Bicykle

Preteky na horských bicykloch sa tešia už dlhé roky veľkej popularite. Tzv. MTB maratóny sa organizujú naprieč celou krajinou a snaha organizátorov o čo najväčšiu účasť býva často naplnená. Štandardom je viacero tratí rôznych dĺžok a obtiažností. Už v dávnejšej minulosti sa mi podarilo absolvovať viaceré tieto podujatia a potom po dlhšej pauze boli práve preteky Ilovníckym hrebeňom tou akciou, ktorou som sa aspoň na chvíľu opäť vrátil k obľúbenej aktivite. Už pred štyrmi rokmi, keď som absolvoval dlhú trať Ilovníckym hrebeňom, som bol veľmi p

Už je to pekných pár rokov, čo bývalý výcvikový vojenský priestor Javorina v Levočských vrchoch prestal byť zakázanou zónou, vojaci odišli a celá oblasť sa stala opäť prístupnou. Po vojenskej spúšti Levočské vrchy postihla ešte spúšť drevársko - kôrovcová, ale aj tá už pomaly pominula, a tak sa sem oplatí prísť pozrieť. V Levočskej doline, ktorá je dejiskom aj populárneho MTB maratónu, parkujeme pod vlekmi lyžiarskeho strediska a vyrážame na okruh po rozbitých asfaltkách a spevnených lesných cestách. Najprv nás čaká mierne stúpanie do sedla

Tentokrát to bude priamo z mesta a tesne nad mestom, ale v peknej krajine s výhľadmi. V tom má BB známu výhodu, že je obtočená kopcami a doslova za pár minút je človek v prírode. Tak aj žiletkári si prídu na svoje - napríklad všeobecne známa je legendárna „stena“ na Šachtičky, kde sa robia aj preteky v časovke do vrchu. Výnimočné stúpanie – až sa divím, že sa ho ešte Imroman „mediálne nezmocnil“ vo svojom seriáli o najkrajších stúpaniach. Možno práve preto, že je skôr najbrutálnejšie ako najkrajšie :-) Ale aj na Šachtičky raz dôjde

Po besnom pracovnom týždni a navyše po pracovnej sobote (samozrejme zadarmo) sa mi sviatok práce vôbec nechcelo oslavovať prácou. A že vyšlo počasie také akurát suché a príjemne jarné, konečne som sa dostal na dlhší čas na bajk. Takže prácu hlavou nahradila aspoň na nejakých päť hodín práca nohami – hurá!  Len nech si zvykajú a s nimi ramená, zadok, kríže... Čakajú ma výzvy ultracyklističné túto sezónu! Už dlho som sníval o tom, že si prejdem sedlo Príslopy pod Poľanou na cesťáku, lebo asfalty z oboch strán tam vedú takmer exkluzívne a�

Po minuloročnom bikepackingovom dobrodružstve z Aše pozdĺž severnej hranice Českej republiky až domov, absolvovanú vo dvojici s Vladom, tak nejako logicky padla voľba skúsiť to túto dovolenku juhom. Od začiatku roka teda plánujem postup, naklikávam trasy, upravujem ich. Cieľom je hýbať sa čo najbližšie ku hranici po cyklotrasách alebo jednoducho zjazdných cestách pre MTB a zároveň vidieť čo najviac historických pamiatok, prírodných zaujímavostí, výhľadov, malebných zákutí a v neposlednom rade nezanedbať návštevy remeselných pivovarov v danej lokalite.

Po minuloročnom bikepackingovom dobrodružstve z Aše pozdĺž severnej hranice Českej republiky až domov, absolvovanú vo dvojici s Vladom, tak nejako logicky padla voľba skúsiť to túto dovolenku juhom. Od začiatku roka teda plánujem postup, naklikávam trasy, upravujem ich. Cieľom je hýbať sa čo najbližšie ku hranici po cyklotrasách alebo jednoducho zjazdných cestách pre MTB a zároveň vidieť čo najviac historických pamiatok, prírodných zaujímavostí, výhľadov, malebných zákutí a v neposlednom rade nezanedbať návštevy remeselných pivovarov v danej lokalite.

Po minuloročnom bikepackingovom dobrodružstve z Aše pozdĺž severnej hranice Českej republiky až domov, absolvovanú vo dvojici s Vladom, tak nejako logicky padla voľba skúsiť to túto dovolenku juhom. Od začiatku roka teda plánujem postup, naklikávam trasy, upravujem ich. Cieľom je hýbať sa čo najbližšie ku hranici po cyklotrasách alebo jednoducho zjazdných cestách pre MTB a zároveň vidieť čo najviac historických pamiatok, prírodných zaujímavostí, výhľadov, malebných zákutí a v neposlednom rade nezanedbať návštevy remeselných pivovarov v danej lokalite.

„Ty si bola na Slovakia Divide?“ - pýta sa ma známy kdesi pomedzi krátke dialógy ostatných v náhodnom stretnutí na ulici. „Veru bola.“ „A ako bolo? Veď to musel byť čistý masaker!“ V hlave mi vybiehajú úryvky z cesty – dážď, korene, hmla, blesky, vysoká tráva, blato, tlačenie, tma, veľa tmy. Začiatok toho celého je kdesi...   12 rokov dozadu Sedím v byte opretá o stenu, z nepohnutých oblakov kvapká dážď už tretí deň a ja v rukách držím knihu od Jana Kopku. Píše v nej, ako prešiel na bicykli 1.800 km cez Aljašku. Iditarod trail – pr

Presnejšie v južných traverzoch južnej časti Žiaru. Približne od Sklenianskych lúk po lúky na Nedožermi – Brezanmi, ale väčšinou na parádnych lesných cestách, až „strade bianche“. Lebo: asi na dlhšie posledný pekný, teplý deň, k tomu štátny sviatok v strede týždňa, to bolo treba využiť. Ktovie, kedy sa nejaký budúci dlhší pojazd na bajku podarí, a ešte navyše niekde ďalej od domu. Ale aspoň som dodržal sľub samému sebe, keď som sa tu na jar motal peši – že sa sem isto vrátim na bajku. Lebo miestne cestičky ma očarili už vtedy. Turčia

Posilnený sprchou po návrate zo sopky (viď dole: odkaz na Rišov článok o Poľane) sa s mojím sprievodcom a ubytovateľom s vďakou lúčim a premýšľam, čo o tejto skorej, poobednej, štvrtej hodine ešte vymyslieť. Totiž, celé Slovensko je behom denného svetla na cestách a diaľniciach upchaté. Presvedčil som sa o tom cestou do Bystrice v piatok a týždeň predtým aj na hlavnom severnom D1 ťahu. Počasie je prajné, síce hlásia búrky na kopcoch, ale sprobovať treba. Som po Poľane aj ukrútený, ale vôľa dačo skúsiť nechýba. Preto si vyberám viacfaktoro

  Švajčiarsko - Taliansky okruh, Engadin / Livigno Z Val Rosegu kde mám základňu zjazdujem  do Pontresiny, odtiaľ cyklochodníkmi do La Punt. Tu sa začína stúpanie do Val Chamuera. Štrková cesta je takmer prázdna oproti tej v Rosegu, na jej konci totiž turistov nečaká žiadna reštaurácia s obrovským dezertovým bufetom. Dolinu po oboch stranách lemujú strmé zrázy porastené borovicami. Nádherné a divoké miesto. V týchto miestach sa zachoval krásny les predovšetkým preto lebo tie strmé svahy sa na pasenie nedali využiť. Val Chamuera sa vo svojej hornej čas

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Nastala situácia opačná ako nedávno – musel som bajk z BB domov odniesť, ale tentokrát som sa musel šetriť, lebo na ďalší deň som mal poriadny „záhul“ naplánovaný. Takže len krátko – taký malý návod na čo najkratšie spojenie medzi týmito dvoma mestami, kade kedysi aj vozy s meďou chodili. Aj keď isto nie po tej istej ceste. Trasa je to pekná, na každom kroku kus histórie alebo iných zaujímavostí. Na začiatku a na konci asfalty, hrebeňový úsek medzi nimi tvoria ale dobre udržiavané bežkárske trasy – takže asi najvhodnejšie je to pre štrkol

Štvrtý deň domácej bajkovej dovolenky a druhý so Sherpom v Bystrici. Telo aj parťák sa ale dožadujú väčšej porcie asfaltu, žeby to bolo ešte pohodovejšie ako včera okolo BB. Tak sme vymysleli, že sa pôjdeme pozrieť na Kyslinky, do srdca Poľany, kedysi najväčšieho treťohorného vulkánu v Európe. Vraj mal výšku cez štyri kilometre! Je to už síce nejaký ten rok (plus mínus 15 miliónov, hehe), takže žeravá láva nehrozí, zato v teple vrcholiaceho leta tie asfalty budú asi pekne žeravé. Ale len po nich sa motať, to by bolo príliš jednoduché a najmä

Ale to uteká! Štvrtý rok už deriem moju „novú“ celoodpruženú frajerku, ale ešte som ju nevzal na rande do okolia Bystrice. Pritom stále platí, že také množstvo a takú pestrosť trás pre horské bicykle som nikde na Slovensku zatiaľ nenašiel, ako tam. K tomu jednoduchý prístup z mesta, teda žiadne hodinové kľučkovanie pomedzi autá. Z hociktorého miesta BB je to do lesa či na lúky ozaj len na skok. Ale raz to prísť muselo, tak som ešte pribalil parťáka z „rovín dolnozemských“ a vyrazil som s ním znovu objavovať cestičky a chodníčky, po ktorých som