Bicykle

Hneď na začiatku treba povedať, že sú výborné, až na nepočetné výnimky na tých ozaj najbočnejších cestách. V ostatných rokoch samosprávny kraj veľa okresiek poopravoval aj v tomto regióne, tak teraz radosť jazdiť. A čo je najlepšie – v nedeľu premávka takmer nulová. Lenže sa tam treba dostať, a pretože vlaky zo Zvolena smerom na Šahy od decembra 2025 zase nechodia, nastala ráno svižná, povinná časovka na 13 km do Dobrej Nivy. Tam to síce ešte nie je planina, ale práve tam som odbočil na okresku do Sásy – po hrubom asfalte a hneď aj do prvého

Natiahol som takú kľukatú mtb-čiaru z Partizánskeho do Handlovej - niečo cez 80 km to vyšlo, gpx je tu hore a mapa dole. Keby to bola jedna označená cyklotrasa, mohla by sa volať napríklad PeHa. Ale len v prvej tretine som skombinoval tých trás aj neznačených ciest a chodníkov viac. Handlová sa mi na smerovníku ukázala prvý raz nad Oslanmi, že ešte 50 km. Odtiaľ som už moc neimprovizoval, lebo som predtým nemal veľa času na dôkladné plánovanie, tak som sa už pripol k tej modrej cyklotrase (2308 – Bojnický cyklookruh) a neriešil som vyhýbanie sa asfaltu

Rožňava ráno. Stretávame sa s Lukášom na námestí. Obaja to máme tak na rovnako: on z Lučenca, ja z Popradu. Kávu dostaneme v jednom podniku aj keď ešte nemajú otvorené a môžeme vyraziť. Plán stále rovnaký: "Smer nebo, oblaky!" :-)  Popod les sa lesnou cyklotrasou presunieme do Krásnej Hôrky. Zahundreme si nad starou kauzou - ako to, že ešte stále nie je otvorená, a už sa napájame na asfaltové stúpanie do Úhornianskeho sedla (1000 m).  Áno asfalt!! Dáva nám toto stúpanie veľký zmysel, aj keď ideme do terénu hľadať traily. Prekvapivo pokojn�

Podpoliansky kraj – pre bajkera raj. Teda pre takého turistického, nie downhillového. Ale aj taký si tam isto niečo nájde. Zvlášť Bystrická vrchovina je taká poprepletaná cestami, že aj po vyše 30 rokoch tam stále nové miesta objavujem. Aj teraz. Niečo vyšlo, niečo nie, ale celkovo pekný okruh. Aj jazditeľný v podstate na 99%, len niekde bolo treba preniesť cez padnutý strom a asi na dvoch úsekoch sa buď poriadne „kusnúť“, alebo pár metrov potlačiť. Záveprie akože za Veprom v smere od BB, otáčal som to pri vysokej peci na Troch vodách. Cestou tam vi

Pre cestárov z Banskej Bystrice a okolia doslova ikonické stúpanie do sedla k lyžiarskemu stredisku, ale odohrávali sa tu už aj súboje minimálne celoslovenského charakteru v časovke do vrchu. Napríklad MSR v r. 2024. Podklad na cestu hore zodpovedajúci – síce starší a drsný asfalt, ale žiadne diery v ňom obchádzať netreba. Smerom dole je to horšie, to už treba dávať trochu pozor. A nemyslím tým len tú pravú stranu cesty. Proste vo vyššej rýchlosti už tie jamky cítiť. A rýchlosť sa tu dá teda nabrať poriadna, lebo cesta je v podstate rovná, len

Hoblík nie je len tesársky nástroj na opracovanie dreva. Je to aj názov nenápadného vrcholu v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Pre cezpoľných je asi dosť neznámy, nakoľko leží mimo značiek aj hlavných turistických cieľov, no jeho nezameniteľná silueta púta pozornosť napríklad pred vjazdom do tunela Višňové zo strany Lietavskej Lúčky.  Jeho potenciál pramení na jednej strane z geografickej polohy na dostrel od Žiliny, a na strane druhej z rôznorodosti terénu, ktorý je tvorený strmými zalesnenými úbočiami, aj kolmými vápencovými stenami. Vďaka

Kysuce, Orava – na bajku tam nechodím často, lebo vďaka tej miestnej flyšovej geológii je tam furt blata nadmieru. Lenže už dávno nikto nič negarantuje, že? A zima bez snehu, suchá jar = viac sa tam teraz práši, ako by to čvachtalo. Aj keď traktormi rozryté lesné cesty s megahlbokými koľajami sú tam tiež furt. Ale takto za sucha sa aspoň dajú poobchádzať - presvedčil som sa týždeň dozadu „na vlastné nohy“ ( TU ). Tak som sa odviezol do Varína osobákom a moc som ani trasu neplánoval, lebo tie osobáky chodia každú hodinu, to je super. Len, že nejaké

Kedysi to bola moja (takmer pravidelná) klasika: v nedeľu podvečer do Bystrice a v piatok podvečer do Vrútok. Dve a pol až tri hodinky, podľa vetra. Šturec bol vždy popri susedných Kremnických Baniach a Donovaloch takmer bez kamiónov, dobre sa jazdil. V Turci potom bočné cesty, ešte pustejšie. Len ten vietor fúkal väčšinou podľa Murphyho zákonov. Stávalo sa aj to, že som nohami vrtel na malej píle z domu až na Šturec. Najdlhšie stúpanie v Európe, takmer 50 km – no kde majú také? Nie, že by som tadeto už teraz nejazdil, no už nie tak často. Tak som

Tak som uložil chlpaté pásy na letný spánok, lebo som sa dozvedel, že v Turci už aj severné svahy sú obschnuté. Teda zvážnice na nich. Po suchej zime a rekordne teplom februári niet sa čo diviť. Namazal som, nafúkal som a vyrazil som, radostne trúsiac kúsky zaschnutého jesenného blata z rámu. No len na domáce ihrisko, že keby mi dochádzalo, nech sa viem chytro vrátiť. Polka marca, teplota ako začiatkom mája, zvykáme si. Príroda zatiaľ hádam tiež, uvidíme... Nakoniec som natočil nejakých 50, nohy celkom stíhali, len zadok nie. Sedlo – najslabší kus

Tak na toto som sa strááášne dlho tešil, doslova roky nekonečné! Že si raz dám Strečniansku úžinu na cesťáku, na pohodu. Jasné, že som párkrát tade prebehol, ale vždy núdzovo a rýchlo, v čase mimo špičky, a aj tak to bolo šialené. Hlavne v tých trojpruhoch bez krajnice. Ale keď už po tých 27 rokoch výstavby (!!!) otvorili tunel a zatiaľ ho kvôli nejakej sfušovanej blbosti znovu nezavreli... Čo nie je, môže byť, takže kam inam mohol smerovať prvý jarný výjazd, keď asfalty obschli? Tam a nazad, plus kolečko okolo vodného diela žilinského. A 

Dušičkový víkend a počasie konečne chvíľu prívetivé – nepršalo už zo tri dni, to je na túto usmoklenú jeseň poriadne dlhá pauza! Ako bola zrušená ostatná zima, tak teraz aj babie leto, že? No aj teplo udrelo na dušičky poriadne, ale zas tie blatá teraz už tak rýchlo neschnú. Tak sa mi nechcelo moc sa zaprasiť. Mal som síce na bajku už dve vrstvy blata, vari ešte zo septembra a októbra, tak že sa nič nestane, ak pribudne aj novembrová, ale zase s mierou! Bicykel v trojobale? Nie, lebo viem, že pod Flochovou v Kremnických vrchoch sú kilometre exkluzívn

Leto v nenávratne, znovu do roboty - za temnoty. Z roboty to tiež o chvíľu lepšie nebude. Skracujúce sa dni a klesajúce teploty, a aj tie víkendy ako na potvoru usmoklené, že? Zase nám raz zrušili babie leto. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť! Preto všetci zrazu riešia membrány, blikačky s radarmi, goráčové návleky, šírku a dosah svetelných kužeľov, blatníky, rukavice, aaaaach jo... Blatá už neschnú, tak do terénu sa mi akosi nechce, obaľovať bajk ako rezeň do hnedého trojobalu. Stačí, že na spodnej rámovke mám ešte pozdravy spred dvoch, t

Z Trenčína do Ilavy, ale pretože na mtb, tak pekne podhorím Bielych Karpát, a pretože výlet, tak nie aby to bolo len hluché drtenie kilometrov, snažil som sa po trase „vyzobať“ nejaké miestne zaujímavosti. Slnečná, ale v porovnaní s predošlými dňami poriadne studená sobota sa vyskytla začiatkom októbra, tak FIANDRE CABRIO poslúžilo verne a dokonalo. Na to, ako len pár dní predtým pršalo, som sa divil, ako bolo na lesných cestách sucho. Pretože tu v lesoch prevládajú hlinačky, bol som aj rád. Len občas mláky boli - pohodlne obíditeľné. A vzduc

Ísť do Livigna s bicyklom? Tak ja by som vsadil na MTB bez diskusie, ak tak by som pribalil pár kolies s hladkými plášťami na cestu. Samozrejme ak je miesta dosť, tak dva bicykle sú tutovka. Horský a cestný. Na tom horskom tu je toho veľa čo robiť. Tak veľa, že sem kľudne môžete chodiť na týždeň každý rok. Dnes si predstavíme takú zaujímavú možnosť pre CC jazdcov, ktorí si chcú dobre zatrénovať a nemajú chuť ísť niekam ďalej. V tomto prípade ponúka Livigno parádne možnosti s využitím bajkparkov. Jednoducho na bajku hore a trailom príjemným pre C

Fakt som nevedel, ako inak tento okruh nazvať :-) Proste som vyrazil z BB na východ ponad ľavý breh Hrona a po otočke v Dubovej som sa vrátil ponad pravý breh. Samozrejme nie priamo popri rieke, ale kľukatením po cestách v podhorí. Smerom tam cez Ľubietovú a Brusno, smerom nazad cez Ráztoku, Pohronský Bukovec a Hiadeľ. Aj nejaké okresné a lesné asfalty boli, ale nešlo mi o to, úplne sa im vyhnúť – skôr o overenie vhodnosti tej „návratovej“ časti, ktorú som začiatkom leta, pri „zjazde“ dole Horehroním, už nestihol (report TU ). Isteže, dal by sa