Chamonix MTB - 2. časť

Tretí deň - pokračovanie: Paťo na záver vymyslel bonus - výjazd za západom slnka. Keďže nikto ďalší jeho nadšenie nezdieľal, vybral sa ho zrealizovať sám. Takto nám približne sprostredkoval svoj zážitok:
"Fantastický trail. Šlapať sa dalo len po prvú chatu, druhú už bolo treba tlačit bike. Chodník je ukážkovo vyserpentinovaný, to sa často nevidí."

Štvrtý deň: Počasie naďalej ukazuje svoju prívetivú tvár a tak pre veľký úspech smerujeme znova do Le Tour. Začiatok je opäť rozcvička v bikeparku, potom variantujeme zjazdy okolo  Aiguillette des Posettes. Najskôr zjednodušujeme výšľap, keď namiesto po hrebeni ideme popod, takže netreba nosiť a takmer všetko sa dá vyšlapať na biku. Zjazd je rovnaký ako druhý deň, len sa vynechal hrebeň. Ďalší výšľap rovnako, ale predlžujeme hore na hrebeň a zjazd smerujeme na pokračovanie hrebeňom. Je to tu veľmi strmé a exponované, viac úsekov biky znášame, ale tie, ktoré sme jazdili stáli za to. Tu hviezdia hlavne Paťo a Matúš, obaja pridali úseky, ktoré sme my ostatní radšej neskúšali. Nižšie chodník opäť nadobúda plynulý charakter, vyšperkovaný delikátnymi točkami a koreňovými pasážami. Všetci sme po dojazde vysmiati od ucha k uchu :)
Poslednú jazdu opäť vedieme smer Švajc. Tentokrát šliapeme do sedla medzi kopcami L'Arolette a Croix de Fer. Po dlhšom vegetení začíname zjazd na druhú stanu. Pekný chodníček sem-tam spestrený šutrami a hlbšími výmoľmi. Cez chodník práve prechádza stádo bielych štvornožcov, konkrétne oviec. Príjazdom medzi nimi vyvolávame paniku a ani pastier sa netvári veľmi nadšene, takže zadšej zosadáme a pomedzi ne prechádzame napešo, aby sme veľmi neprovokovali pastiera. Ďalej už pokračujeme skoro bez zastávok. Až do odbočky cca 1 km pod sedlom kopírujeme trasu z knihy - Trient via the Cross. Odtiaľ ale pokračujeme doľava smer Vallorcine. Opäť prichádzajú na radu pekné točky - v dvoch či troch sériách, ďalšia odbočka doľava a vnárame sa do lesa. Pribudli korene a stále pekné plynulé jazdenie. Po ďalšom kilometri chodník ústi na šotolinovú zvážnicu. Ňou ďalší 1 km a znova odbočka na ďalší lesný chodník. Ním to už slušne rozbalíme a po cca 700 m sme nad železnicou vo Vallorcine.

Chodníkom ako v druhý deň končíme trasu výšľapom/zjazdom/výšľapom do Le Tour.
Deň piaty - traverzový: Predpovedaný dážď v druhej polke týždňa sa zasa odkladá a nám neostáva nič iné len zasa vymysieť, čo s načatým dňom. Z viacerých variánt si vyberáme destináciu, kde sme ešte nebikovali. Skúsime sa vytrepať k medzistanici lanovky Aiguille du Midi a od nej potom k ľadovcu Mer de Glace. Začíname po chodníku, ktorý vedie popri ceste k tunelu Mont Blanc. Sklon sa od šľapateľného rýchlo mení na tlačiteľný a takto to ostáva až po hornú hranicu lesa. Tu pribúda šutrov a biky viackrát putujú na plecia. Pri chate pod Plan de l'Aiguille dávame druhý oddych. Snažíme sa využiť pohodlné lehátka pod chatou, ale to už prichádza čašník s obligátnou otázkou, že čo si objednáme. Po zistení, že nemajú ani normálne pivo (tuším mali Heineken) odpovedáme, že nič a on nás slušne vyhadzuje. Tak sa presúvame na šutre nad chatu. Po oddychu sa delíme - Paťo ide ešte obzrieť medzistanicu a zvyšok ideme traverzovať k ľadovcu. Chodník je však po pár metroch viac nezjazdný ako áno - chvíľu dole a dlhšie hore, samé šutre, kto by to čakal, že :) Je tu dosť turistov, tí si nás obzerajú ako cirkusovú atrakciu. Takto to ide až po rozbočku, kde sa opäť stretávame aj s Paťom. Horný chodník ide strmo hore k Le Signal, my si vyberáme dolný, kam ani jeden pešiak nejde. Stále málo bikovania, ale pár úsekov stojí za to, sú aj technicky aj fotogenicky povedzme že zaujímavé. Sme celkom radi, keď konečne dorazíme k Montenvers, kde je horná stanica zubačky aj lanovky k ľadovcu. Tam dlhšie povegetíme. Odtiaľ sa pustíme najskôr šotolinou, ale na prvej zákrute odbáčame doprava popod koľajnice a pokračujeme strmým cik-cak chodníkom opäť s množstvom znášaní, ale aj peknými scenériami. Naše trápenie je nakoniec odmenené, keď nad chatkou v 1650 m prichádzame na veľké položené ploché balvany, kde sa môžme trocha vyblázniť a aj čo-to pofotiť.

Stíhame to LTT. Práve tu nás dostihne dažďová prehánka, ale to už sme na zjazdovom teréne, kde to môžme rozbaliť a tak rýchlo dofrčíme do Chamonix, kde po chvíli dážď ustáva. Ani sme zmoknúť nestihli :)
Deň šiesty - vrcholový: Ráno sa prebúdzame do dažďa, konečne sa nikde netreba ponáhľať. Okolo pol deviatej ale ustáva, aspoň sa ideme na hodinku pozrieť do mesta. Obloha sa za ten čas úplne vyčistí a my sa rozhodujeme, že viackrát odkladaný výstup na Brevent dnes predsa len skúsime. Hore si pomáhame lanovkou, vyvezie nás takmer do 2000 m. Zvyšných cca 550 už pošlapeme, potlačíme. Trasa vedie po zjazdovke, podklad je šotolina. Z vrcholu sa púšťame po hrebeni smerom na juh. Chodník je technický, kamenný, ale prenášať biky treba len na pár úsekoch. A tie výhľady...

Prichádzame k chate s rázcestím. Tu sa stočíme na JV, vyberáme cik-cak chodník s vidinou, že ten by mal byť najviac zjazdný. Aj to celkom ide, je kamenný a znášaní je naozaj iba zopár. Nižšie sa už vnárame do lesa a kamene viacmenej vystriedajú korene a my v rýchlom tempe ukrajujeme zvyšné výškové aj dĺžkové metre do Chamonix. Vysmiati uzavierame posledný deň nášho pobytu. Nebol by to Paťo, keby zas niečo extra nevymyslel. Nad ránom pred odchodom domov si dal ešte repete z 3. dňa k ľadovcu, tentokrát pre východ slnka.

Rišo Böhmer

Jazdili a fotili: Rišo Böhmer, Paľo Gajdoš, Paťo Marecký, Maťo Mišanko, Matúš Ovšonka

Video z celého týždňa z Paliho dielne, točili s Maťom: