Bicykle

Jedno krátke video a cieľ bol jasný: Ducanfurgga alebo Fuorcla Ducan je 2666m. vysoké sedlo v horách medzi Bergunom a Davosom vo Švajčiarskych Alpách. Rozhodnutie či použiť auto padlo tiež pomerne ľahko: načo sa budem cez vzácny deň voľna voziť autom keď môžem bajkovať? Ono je predsa jasné ktorú z týchto aktivít mám radšej... Vyrazil som z Val Rosegu niečo po ôsmej, po cyklotrase medzi Samedanom a La Punt som trochu klučkoval ale potom už nasledovalo asfaltovanie na Albulapass. Z neho zjazd dole do Bergunu. Dole to šlo rýchlo a tak celkový presun nevyznel a�

Ozaj jemné, lebo natrhnutý lýtkový sval netreba veľmi dráždiť. Ale aj taká malá spomienka na obľúbený  mtb maratón, ktorý je už dva roky len minulosťou. Tie geniálne, jazdivé lesné chodníčky našťastie nik nezrušil a aj šípky na asfalte ešte sem – tam vidieť. Nie že by mi boli treba, ale povynárali sa známe miesta z praveku, keď bol môj starý bajk ešte mladý, rajdy úzke a prevodníky zásadne až tri :-) Prvé klesanie a stúpanie som zvolil podchodom od vlaku, preč zo stanice v Bytči - Hrabovom. Potom chvíľku popri ceste, vpravo vbok a začal

Švajčiarsko - Graubünden - St.Moritz - Berninapass - Val Poschiavo Túto túru som našiel na nete ako oficiálne dielo miestneho turistického združenia. Je inšpirované starými traverzovými chodníčkami v strmom svahu nad dolinou a Lagom di Poschiavo. Vybral som sa na ňu cez deň keď predpoveď nebola priaznivá a tak fotky mi chýbajú práve z toho najkrajšieho úseku kde som utekal pred dažďom. Auto som nechal už tradične na parkovisku Sfazú. tento ťah mi ale zabránil v možnosti pokračovať traverzom až do Tirána. Návrat hore by už bol potom moc dlhý...  San

Švajčiarsko - Graubünden - Engadin - St. Moritz - Val Roseg Na tento bajkový okruh vyrážam z Val Rosegu. Však mám pod sebou dve kolesá tak načo používať ešte aj tie štyri na aute. Zjazdujem dole po kvalitnej šotoline (ťažko to definovať, také u nás nie sú) a na asfalt sa pripájam až v Samedane. Čaká ma dlhý deň a tak úsek až po ústie doliny Susauna absolvujem po hlavnej ceste. V osade Chapella sa z nej odpojím a začínam dlhé stúpanie Val Susauna. Najprv asfalt potom šotolina. V závere doliny je výživné stúpanie, pochvaľujem si ale vytuningovaný prev

Je ráno 3:00. Skoro, ale ako sa spieva v starej trampskej piesni, tak všetky správne cesty začínajú zrána. Ospalo varím kávu, chystám raňajky, k tomu šesť rožkov so salámou a syrom ako prvotné palivo na dnešný ťah a pár orechových a proteínových tyčiniek. Pomaličky vychutnávam, nikam sa zatiaľ neponáhľam, vonku je ešte tma, počkám na brieždenie, nech som prebratý. Balenie vecí, zbežná kontrola a pred piatou vyrážam. Čaká ma dnes záťah na Krížnu, podľa mapy nejakých 150 km a 4000 výškových metrov osamote po lesoch a lúkach Podpoľania, S

 O Everestingu som prvý krát počul niekedy minulého roku. Čítal som reportáž o úspešnom projekte v stúpaní na Kráľovu holu. Zaujalo ma to ale nie až tak aby iskra preskočila hneď na prvý krát... Mojou prioritou boli projekty kde treba okrem fyzickej a psychickej stránky riešiť aj kopec technických a orientačných problémov. Nevyzeralo to, že na takéto radovánky mi zvýši čas a energia... Čo to je vlastne Everesting? Dvojica austrálskych cyklistov vymyslela pred rokmi nápad: "Nájdi si ľubovoľný kopec, zober ľubovoľný bajk a na tomto kopci v jednom

Správny bajker namietne, že na jazdenie predsa nie je nikdy príliš mokro. Rozmaznaný, keď sa mu nechce prasiť, emigruje po daždi radšej na žiletku. Alebo taký od Martina, ak žiletku nemá a na asfalte by sa cítil na bajku trápne, na Tankovú cestu. Tá vedie podhorím Martinských holí od MT na juh, sú na nej výživnučké stúpania aj pekné výhľady do kotliny, na cesťáku by strašne vytriasla, ale moc tučné gumy tiež netreba. Najvhodnejšia je pre kros alebo gravel. Teda ak sa človek nechce rýchlejšie pustiť dole kopcom – vtedy je aj full dobrý :-) Betónovo-

Už vlani (pešo a naťažko, cestou z PN do TN) som si povedal, že sem musím aspoň raz aj na bajku. Tá červená je proste pre bajk ako stvorená! A tento rok, počas prvého aprílového víkendu, keď som si v pokluse overil, že aj južne od sedla Havran je to pre bajkera paráda, už som to nemohol odkladať. Sobota 18.4. vyšla - teplá, predfrontová, aj sa lesy inovecké zazelenali a rozvoňali. Len prachu pribudlo, na mrte. Oblaky za každým bajkerom na niektorých miestach. Sucho jak sviňa, už nech zaprší! Na môj výmysel zareagovali Peťa s Peťom, tak sme dali zraz v�

Hoskora je taká nenápadná dolinka, ktorá padá spod Suchého v Krivánskej Fatre smerom na západ a ústi do Váhu medzi Vrútkami a Strečnom. Turistické značky vedú po hrebeňoch po jej obvode, ale na jej dne nenájdeme žiadnu. Možno preto, že jediný prístup do doliny „zdola“ je popri Váhu a jeho kanáli dlhý a nezáživný, po asfaltke z Lipovca. A možno preto, že na jej svahoch je rozložených až päť prírodných rezervácií. Zato zvážnic je tam požehnane. Ale sa tam moc neťaží, tak nie sú rozmlátené a v období končiaceho babieho leta plnofarebn

Švajčiarsko, Engadin, St.Moritz Zatiaľ čo budovanie a hlavne legalizácia MTB trailov na slovensku je v rukách aktivistov a občianskych združení a tí postupujú s veľkým úsilím v podstate v súboji s oficiálnou úradníckou mocou vo Švajčiarsku pracujú budovateľské MTB jednotky platené a podporované práve miestnou samosprávou či turistickými združeniami. Vybral som sa pozrieť na jeden taký nový trail kde pracovala práve takáto jednotka budovateľov. Na MTB scéne prebieha čoraz častejšie diskusia, že takéto budovateľské aktivity nemusia vždy priniesť z

Predstav si takú situáciu, že si vezieš v aute bajk a zároveň nadávaš, že sa už hodinu posúvaš krokom v zápche cez „legendárne“ Strečno, smerom do Turca. Konečne prejdeš popod výjazd z nemenej legendárneho tunela (lebo ako každá legenda, tiež existuje len v predstavách). Už si dokonale otrávený z klímy, dopravného servisu a steny kamióna vlečúceho sa pred tebou, takže nevieš, či to nie sú už halucinácie... Lebo úžina sa otvára do kotliny a ty zbadáš vpravo pestrú a živo zelenú mozaiku lesíkov, krovín a pasienkov. Hadí sa cez ňu cest

Mošovce v Turci na podhorí  Veľkej Fatry, sú známe ako rodisko Jána Kollára. Ale aj tým, že tu stáročia sídlila rodina Révayovcov a „prirodzený pán gróf Réva-y“ tu svojho času dal vysadiť stovky metrov alejí. Aby sa mohol po majetkoch pekne v tieni vyvážať. Dnes sú aleje chráneným areálom v 3. a 4. stupni ochrany, veľa stromov je starých a chorých, ale stále je to veľmi pekný a monumentálny kus krajiny. Dominujú jasene. Podhorie VF je celkovo také „bike pozitívne“, okolie Mošoviec detto.   Len teraz jedno varovanie: netreba prekročiť h

Livigno-Bormio-Stelvio Keď si spravíme trojuholník medzi spomínanými miestami tak niekde do jeho stredu sa dnes vyberieme. Z Livigna som vyrazil cez sedlo Alpisella na moju obľúbenú klasiku cez passo Gallo a Val Mora. Zámienkou bolo nahrať konečne GPX ale výsledkom bol hlavne krásny deň a super jazdenie. Tentoraz na karbónovom hardtaily Rockmachine Blizz ktorý nijako neznížil moje pocity z jazdy.  Po absolvovaní okruhu ktorý je už spracovaný v inom článku (odklik dole) som sa dostal naspäť k priehradným nádržiam San Giacomo a Cancano. Po ich brehu som traverzol

Taliansko - bezcolná zóna Livigno na hraniciach so Švajčiarskym Graubundenom. Pri jazdení v Livignu a okolí som túto dolinu využil veľakrát. Poslúžila ako východisko pri náročnom okruhu cez sedlo Valécia, končí v nej singl vedúci až z Motolina ale takou čerešničkou na torte bol vždy ten nádherný singláč vedúci od chaty v závere doliny po opačnej strane potoka smerom dole. Výbornou alternatívou však bol okruh cez Val delle Mine hlavne v dňoch keď som nemal čas alebo počasie na celodenné jazdenie. Vtedy stačilo zaparkovať dole v údolí niekde na začia

Livigno je vo svete MTB pojem a na týchto stránkach máme tomuto kúsku Álp venovanú samostatnú a bohatú sekciu. Dnes si predstavíme takú klasickú kombináciu trailov v okolí Carosella s odbočkou na vyhliadkový vrchol Monte Resia. Parking pod Motolinom údolná stanica je veľký a bezplatný. Pitná voda. Záchody neďaleko. Občas tu stretnem auto s evidentnými nocľahármi. Odtiaľto vyrážam po cyklotrase do ústia Val Federia. Dolinou vedia strmá asfaltka ktorá asi v polovici doliny sa zmení na šotolinu. Už v druhej polovici doliny prejdem okolo kravína ktorý popri t