Bicykle

Taliansko - Chiavenna - Val Bodengo Tip na túto túru som dostal pri mojej poslednej návšteve u kamaráta Maura v Chiavenne. On síce hovoril, že za tri eurá si môžem v miestnom bare kúpiť povolenku na vjazd do doliny ale to nevie, že jazda na bajku do kopca mi spôsobuje rovnaké potešenie ako dole kopcom. Vyrazil som ráno z Piura, predmestia Chiavenny, prešiel po miestnych cestách do osady Gordona (283m.) kde začína stúpanie. Kvalitná asfaltka sa tu v hustom lese vinie strmými serpentínami až do ústia doliny Bodengo. Táto dolina ktorú mi Mauro poradil ako outdoorov�

  Berninské Alpy na hranici Talianska so Švajčiarskom Keď som v septembri 2017 prešiel už druhý raz okruh cez Col dAnzana a spustil sa veľkolepým zjazdom dole do Tirana objavil som kúsok pod sedlom mapu so zaznačenou bajkovou trasou č.301 do Val Fontana.   Pochopil som, že toto je presne to čo hľadám a táto prefotená mapka ma posunie pri objavovaní zase o kus ďalej. Na začiatku letnej sezóny 2018 som pri zlom počasí v Engadne operatívne siahol po tejto možnosti a kúsok pred dvanástou hodinou som vyrazil od auta zaparkovaného pod začiatkom stúpania na Col d

Má asi 25 km, tiahne sa takmer ideálne severo-južne od ústia do Váhu až pod Ploskú a je príčinou toho, že Veľká Fatra má vlastne dva hlavné hrebene, ktoré ju obkolesujú. Až na Močidlo (a vlastne ešte kúsok ďalej) stúpa pozvoľne, navyše je celá vyasfaltovaná. A najlepší asfalt (lebo nový) je práve v hornej časti. Takže je vhodná ani nie tak na mtb, skôr na cesťák. Ale pokojne by sa dala dobyť aj na inlajnoch. Nuda ale nehrozí:  náučné tabule, krmelce, božie muky, každú chvíľu nejaká horáreň, aj celé osady,  jedno detské sanatórium, pár

Slovenský pohár MTB XCO Jahodná, Košice   Predminulý víkend som bahennú trať 24hodinovky Majstrovstiev Európy vystriedal za prašný kopec Slovenského pohára v olympíjskom cross-country na Jahodnej, pri Košiciach. Znamenalo to kratší deň, kratšie preteky a o to silnejší pocit zo sústredenia sa všetkých pretekárov do “ich momentu, kedy to celé vypukne”.   Z každej strany len bzučanie válcov a čakanie na štart svojej kategórie. A v správny moment si ešte poriešiť jedlo a dohodnúť pomoc v depe – občerstvovačke. Užil som si to opäť s nimi!

  Val Roseg - Pontresina - Val de Fain - Stretta - Livigno - Chaschauna - S-Chanf - Samedan - Pontresina - Val Roseg  Z Val Roseg vyrážam až o dvanástej. Dnes si na okruh beriem karbónový hardtail Rockmachine Blizz. Okrem dvoch sediel v teréne ma čaká aj veľa asfaltu. A práve tie asfaltové úseky sú na tomto bajku parádae. Nechal som si ešte plášte s jemným gripom a tak z Pontresiny po dolnú stanicu lanovky na Diavolezzu priam letím. Tu odbočujem do Val de Fain. Fajnové stúpanie, oceňujem ľahký prevod, ktorý ponúka Sram XG10-50.   Prichádzam do sedla Stre

24 hodín Keď som kedysi pretekal, najdlhšia vzdialenosť, ktorú som absolvoval s číslom na riaditkách bolo asi 120km. Vrámci sólo jazdy som si dal 170km s viac ako 10-kilovým batohom na chrbte, ktoré som prestriedal na ďalší deň turistikou a následne sa tých 170km s rovnakým batohom aj vrátil. 24 hodinové preteky a iné formy ultramaratónov sa k nám vtedy ešte len dostávali. Objavil som fotografiu a s pretekaním som skončil. Stále ma však viac zaujímalo, kam až na bicykli dokážem zájsť, ako to, aký rýchly dokážem byť… čo som si aj vyskúšal v let

Júnové dusná a búrky, treba zaliezť niekam, kde je chladnejšie, ale aj nižšie kopce. Takže ráno: prestup v Čadci a z „Makového“ nástupišťa drncanie lokálkou až na konečnú. Názvy obcí sa striedajú, ale je to vlastne cesta jednou nekonečnou, rozťahanou dedinou. Na prvom asfaltovom kilometri  Makovom mierne popŕcha, ale zároveň sa to hore čistí.   V pláne mám kolečko z Makova do Makova - najprv hrebeňom Javorníkov, potom hrebeňom Turzovskej vrchoviny. Takých 30 km, dobre si tu zabehám. Dalo by sa aj na bajku. Začiatok asfaltový po turistickej

No, konečne mám fotomodelku, budú aj bajky v bajkovom článku z tohto kraja. „Jánošíkov kraj - cyklistický raj“ je napísané na cyklomape v centre Terchovej, tak zase po nejakej dobe ideme skontrolovať súlad teórie s realitou. Tentokrát kratšie, lebo sme sa sem doviezli zo Strečna popod horu po vlastnej osi ( tak ako TU ) a to chvíľu trvá. A aj nazad sa treba dostať, na vlak... V pláne je okruh okolo Pupovho vrchu, z väčšej časti po zelenej „Cyklotrase terchovským chotárom“. Je tam viacero možností zísť z lesa nazad do doliny na asfalt. Uvidíme,

 SK ORTLER BIKE MARATÓN Vždy v prvý júnový víkend sa uskutoční Ortler Bike Maratón v Južnom Tirolsku. Začiatok ako aj koniec preteku sa nachádza v mestečku Glurns, ktoré leží na prahu skoro štvortisícového vrchu nazývaného Ortler Toto mestečko sa nachádza v strede cyklistického regiónu v oblasti nazývanej Vinschgau v Južnom Tirolsku. Ako stred tohoto cyklistického regiónu je známy najmä pre svoje množstvo cyklistických túr okolo známeho Stilfserjochu a Reschesee. Pre účastníkov tohto preteku sú pripravené dve vysnívané trasy o dĺžke (90km - 3000 v

Alebo zo Zlatých Moraviec do Novej Bane, alebo začiatok Rudnej magistrály. Takže červená značka, takých 27 km, dá sa za deň. Do polovice stúpanie na Inovec, potom klesanie. Jednoduché, jasné a krajinársky pekné. A aj dobre značené, čo treba oceniť najmä na rozľahlých lúkach. Svahy mierne, takže je to aj na 100% bajkovateľné, v oboch smeroch. Aj keď v smere od Novej Bane by som volil radšej cyklotrasu, aspoň na začiatku, po Bukovinu. Turistická značka sa z mesta (od Záhrbu) dvíha trochu strmšie, ako je pre bajkera komfortné. Zdroj: https://mapy.hiking.sk/

O transalpe som sa prvýkrát dozvedel z časopisu Velo v roku 2003. Bol to článok, čo sa mi vryl hlboko do mysle a už vtedy som vedel, že to je presne to, čo chcem na bicykli robiť. V roku 2005 som podnikol svoj prvý alpský výjazd. Vtedy som sám prešiel francúzsku časť Álp naťažko. Trasa viedla cez tie najťažšie a najvyššie alpské priesmyky po asfalte. Zastavila ma vtedy nehoda vo Švajčiarsku, odkiaľ som musel domov pokračovať autobusom. Svoj sen o nekonečných serpentínach som však snívať neprestal. V roku 2006 sme už vo dvojici spolu s Jankom Ada

 Podbanské - Tichá a Kôprová dolina, 28.04.2018 Tieto dve dlhé a krásne doliny oddeľujúce Vysoké Tatry od Západných je možné z väčšej časti prejsť na horskom bicykli po lesných asfaltkách. Na parkovanie odporúčam veľké parkovisko hneď za mostom hlavnej cesty cez riečku Belá pod hotelom Permon. Z tohto miesta si, až budete mať šťastie môžete obzrieť na splav štartujúcich vodákov a potom sadnete na bajk a vyrazíte hore. Ono stúpaní sa netreba báť nie je to nič náročné o to viac si budete môcť obzerať výhľady. A pozerať je stále čo. Viac sa

Pešo som tam bol x-krát, na lyžiach párkrát a vždy som si hovoril, že raz aj na bajku zájdem. Je to jednoduchý okruh na pár hodín z MT, cez severné časti hrebeňa veľkofatranského. V najvyšších polohách holí len trochu technickejší vďaka úzkemu chodníku na lúkach a hrboľatosti lesa, ale na výhľady veľmi vďačný - najmä na sever Turca a hrebeň Malej Fatry. Na začiatok dlhá rovina popri elektrárenskom kanáli: Cez Kľačany do Sučian asfalt, do Turian prašná cesta s výtlkmi, do Krpelian chodník priamo po hrádzi. Most cez kanál a mostík cez Váh, z

Zima tento rok ozaj skočila akoby priamo do leta. Kdeže jarné blatá sú, všade sucho, nebojí sa človek po pojazde oprieť bajk v izbe o skriňu :-) A už druhý víkend pekný a dokonca poriadne teplý, ideál na jedno z prvých jarných roztočení nôh - zatiaľ jemne po cestách. Podhorie Lúčanskej Malej Fatry je na to ideálne, z rajeckej aj turčianskej strany, tak sme udreli na tú turčiansku. Krajinka pekná, výhľadová, netreba sa ani veľmi pod kolesá pozerať. Pomalé a dlhšie to bolo, tak išli do dresu k náradiu a duši aj nejaké cukrové bomby. Na foťák už má

Nebolo dočasne na čom bajkové túry robiť, ale už je. Vďaka patrí JM ŠPORTu vo Vrútkach . Hovorí sa, že keď chce človek novú frajerku otestovať, či im to bude spolu klapať, treba ju na túru vziať. Na začiatok stačí ľahšia, aby ju to neznechutilo. Táto moja „frajerka“ je síce poriadne nabrúsená pretekárka, ale aj tak na začiatok niečo nenáročné, to zas aby som ja stíhal... Takže zo Strečna, vlastne z Nezbudskej Lúčky sa dá do Terchovej dostať popod les malofatranský, relatívne komfortne, zväčša po lúkach. V podstate stačí využiť zelenú