Bicykle

Posilnený sprchou po návrate zo sopky (viď dole: odkaz na Rišov článok o Poľane) sa s mojím sprievodcom a ubytovateľom s vďakou lúčim a premýšľam, čo o tejto skorej, poobednej, štvrtej hodine ešte vymyslieť. Totiž, celé Slovensko je behom denného svetla na cestách a diaľniciach upchaté. Presvedčil som sa o tom cestou do Bystrice v piatok a týždeň predtým aj na hlavnom severnom D1 ťahu. Počasie je prajné, síce hlásia búrky na kopcoch, ale sprobovať treba. Som po Poľane aj ukrútený, ale vôľa dačo skúsiť nechýba. Preto si vyberám viacfaktoro

  Švajčiarsko - Taliansky okruh, Engadin / Livigno Z Val Rosegu kde mám základňu zjazdujem  do Pontresiny, odtiaľ cyklochodníkmi do La Punt. Tu sa začína stúpanie do Val Chamuera. Štrková cesta je takmer prázdna oproti tej v Rosegu, na jej konci totiž turistov nečaká žiadna reštaurácia s obrovským dezertovým bufetom. Dolinu po oboch stranách lemujú strmé zrázy porastené borovicami. Nádherné a divoké miesto. V týchto miestach sa zachoval krásny les predovšetkým preto lebo tie strmé svahy sa na pasenie nedali využiť. Val Chamuera sa vo svojej hornej čas

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Nastala situácia opačná ako nedávno – musel som bajk z BB domov odniesť, ale tentokrát som sa musel šetriť, lebo na ďalší deň som mal poriadny „záhul“ naplánovaný. Takže len krátko – taký malý návod na čo najkratšie spojenie medzi týmito dvoma mestami, kade kedysi aj vozy s meďou chodili. Aj keď isto nie po tej istej ceste. Trasa je to pekná, na každom kroku kus histórie alebo iných zaujímavostí. Na začiatku a na konci asfalty, hrebeňový úsek medzi nimi tvoria ale dobre udržiavané bežkárske trasy – takže asi najvhodnejšie je to pre štrkol

Štvrtý deň domácej bajkovej dovolenky a druhý so Sherpom v Bystrici. Telo aj parťák sa ale dožadujú väčšej porcie asfaltu, žeby to bolo ešte pohodovejšie ako včera okolo BB. Tak sme vymysleli, že sa pôjdeme pozrieť na Kyslinky, do srdca Poľany, kedysi najväčšieho treťohorného vulkánu v Európe. Vraj mal výšku cez štyri kilometre! Je to už síce nejaký ten rok (plus mínus 15 miliónov, hehe), takže žeravá láva nehrozí, zato v teple vrcholiaceho leta tie asfalty budú asi pekne žeravé. Ale len po nich sa motať, to by bolo príliš jednoduché a najmä

Ale to uteká! Štvrtý rok už deriem moju „novú“ celoodpruženú frajerku, ale ešte som ju nevzal na rande do okolia Bystrice. Pritom stále platí, že také množstvo a takú pestrosť trás pre horské bicykle som nikde na Slovensku zatiaľ nenašiel, ako tam. K tomu jednoduchý prístup z mesta, teda žiadne hodinové kľučkovanie pomedzi autá. Z hociktorého miesta BB je to do lesa či na lúky ozaj len na skok. Ale raz to prísť muselo, tak som ešte pribalil parťáka z „rovín dolnozemských“ a vyrazil som s ním znovu objavovať cestičky a chodníčky, po ktorých som

Popri žánrovej pestrosti článkov na Vetromagu je naším veľkým koníčkom aj sledovanie ultrascény vo viacerých vytrvalostných športoch. Pojem Everesting vyniesla na svetlo sveta predovšetkým nedávna situácia s pozastavenými pretekmi po celom svete. Princíp je jednoduchý: na vybranom stúpaní, či už s bicyklom alebo peši, opakujete stúpania, kým nenazbierate 8848 v.m., potrebných na spomínaný Everesting. Vyšší level toho všetkého je spomínaných 10K – jednoducho 10 nastúpaných kilometrov. Po splnení registračných pravidiel je potom váš výkon zazname

Taký malý, súkromný mtb maratónik: hodinky Coros Apex mi napočítali nejakých 122 km a takmer 3300 m do kopca. Ale o to až tak nešlo – skôr o to, že som potreboval horský bajk do BB odvliecť a konečne raz som sa nemusel ponáhľať vlakom. Lebo medzi Vrútkami a Bystricou sa pohybujem na cesťáku často, sem - tam aj peši prebehnem po hrebeni Veľkej Fatry, ale na horskom bajku som ešte nešiel. Tak som v rámci perspektívnej prípravy už dlhšie hľadal, kade by sa dalo - a našiel som takúto možnosť. Prevažne po cyklotrasách, takmer úplne som sa vyhol hlavný

Okolo Berniny na horskom bicykli? Čistý nezmysel! Už pri mojej prvej pešej túre cez passo Muretto som akékoľvek úvahy na túto tému zavrhol. Následoval prieskum v smere od Poschiava, pass Ciancian, prvý krát som nazrel do Val Malenca s bajkom, Campo Moro, Val Poschiavina... a to čo som tam našiel ma na dlhý čas odradilo od tejto hriešnej myšlienky. V sedle Ciancian som už vtedy objavil značku s cyklistom - zlý vtip, pomyslel som si. Toľko tlačenia a nosenia ako v týchto končinách to som už dávno na žiadnej túre nezažil... Moja pozornosť sa od myšlienky obísť

Veľmi pekný okruh cez štyri výživné kopčeky, s minimálnou premávkou (väčšinou) a tentokrát po asfaltkách, na cesťáku. Asfalt tiež väčšinou, hehehe... Začal aj skončil som v Zázrivej na križovatke, kde sa pri príjazde od Párnice odbočuje doľava na Terchovú alebo rovno do Ústredia. Doprava je to medzi domy a priamo na križovatke predávajú korbáčiky aj žinčicu, keby niečo :-) Smerom doľava na Terchovú som začal, v smere od Ústredia som sa vrátil, takže pekne v smere hodinových ručičiek. Aj to malo svoj dôvod, dostaneme sa k nemu neskôr. Malo

Čo už písať o Kremnických vrchoch? Hádam každý vie, aký je to v zime raj pre bežkárov. Z oboch strán – bystrickej aj kremnickej. A stále sa to tam zlepšuje. Lebo je tam hustá sieť lesných ciest, či už tých historických, novších lesohospodárskych alebo tých špeciálne pre Bielu stopu vybudovaných. A ďalšie pribúdajú alebo sú čistené a udržiavané. Najmä okolo Skalky to na mapách vidieť. V ostatných rokoch sa aktivizuje aj OZ Kordícky hrebenák – ktorému napríklad môžete prispieť do kasičiek aj priamo v teréne. Na leto je ale dôležit

Počas vrcholiacich júlových horúčav u mňa jednoznačne vyhráva cesta nad terénom, teda aspoň čo sa bicyklov týka. A keď ešte treba niečo v práci vybaviť a to je 70 kilákov ďaleko, no nezneužijem to na výlet? Domáci žiletkári, čo okolo Kremnických vrchov bývajú, samozrejme poznajú – to koliečko asi stokilometrové, cez Šturec aj Kremnické Bane... Častá tréningová trasa, ale dá sa aj na výlet využiť. Dajú sa tu hlavné cesty čiastočne aj obabrať, a teraz to dupľom láka, lebo na viacerých (predtým katastrofálnych) miestach len nedávno pribud

Veľká len názvom, inak nenápadná dolinka na severe Turca, ústiaca svojím potokom do Váhu v Nolčove. Tiež ju asi na piatich kilometroch „postihol“ okolo roku 2010 nový eurofondový asfalt, takže dnes je to parádny tréningový terén pre žiletkárov, vhodný na horúce letné dni. Bonusom sú tri studničky cestou hore a nie veľmi strmý sklon. Len v spodnej časti jeden „schodík“ v zúženej časti doliny a horný asi kilometer – to sú tie najprudšie miesta. Prístup jednoduchý: buď po tichej, ale kopcovitej ceste SNP od Sučian cez Podhradie (chce to najmä

Deň pred začiatkom mojej letnej pracovnej sezóny sa nechystám na nejakú ďalekú objavnú jazdu. Z Val Rosegu sa na bajku vyberiem teda len do okolia St.Moritzu. Cieľom je čo najkrajšie pojazdenie, tak aby to dávalo zmysel do kopca i dole. Z Celeríny vyšliapem hore už známymi serpentínami cez Marguns na Corvigliu. Akurát opravujú kvalitnú šotolinovú cestu, je to isto prírode bližšia voľba ako asfalt. V lyžiarskom stredisku sa v lete sústredia na horských cyklistov. Je tu niekoľko upravených trailov a väčšina jazdcov sa vozí hore lanovkou. Predbiehajú ma aj ele

Na raňajky SIS double espresso,banán a z Popradu vyrážam ráno o šiestej. Už minulý rok po úspešnom Everestingu na Sliezskom dome som si povedal, že nasledovať bude výlet zemepisný. Veď nielen výškovými metrami je človek živý... Čriepky okruhu som skladal dlho, niektoré som si pamätal spred mnohých rokov a čakalo ma na trase aj dosť objavovania a úsekov, ktoré som nepoznal. Na tento prípad perfektne pomohla stiahnutá mapa v smartfone. Na začiatku cyklochodníkom do Svitu, odtiaľ asfaltkou do Lopušnej doliny. V jej závere vchádzam do terénu a šotolinou lú