Cez Alpy do nemocnice I

Je to už päť rokov, čo som podnikol tento výlet. Mal som veľké oči. Veľa som čítal o cykloturistike, veľa som bicykloval, veľa som čumel do máp, veľa som plánoval a veľa sníval. Mal som troška skúsenosti z cykloturistiky po Slovensku, Ukrajine a Rumunsku a myslel som si, že dokážem všetko. Tak som sa rozhodol, že si prejdem Alpy. Teda alpsky oblúk od mora až do Slovinska a domov. A potom mi napadlo, že by nebolo zle prejsť si aj Pyreneje. A keď už budem v Španielsku, tak aj Sierra Nevadu, keď už je tam najvyšší cestný priesmyk v Európe. Ale načo by bolo snívať, keby som sa aj o niečo nepokúsil. Kúpil som si lístok na autobus z Bratislavy do Malagy. S prestupom v Nice. A písal som si denník...

Cez Alpy do nemocnice

27.06.2005

             Uff! A už sa veziem. Som naložený aj so všetkými serepetičkami a veziem sa smer Nice. Zatial ešte verím, že aj smer Malaga :)

28.06.2005      56km * 3:45hod * 15km/h

             Keď sa mi podarilo naložit bicykel v Bratislave, myslel som, že mám vyhraté. No, nedobre... Jednoducho mi bicykel do autobusu nevezme a hotovo. Bol tam chalan slovák, čo hovoril francúzsky, tak viem, že vraj to je proti predpisom a bodka. A pritom by sa tam bol zmestil. Takže som uviazol v Nice a ďalej do Malagy sa nedostanem. Čo už, možno je to takto lepšie. Šiel som na pláž, Bolo tam snáď milión ľudí. Zlaté Chorvátsko. Ani som nešiel do vody. Mesto ináč pekné. Pôsobilo na mňa ale trochu snobsky a prezerať si ho na 40kg bicykli, teda nič moc. Kašlať na mesto aj na more, aj na pláž.... Ja chcem hory. Dlhé alpské stúpania do oblakov. Potreboval som sa niekam zlozit na noc. Ale kde? Všade ľudia, autá, hotely... Pri mori sa nedá. Zašiel som teda asi 25km do vnútrozemia a za mestom Grasse som našiel skvelé miestečko na kopci pri ceste s výhľadom na mesto. Spät na pobrežie sa už nemám chuť vracať. Je to určite skvelé dovolenkové miesto, ale nie takto a nie pre mňa.

29.06.2005      109km * 6:26hod * 16,9km/h

             Fajn som sa vyspal, spravil ráno, čo bolo treba a šiel. Po prejdení troch priesmykov col du Pilon 786, pas de la Feye 981, col de Valferriere 1169 som trafil na odbočku ku kaňonu Verdon. Tu obedujem po 42km. Idem hrozne pomaly. Som pritažký. Možno je dobre, že som sa nedostal až do Malagy. Otravoval ma tu akýsi pes. Potom prišla ženská a chvíľu ho prehovárala, kým ju poslúchol. Čudujem sa, že jej rozumel. čudujem sa, že tej francúštine vôbec niekto rozumie. Ja teda ani slovo. Preváža sa tu hromada cyklistov. Všetko cesťáci a všetko samé fajnovky, ktoré doma obzerám v katalógoch. Raz si aj ja kúpim takú dajakú karbónovú srandu, keď budem veľký :)

             Teda ten Verdon je úžasný. Cesta vedie po hornom okraji kaňona a sú tu parádne výhľady na jeho obrovské steny. Dnom tečie rieka. Voda krásne zelená, Skoro ako v plese pri brnčalke. Cesta furt hore-dole. Je to drina s takým tažkým bajkom, ale dá sa... Cesta sa krásne zarezáva do skál a kde to ináč nejde, tam je tunel. No paráda...

             Poobede som ešte prešiel col de Clavel 1063 a Cirque de vaumale 1201. Odkedy som odišiel z pobrežia, ešte som nešiel po rovine. A zdá sa, že ani tak skoro nepôjdem:) Po včerajšom centrovaní kolesa, keď boli úplne uvolnené špice, (asi to pod tou váhou sadá, lebo to je nové), som dnes robil defekt. dúfam, že to je všetko.

             Spím pri jazere Verdon. Mám výhľad rovno na ústie kaňonu. Skvelý pohľad. Vyčistený, napapaný cestovín s paštékou... to je bivak:)

30.06.2005           101km * 5:31hod * 18,2km/h

             Zrána som šiel opäť popri Verdone. Teraz po druhej strane. Cez krásne malé dedinky. Cesta sa zarezáva do skál a vedie úzkymi údoliami. Všade samé kopce. A to ma tie veľké ešte len čakajú. V svižnom zjazde údolím do Scaffarels ma zastavil chlapík, že tu musím pol hodinku čakať, že čosi sa robí na ceste. Čakajú aj autá takže asi nekecá, aj keď mu všetko nerozumiem. Nemám sa kam ponáhlať, tak vegetím. O päť minút vraj môžem ísť...

             Vidieť, ako som čím ďalej vo vyšších kopcoch. Spím asi 5km pred Guillaumes. Volá sa to tu Gorges de daluis. Je to tiež  podobný kaňon ako Verdon, ibaže o čosi menší. Ale o to krajší. Skaly sú také červené. Jednoducho zrazu začali byť červené a hotovo. Spím na stole pod takým pekným voňavým stromom. Asi to je jazmín, ale ja nie som na to názvoslovie, takže ma treba brať s rezervou. No ale vonia parádne... Bol som tu sám, ale došli španieli. Štyria chlapi a žena. Cestujú po okolí a robia kaňoning. Je tu taký “balkón“ z ktorého mi ukazujú vodopád v proťajšej stene kaňonu. Zajtra ho chcú “skaňoningovať". Vyzerajú byť fajn. Baba dokonca bola na slovensku. Jeden z nich, ten čo vyzerá najšpanielskejšie asi bude spať v sieti. Jeden koniec priviazal o strom a druhý upevnil vklínencom do skaly.

             Cesta sa perfektne zarezáva do steny kaňonu. Je tu veľa tunelov. Miestami sa cesta rozdeľuje. Jeden smer vedie po vrstevnici, druhý tunelom, po chvíli sa opäť spájajú. Nemá to chybu. Treba vidieť...

             Akosi častejšie ako obyčajne behám do kríkov. Ta voda čo som pil sa mi hneď nepozdávala. Dúfam, že to čím skôr prejde. Nebolí to, ale je to otrava...:) endiaron je už vo mne. Dúfam, že zajtra sa dostanem na cime de le Bonette 2862.

01.07.2005           94km * 6:50hod * 13,4km/h

             V noci bola sranda. najprv mi bolo horúco, tak som sa budil a potom niečo po druhej sa po ceste hnalo stádo oviec. Psí štekot, hulákanie pastiera, mekot oviec, no rámus ako čert. Pred nimi aj za nimi auta s majákmi.

             Ráno som sa spustil asi 5km do mestečka Guillaumes. Je tu krásne, pane komarek... ulička, hotelík, trh, fontánka, kruhový objazd, ľudia chodia po ulici, ulica je trhom... Potom bolo stúpanie na col du Valberg 1668m. Valberg je krásne horské turistické centrum. Lanovky, bobová dráha, požičovna mtb, hotely, športové obchody... No paráda. Potom za mesteckom Beuil krátko do kopca a následne klesanie neskutočným kaňonom o nejakých 1200m nižšie do St Sauer. V zjazde normálne v stene kaňonu bola dedinka roubion. Len zopár domov, ale normálne v stene kaňonu. Nechapačka...

              V St. Sauer som si dal obed. Nutinu a Bebe. To boli hody. Normálne nejedávam takto dve dobroty naraz, ale tak teraz ma čaká col de la Bonette 2802 – najvyšší bod na trase. V St Sauer je nádherne. Opäť tie uzulinké uličky... Vylihujem na lavičke pri fontáne a vychutnávam si tú chvíľu. A teraz zo 497 na 2862 metrov nad morom, celkom skoro 50km. Najprv pozvoľna popri rieke neskôr riadne Normal 0 21 false false false MicrosoftInternetExplorer4 zostra. Opäť míňam malebné horské dedinky a za dedinkou Le pra, čo sú tri domy, stodola a krčma, vo výške asi 1820m, robím spálňu. Dnes sa mi už ďalej nechce. Hlavne ten Valberg bol ťažký. Bonette zajtra dokončím. Ešte tých 1000 metrov hore na 14km. Hneď pod cestou kúsok pred poslednou dedinkou, názov nepamätám, som našiel kúsok rovnej trávy. Cítiť, že v tej výške je už chladnejšie. A ešte obklopený horami. Varím si skvelú večeru. Ryžu (troska nedovarenú) s hovädzím guľášom z konzervy a do toho veľa cesnaku. mňam...:)

pokračovanie...

Marán Surničin