Bicykle

Hurá, jar už cítiť, už už uuuž tu bude! Dole na nížine ju už isto dofúkol južný vietor spolu s bocianmi pred týždňom, dvoma, ale tu vyššie v kotlinách sa ešte hanbí naplno prejaviť, ešte je to len také rozpačité predjarie. Noci ešte primrznuté, ale dni modré a slnko už má silu, aj vtáctvo už piští a vreští, každý deň hlasnejšie. A nevídali – po neviem akej dobe hlásia predpovede pekný celý víkend – to treba využiť! Ale napodiv, neťahá ma to na lyže, aj keď si viem predstaviť, koľko modrobielych fotiek zaplaví fejsbúky podvečer.

Dni sa síce v polovici novembra poriadne rýchlo skracujú, ale tento rok našťastie vyšlo krásne, slnečné počasie, a aj nočné hmly sa cez deň rýchlo rozplývali. Teda aspoň niekde - Banská Bystrica a okolie mali tiež to šťastie. Takže je tu jeden tip , ako si dať intenzívne a nie dlho do tela (a do pedálov). Teda dva tipy. Lebo na podhorí (alebo skôr tesne pod hrebeňom) Kremnických vrchov ležia dve spomínané dedinky a do každej vedie krajinársky pekné a asfaltovo kvalitné, ale aj poriadne výživné stúpanie. Obe stúpania sa rozbiehajú z jedného miesta

Tak som si nakoniec moju obľúbenú Javornícku stovku užil aj tento rok, ale inak – na cesťáku. Keď som tú ozajstnú musel doma preležať s covidom. Takže nebola to tentokrát "čiara z A do B", ale okruh z Púchova, s „bývalým kamarátom“, ktorý potreboval poriadne pokrstiť nový bajk (podarilo sa, až skoro dualy rozbil). A okrem toho už dlho sme si sľubovali spoločný švih. Rád som, že to vyšlo, aspoň na ten prvý deň zimného času - už som ani nedúfal, že niečo poriadnejšie pojazdím túto jeseň. Predpoveď síce hrozila inverzným mliekom, a

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Na výročie SNP sa dusné a horúce počasie odporúčalo konečne „do preč“ a nastalo teplotne príjemné, aj keď podmračené ráno, zato s perspektívou vyjasňovania. Tak som tiež povstal a ušiel som do hôr, ako kedysi partizáni. Symbolicky vlakom do Skleného na juhu Turca - tam a v okolí je povstalecká história stále živá a jej tamojšia najznámejšia udalosť bola dokonca dlho zamlčiavaná, lebo nepasovala do ideologického profilu SNP. Ale teraz to bolo o inom: konečne po dlhšom čase na horskom bajku, lebo v horúčavách ma ťahá viac na asfalt. Vymysl

Poznáte to... Najlepšie rozhodnutia sú často tie intuitívne, neplánované, okamžité. A tak v piatok ráno nakladám žiletku do vlaku smer Liptovský Mikuláš, aj keď pred hodinou som ešte doma drichmal. Ale keď som po zobudení zbadal v predpovedi možno na dlhší čas posledný pekný deň a klasicky na víkend hlásené upršané počasie, neváhal som. Výhoda ešte aj tá, že počas dovolenky mám pracovný čas flexibilnejší ako obvykle :-) Tak reku máknem cez víkend, teraz idem jazdiť! Ale chce to nie dlhé kopce (lebo v nich by som sa uvaril) a vyššiu nadmorsk�

Menší najmä tvarom, lebo má so svojimi 104 km iba o nejakých 15 km menej ako ten klasický z Turca cez Vyšehrad, Bojnice, Zliechov, Čičmany, Fačkovské a Vríčanské sedlo nazad do Turca, ktorý miestni žiletkári aj pretekári poznajú isto dobre – z výjazdov a čiastočne aj z pretekov Slovenské Pyreneje (no tie už dlhšie neboli). Zreportovaný ho máme TU . Najmä cez víkendy tiché cesty, dobré asfalty a nie dlhé, zato výživné štyri kopčeky a v lete aj veľa tieňa. Jazdím ho už dlho, ale jeho možné skrátenie mi napadlo len asi tri roky dozadu, keď

Keď už tu máme ostatné bajkpozitívne výšľapy na chaty malofatranské, to treba skompletizovať. Aj preto, lebo tento výjazd je špeciálny, aspoň pre tých, ktorí ho nepoznajú (gpx je preto tu hore). A aj preto ten názov – lebo „direttissima“ je síce ako cyklotrasa vyznačená (zelená 5442, priamo Hradskou dolinou popod Starhrad, v mapke tá fialová čiara), ale tade chodia len masochisti a podmienok neznalí. Hlavne vo vrchnej časti je cesta síce široká, ale brutálne strmá a najmä vystlaná voľnými kameňmi. Pri tejto kombinácii treba mať sakra silné nohy

Polohou stredná z trojice malofatranských chát z turčianskej strany, takisto obľúbená nielen medzi pešími, ale aj kolesovými výšľapistami. Máme tu na Vetromagu síce o nej už niečo (aj bajkové), aj tá cesta hore je viac – menej jasná, ale tak pre istotu... A pre skompletovanie trilógie. Zvyšné dva diely (Hole a Chleb) sú v odkazoch dole pod textom. A ako sa to všetko (a ešte niečo navyše) dá spojiť do jedného výjazdu, to ukazuje Imroman TU . Výjazd na bajku „na Maguru“ je z tých troch najkratší a asi aj najpríjemnejší – podľa Stravy 11,5

              Letná dovolenka pri mori s rodinou predstavuje pre mňa predovšetkým leňošenie na pláži, kúpanie a po večeroch nejaké to pivečko. Keď je však človek aj mtb nadšenec a rád sa pozrie zblízka na hory, ktoré obzerá z nafukovačky z hladiny, tak bajk patrí k plavkám a sandálom k povinnej výbave, ktorú je nutné zobrať so sebou.                Keďže však sa stále jedná o rodinné dovolenky a na krasových pláňach býva v pokročilú dennú hodinu pekelná horúčava, ideálnym časom na výjazd sú ranné hodiny a 

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku. Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi nie

Máme tu na Vetromagu už direttisimu na Hole aj na Kľačiansku Maguru (odkazy dole pod textom a podrobnejšie na MTBIKERi TU ) a kto je frajer, môže si to dať všetko na jeden šup ako Imroman nejako takto . Tak do tretice všetko najťažšie. Lebo z troch známych turčianskych výjazdov k horským chatám v Malej Fatre je práve tento najnáročnejší. Ani nie tak kvôli sklonu (ten je na celej dĺžke cesty väčšinou príjemný), ale kvôli poriadnej hrboľatosti. A tých 14,5 km zdola od hlavnej (alebo 10 od Zajacovej) je tiež pekné, výživné číslo, hoci dosť podobn

Branisko sme pre turistiku objavili po dokončení diaľnice v smere z Popradu. Tých pohodových 30 minút z Popradu až do sedla Branisko, kde zvykneme parkovať, je ozaj pecka. Nasledovalo viacero túr v okolí, odkliky na články z nich si nájdete dole. Až neskôr som na internete objavil informácie o tom, že z Braniska sa stala obľúbená lokalita pre (povedal by som) takých lepších terénnych jazdcov. Pri peších túrach som sa snažil vnímať terén aj z pohľadu jazdca, priznám sa ale, že tie traily som si moc nevšimol. Snáď len tie v okolí chodníka vedúceho ku vysie

...sa vraj nevypláca, tak som si zmyslel podráždiť ich aspoň kolesami. Na severné svahy Lúčanskej Malej Fatry som sa vybral, padajúce spod Minčola ku Stráňavám a Višňovému. Okoliu dominuje krásny, bralnatý Hoblík (934 m), taká skromnejšia obdoba Rozsutca. Len jeho okolie má na mnohých miestach skôr podobu ekologickej katastrofy, aké je vyrúbané. Síce ani pod tým Rozsutcom to na pár miestach nevyzerá lepšie – ale nie o tom som chcel, aj keď súvisieť to trochu bude. Každopádne je tam hustá sieť zvážnic a na prídavok aj hustá sieť „kopaných“ le

V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi ). To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Aj pár kvapiek na nás spadlo, a