Cez tri tunely na bajkoch

V Kremnických vrchoch je na mraky širokánskych lesných ciest s miernym stúpaním, ako stvorených na vykecávanie pri paralelnej jazde na bajku. Boli sme traja a niekde sme sa pohodlne vedľa seba vošli. Aj s pešiakmi sa dá pekne obísť, takže nenadávali, ešte sme aj s nimi hodili reč. Horšie je to pre tých, čo radšej singltraily a technické pasáže. Niečo sa isto nájde, ale treba poznať. Na jediný technickejší zjazdík na trase (od sedla Tunel) som chalanov nenahovoril, zdala sa im to dlhá zachádzka na Skalku.

Začali sme klasicky v Turčeku pri krčme, a tak ako sme sa dohodli na tento výpad (neplánovane a náhodne), tak sme aj odštartovali – cez tunel, smer vodárenská nádrž. Veď intuícia povedie... Začiatok po modrej turistickej - trochu strmý, rozbitý a po šmykľavých kameňoch a koreňoch, techniku jazdy preverí (naša nič moc). Napájame sa na lesnú cestu po južnom okraji nádrže (modrá cyklotrasa aj turistická značka), pohodlne naberáme výšku, kúsok ideme aj po žltej, sem – tam z výšky trochu síce stratíme, ale inak sa plynule štveráme pod hrebeň. Od križovatky pri chate Obrázok začíname obchádzať Vlčí vrch, z jeho svahov sa vďaka rúbaniskám otvárajú výhľady nazad do Turca na lúky nad nádržou, o kúsok ďalej na Skalku. Krátky zjazd do doliny a križovatka bez značiek. Teraz kam?

Za mnou, s geografom sa nestratíte, hovorím a radím chalanom prečítať si na Vetroplachmagazíne tretí diel seriálu „Od Vepra k Vepru“ :-) Smer máme dobrý, no toto sú typické slovenské cyklotrasy – just keď treba, značky niet. Ale intuícia našťastie neklame a o chvíľu sa na „Václaváku“ napájame na lyžiarsku trasu. Akurát tu ju nedávno „zušľachtili“ lesáci traktormi, našťastie nie na dlhom úseku. Po pár stovkách metroch už skúšame, či aj dvojmetrový bajker prejde Görgeiho tunelom. Na Skalku je to po Zlatej ceste na skok, keďže dvojtretinovou väčšinou som bol prehlasovaný a „skratka“ dolu od tunela a cez Bystrické sedlo nazad na Skalku mi neprešla. Vidina sauny akosi zrýchľuje nohy, ale vidina zjazdu na Krahule po saunovaní sa nezdá až taká lákavá. Mraky sa trhajú, tak len posedíme na teplom dreve pred zavretou chatou, pojeme žemle a keksy a valíme po červenej dolu.

Celopéra ticho žehlia cestičku, ja na hardtaile drkocem reťazou aj kosťami a nestíham. Krahule - krížom cez zjazdovku, trochu asfaltu, stred Európy, znovu výhľad na nádrž a už po lúkach čvachtavých a od kráv rozoraných vydávame sa hľadať zvážnicu do Turčeka. Len tuším, v ktorom kúte lesa začína, a tentoraz tuším zle! Našťastie je to len krátka zachádzka a odmenou je jazda pomedzi kone a prehadzovanie cez elektrické ploty (Dejte pozor velebnosti!). Nakoniec sa cez tretí a posledný dnešný tunel rútime dolu do dediny, brzdy pištia, psiská zúria. Tunelom určite naschvál tečie potok parádnej, čistej vody, to aby si zaprasení bajkeri aspoň tie kravské lajná z kolies zmyli. Inak na tých zvážniciach fajne sucho bolo aj po nedávnych dažďoch, až sme sa divili. Pekný okruh to bol. Mapku vyrábať sa mi nechce, je tam ciest, že si každý vyberie.

Rišo Pouš a www.cyklisticketrasy.sk