Kraľovianska Kopa mtb

No nevedel som, či druhý novembrový víkend nebude zároveň posledný tohoročný, vhodný na serióznejšiu mtb-turistiku. Lebo potom malo trochu zapršať, tak že už to do jari neoschne, len zamrzne. A po blate sa mi v tej kose moc jazdiť nechce. Inverzia už zariadila aj nočný mrazík, tak som čakal vari do deviatej, kým slnko ako-tak ohreje svet. Ani sa mi nechcelo niekam ďaleko, tak že pohľadám nejaké nové cestičky na domácom ihrisku. To sa mi už často nestáva, no teraz nastala príležitosť. Lebo námet som dostal cez týždeň cestou do roboty (vďaka). Cesty pod Kopou síce zhruba poznám, ale vždy len tak pri ich križovaní pešo po turistických značkách. Nikdy sa mi nechcelo na bajku sa k nim trepať, z domu po rovine. No teraz som mohutne zapojil plánovanie a vyšlo niečo takéto, zauzlené. Natiahol som to od stanice v Sučanoch (GPX je hore), ak by niekto náhodou... Aj keď teda z vlaku je to pod Kopu samozrejme bližšie z Krpelian:

Takže úvod a záver boli o motaní sa pomedzi Váh, diaľnicu a železnicu, ale ani zďaleka nie po rovine. Teda ten úvod, cez Bieličie, celkom výživne do kopca. Aspoň som dobre zahrial motory. Medvedie kôpky na každom kroku tam, ale zas tie výhľady! Potom dole do Nolčova síce po čerstvo pohnojenej lúke, ale na severnom svahu v tieňoch našťastie ešte mrzlo, hehe...

Potom už nolčovský mostík cez Váh, ešte trochu šotoliny do Krpelian a nástup do poctivých kopcov, hneď za krpelianskou elektrárňou. Najskôr po žltej, potom kadejaké traverzy s občasným prekrižovaním turistických značiek - všetko dobré, suché, lesné cesty, len škvrčanie šotoliny už väčšinou nahradil šuchot lístia. Čím vyššie, tým teplejšie, teda aspoň na južných svahoch. Na opačných námraza.

Otočil som aj koliečko po náučnom chodníku Tiesňava (ktorý vyrobili miestni turisti). To už je úzky a kľukatý "singlík", žeby aj zmena dáka bola. Prerušil som dlhý zjazd po zvážnici - išiel som najskôr dole po bočnom hrebeni ku vleku a potom nazad hore od turistickej chaty (po zelenej). Bolo treba niekde už aj potlačiť, ale stálo to za to. V poslednom zjazde, už cestou dole k Váhu, som ešte nakukol do doliny Bieleho potoka, ale rýchlo som to otočil, keď to začalo byť nepohodlne prudké a hrboľaté. A chladné, lebo v tieni.

Potom už len očistiť dezény po asfalte do Nolčova a kadejako improvizovane nazad do Sučian, prevažne popri Váhu. Domorodých chodníkov je tam popri cyklotrasách dosť, aj železničný most padol vhod. Uvidíme, či sa ešte tento rok niečo podarí, alebo už len asfalty budem na zimáku drať :-)

Rišo Pouš