa znova raz ocitol na štarte tohoto vytrvalostného podujatia. Veľkým dielom k tomu prispelo, že som v štartovke zazrel meno kamaráta, s ktorým som prešiel rok predtým pár maratónov. A keď už som bol správne nalomený, tak ako potvrdenie sa o

Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Val Roseg - Pontresina - Chapella - Val Susauna - Keschhutte - Val Plazbi - Fuorcla Pischa 2868m. - Eschahutte - Madulain - Val Roseg Vyrážam z Rosegu nie skoro ráno a ani neviem poriadne kde. Nemám jasný plán. Po cyklotrasách Engadinu sa v miernom klesaní dostanem pomerne rýchlo do S-Chanfu, tu už idem aj kúsok po hlavnej ceste. V Chapelle odbočujem do Val Susauna s priemerom 30km/h a začínam stúpať dlhou šotolinou. Zmierňujem tempo, zobliekam, Sparkyho hneď obklopia obdivovatelia, keď sa ale začnú dobíjať do kapsičky s tyčinkami tak dvíhame kotvy... V závere do

Bývalé nemecké banícke, a neskôr remeselnícke mestečko na hornom okraji hornej Nitry, s veľkým námestím - vždy som ho na bicykli iba preletel v honbe za vzdialenejšími cieľmi. Ale mi už dlhšie nedali pokoj tie viaceré odbočky do koncových dedín, ktoré sa rozbiehajú z toho námestia, prípadne kúsok od neho. A že teda preskúmam kvalitu asfaltov na tých bočných okreskách. Vieme aké je to u nás – niekde tragicky deravo, niekde úplne nanovo, kde by to človek možno ani nečakal. Vznikla z toho teda na mape taká doslova hviezdica, do ktorej je zakomponova

Ozvalo sa niekde neďaleko mňa, ako som sa pľahočil v konečnom úseku stúpania k občerstvovačkeTroják a nedočkavo očakával, kedy sa cesta zmení v asfalt. Trochu som si to tu už pamätal, keďže pred pár hodinami som tadiaľto už raz prechádzal. Hlas bol výrazne posmievačný, ozval sa niekoľkrát a potom sa zhmotnil na turistu na bajku, ktorý sa ku mne snažil s neustálym posmechom pripojiť. Keďže kopec sa preklopil v klesanie a prišiel vytúžený asfalt, tak som preradil a na najťažšom prevode išiel, čo to dalo, len aby som sa ho striasol. Čiastočne s

Veľmi príjemný je tento kus Pohronia či Podpoľania medzi Banskou Bystricou a masívom Poľany: mierne kopcovitý, lesnato-lúčnatý, s prevažne dobrými, tichými okreskami. Tentokrát to bolo necelých 90 km so začiatkom aj koncom v BB na stanici, lebo tam som sa doviezol vlakom z domu - v snahe schovať sa za hrebeň Nízkych Tatier pred búrlivým severákom. Zároveň to bol okruh taký kultúrno-historický, lebo týmto krajom história kráčala veľmi často, tu je vždy čo obzerať. A ešte jeden dôvod som mal, ten si ale nechám na záver. Hneď v BB je samozrejme tra

Po týždňovom monzúne a ďalšom predpovedanom daždi na piatkovú noc a asi pol soboty, som v piatok večer napísal na Facebook: „Mám také tušenie, že pri nedeľnom písaní reportu zo zajtrajšieho mtb maratónu v Slovenskom raji, sa budem musieť držať na uzde, aby som nepoužil nejaké sprosté slovo.“ Bratranec, steampunkový spisovateľ, mi hneď poradil: „Vulgarizmy sú teraz moderné, v pokoji napíš: - Ba kieho! Alebo – Bodaj ho porantalo!“ Tak som si jeho slová zobral k srdcu, pospomínal si ešte na nejaké ďalšieho tradičné oslovenia a pomenov

No hanba mi, ale až začiatkom júna som prvý raz po zime vytiahol mtb. Akosi sa naň nedostalo popri behacích prioritách a časovo náročnom dochádzaní do práce. A ešte aj tá jar aká bola upršaná... A pretože na úvod to netreba preháňať a zároveň sa treba snažiť dostať aj techniku trochu „do rúk“, len jemne som vychrtil po serpentínach hore na Martinské hole (záver zbabelo po asfaltke). Prekvapilo ma, že nohy boli týždeň po VKM už celkom ochotné, aj keď na nejaké vyššie intenzity ani pomyslieť. Ale chutilo im. Zadku menej, raz to sedlo spálim! Pr