Do Terchovej na bajku: popod horu zo Strečna

Nebolo dočasne na čom bajkové túry robiť, ale už je. Vďaka patrí JM ŠPORTu vo Vrútkach . Hovorí sa, že keď chce človek novú frajerku otestovať, či im to bude spolu klapať, treba ju na túru vziať. Na začiatok stačí ľahšia, aby ju to neznechutilo. Táto moja „frajerka“ je síce poriadne nabrúsená pretekárka, ale aj tak na začiatok niečo nenáročné, to zas aby som ja stíhal...

Takže zo Strečna, vlastne z Nezbudskej Lúčky sa dá do Terchovej dostať popod les malofatranský, relatívne komfortne, zväčša po lúkach. V podstate stačí využiť zelenú cyklotrasu spod hradu do doliny Kúr a tam sa napojiť na červenú až do Terchovej. Znalci využijú početné príležitosti improvizovať, dá sa to vylepšiť po turistických značkách aj mimo nich.

Zámer teda bol vlakom do Strečna aj zo Strečna domov. A keď bude čas, pojazdiť ešte niečo okolo Terchovej. Ale skoro ráno kosa, na obed už neskoro a medzitým žiadny spoj. Taaakže zmena: zahrievačka z Vrútok cez Saračníky a dole do Strečna poza hrad. Slabá hodinka a pol, tiahle dlhé stúpania, to ja rád. Len by po nich nemuseli nasledovať dlhé hrkotavé zjazdy... Ale dnes sa celkom teším, celopérko to prežehlí! A dobre bolo – ako som stúpal, hmla mizla a farby jesene útočili. A v zjazde teplejšie ako som si myslel. Po cyklotrase som ešte do Strečna neschádzal, tak ma milo prekvapil prístrešok s tabuľou a parádnym výhľadom na hrad. Spodok už som rubol priamo po červenej turistickej (=rozdrbaná zvážnica), nechcelo sa mi obchádzkami serpentínovať.

Cez Strečno a Váh až na kraj Varína trochu asfaltu. Vlastne kúsok ďalej ešte tiež – ale spočiatku poriadne prudko hore. Dobré na zohriatie po zjazde. Nejaké chatové sídlisko tam na lúkach rastie, priamo pod vedením VVN, asi tí chatári radi počúvajú elektrický bzukot.

Od smerovníka Pod Jedľovinou kašlem na cyklotrasu, valím po žltej turistickej priamo do doliny Kúr. Je to pekné jazdenie okrajom lúk, pomedzi solitéry stromov. Napriek pohnojenej lúke na začiatku :-) Ale v doline si dávam brod, nech si frajerka zvyká. No dobre, nohy hádam uschnú o hodinku, dve...

Trochu po asfalte do ústia doliny, doprava hore krátkym, ale výživným stúpaním pomedzi elektricky ohradené pasienky na križovatku cyklotrás a po poriadne „rozovečkovanej“ lúčnej ceste do osady U Zichov. Dotiaľto po cyklotrase. Pod osadou na zákrute využívam ďalší tajný tip (cyklotrasa klesá dole do Tižinej) – krátky, ale krásny traverzový singel, ktorý ma po malej technickej vsuvke (strmo, klzko, ovečky) vynesie na lúky nad osadou Bačín.

Cez Bačín až do Belskej doliny je to neznačené, ale treba intuitívne cez medze a remízky a nestrácať výšku. Vždy je tu nejaká stopa, aspoň od malotraktora. Keď sa vpredu za horizontom lúk vynorí hrebienok Belských skál, tak pri takej improvizovanej vyhliadkovej veži treba len zatočiť doprava do lesa. Pohodlná a široká cesta klesá „tunelom“ v objatí korún stromov. Na dno doliny vychádza v osade Frankovci.

Ďalej je to už ozaj jednoduché, z Belej idú žltá turistická a červená cyklistická až na výnimky spoločne. Využiť sa dajú obe, len po žltej pri hoteli Bránica je to smerom hore popri vleku trochu strmšie :-) Ale na horizonte nad vlekom už sa otvorí prvý panoramatický pohľad na Terchovú:

Potom už najkrajšia časť trasy (Len tých ovečiek keby sa tu menej premávalo, že?) cez osady Mažgútovci, Belovci a Podolina až pod kalváriu na Oravcovej. Tam len pozor, netreba vletieť do družstevného dvora :-) A sme v Terchovej.

Dal som si to pekne aj nazad, ale len do Strečna na vlak (aby som stihol za vidna bajk odprasiť). Skoro rovnakou cestou, len z Belej do Tižinej poctivo po cyklotrase, obišiel som Bačín spodkom. Nech viem čo je zač, tá cyklocesta pomedzi lúky. Ale nič extra. A ku koncu, spod Jedľoviny namiesto asfaltovania priamo do Varína som potiahol ešte kus po žltej turistickej. Potom už čistenie dezénu po asfaltke na stanicu, blato mi len tak lietalo kolo hlavy :-))))

Rišo Pouš