Chata pod Suchým

Jedna z ikonických turistických prítulní a výkrmní malofatranských, jediná s takmer zachovaným pôvodným interiérom. Rodná sestra chaty pod Kľačianskou Magurou. Podobne ako ostatné, bola tá pôvodná fašistami vypálená a v r.1948 obnovená. Odvtedy sa pozerá na Žilinskú kotlinu z výšky 1075 m, spod západného konca hrebeňa krivánskej Malej Fatry. Je majetkom TJ Lokomotíva Žilina, zažila si svoje vrcholy aj pády. Odkedy ju do nájmu zobrala známa chatárska dvojica spod Chlebu (od júna 2012), negatívne reakcie sa z diskusií dosť vytratili.

Chata má elektrinu len z agregátu a trošku aj zo slnka, vodu zo slabého prameňa. Takže komfort horského hotela netreba čakať, treba byť trpezlivý a ohľaduplný. Ale jedálniček sa zdá byť bohatý a čapujú okrem chmeľových jonťákov aj originál Kofolu, tak hádam by malo byť všetko ok...

Kapacita na tieto končiny asi dostatočná, vyše 70 ľudí, len sranda je taká, že čísla sa v závislosti od zdroja dosť odlišujú - aj priamo na stránke chaty (https://www.chatapodsuchym.sk/). Každopádne nedávno prerobené izby, podľa chatára 1x2, 5x4, 2x9 a 2x12, na povale matrace 2x7 miest. V prípade núdze vás isto nechajú prespať aj na zemi v predsieni.

Na prízemí krytá predsieň a base camp v podobe dvojdielnej jedálne s neodmysliteľným kozubom a vešiakom na smrduté tričká nad ním. V „podzemí“ bar pre prípadnú uzavretú spoločnosť. Suché záchody pre okoloidúcich za hospodárskou budovou, zrenovované kúpeľne a záchody pre ubytovaných, na izbách umývadielka. Nevyhnutná terasa nad svahom, s neopakovateľným výhľadom do kotliny, k Žiline. No a aby sme nezabudli, rohaté kosačky udržujúce trávniky v okolí a frírajdový vlek na zjazdovke so sklonom tatranského žľabu.

Podstatný je ešte prístup k chate, že? Najlepší, najkratší zo Strečna / Nezbudskej Lúčky po červenej cez Starhrad, podľa smerovníka za 2:45. K tomu 700 výškových ako bonus :-) Až po odbočku k hradu ide takmer stále s červenou pešiackou značkou aj zelená cyklotrasa. Potom je to na bajku (a v zime na lyžoch) cesta stále strmšou a hrboľatejšou dolinou, ktorou chatu zároveň aj „motorovo“ zásobujú. Na bajku je to poriadny brutus. Pohodlnejšia cyklotrasa vedie z Varína popod Jedľovinu. Z turčianskej strany je to od chaty pod Kľačianskou Magurou asi dve a pol hodiny. Priamo z hrebeňa, z vrcholu Suchého, je to dole necelá hodinka (opačne, strmo hore asi hoďka a pol).

Čo ma nemilo prekvapilo, bol dojazd k chate na bajku. Pešiaci idú chodníkom vyššie, tí asi nič necítia. Ale na ceste pod chatou smrad ako v chlieve: po lúke si tečie pramienok a v ňom splašky z chaty. A priamo do NPR Suchý. Nedalo mi a opýtal som sa na to mailom priamo chatára. Odpísal, že auto, ktoré vyváža septik, je akurát v oprave a baktérie v septiku pri vysokej návštevnosti nestíhajú. A ako vieme, už ani tie hovná nie sú ako bývali (http://www.k2studio.sk/postrehy/uz-ani-tie-h-a-nie-su-ako-byvali1). Ale normálne to nie je, to hádam každý uzná. Tak dúfam, že to bola len výnimočná havarijná situácia a všetko sa rýchlo vyriešilo, najmä v prospech prírody. Lebo aj táto chata má svoju nezameniteľnú atmosféru, škoda by ju bolo degradovať.

Rišo Pouš