Madritschjoch (3123) - na bajku cez tritisíc metrov.
01.08.2008Cez Sulden prechádza v lete množstvo horských cyklistov s batohmi na chrbte. Nezasvätený človek si to zrejme ani nevšimne a ak sa aj nad tým pozastaví: "Že, kam to vlastne idú?!" určite na to krútiac hlavou rýchlo zabudne. Sulden je totiž dedinka na konci sveta, hlboký kotol tu ohraničujú zo všetkých strán vysoké hory. Vedie sem len jedna prístupová cesta úzkou dolinou a tá v dedine končí.
Tak kam to majú vlastne tí bajkeri s nabalenými batohmi namierené? Žeby si len tak pre radosť vyšliapali vyše tisíc výškových metrov z Pradu, aby sa tu porozhliadli a potom sa vrátili naspäť? Tak to teda nie, tí zasvätenejší vedia, že Ortlerské Alpy ukrývajú popri lezeckých a lyžiarskych aj zopár klenotov bikerských.
Tí jazdci majú totiž namierené do sedla Madritschjoch (3123), najvyššieho "bike sedla" Východných Álp. Podľa sprievodcov vraj stojí za to, aby sa tam človek vytrepal aj s bajkom.
Tento prechod som mal už dlhší čas na zozname a koncom júla som sa ho vybral konečne pozrieť.
Madritschjoch (Ronda Extreme):
Vyrazil som ráno zo Suldenu a keďže som nemal chuť sa prevážať lanovkou, vydal som sa trápiť hore štrkovou cestou (tzv. Schaubachweg). Toto veľmi strmé stúpanie vedie serpentínami, čiastočne po zjazdovke ku hornej stanici lanovky. Na prekonanie tohto úseku tú lanovku vrele odporúčam. Odvezú vám bez problémov aj bike, cena cca 10 euro.
Cesta prechádza popri hornej stanici lanovky a pokračuje ďalej po zjazdovke smerom na lyžiarske stredisko Madritsch. Spôsob prekonávania strmých úsekov si určí každý podľa svojich možností. Bikeri nabalení na viacdňový prechod budú asi tlačiť viac ako tí, ktorí si vyrazili len na dennú túru. V každom prípade posledných pár sto metrov budú tlačiť všetci.
Ja som si na túto túru vybral predsa len viac CC full ako DH full, pretože na záver dňa ma čakalo vyše tisíc v.m. po asfalte. V každom prípade mi nechýbali 2,3 palcové gumy s dobrým dezénom.
Tento výšlap (výstup) je síce bohatý na výhľady, ale nečakajte ticho a krásy panenskej prírody. Trasa totiž prechádza cez lyžiarske stredisko, kde sa v lete usilovne pracuje na umelom zasnežovaní. Vďaka lanovke je tu aj vyššia hustota pešiakov. To všetko sa však zmení na druhej strane.
Hore v sedle na vás budú turisti pozerať, že "kamže s tým bikom"? Nenechajte sa vyviesť z rovnováhy, a s úsmevom sa popri biku vydajte kráčať dole. Prvých pár sto metrov jednoducho treba bike zniesť a potom to začne. Nádherný zjazd dlhou dolinou, hore ešte občas prerušený nezjazdnými pasážami, vás dovedie až do Martelltalu.
V závere doliny chodník prechádza popri vysokohorskej chate Zufallhütte. Tu som sa zastavil občerstviť sa a pokračoval po peknom a ťažkom chodníku dole, na rázcestí asi 1 km pod chatou si môžete predĺžiť zjazd odbočkou vpravo. Pri budove staršieho a odstaveného hotela však odporúčam napojiť sa už na cestu. Ja som totiž skúšal ísť ďalej po turistickom chodníku, ale viac som tlačil ako jazdil. Priehrada sa síce dá obísť po štrkovej ceste sprava, ale potom sa po priehradnom múre vráťte na hlavnú cestu. Ja som v očakávaní dobrého zjazdu pokračoval po chodníčku č.36 a moc sa mi to nevyplatilo. Aj napriek pár pekným úsekom som zase viac tlačil ako jazdil. Vzhľadom na dĺžku a náročnosť celého okruhu je lepšie v Martelltali už moc nešpekulovať a pustiť sa jednoducho dole po hlavnej asfaltke.
V závere doliny treba odbočiť na Morter, tam vás už značky navedú na cyklotrasu vedúcu dolinou Vinschgau. Tu sa po peknej cestičke (bez áut), vedúcej popri rieke a obklopenej hustou zeleňou, dá dostať až do Pradu (dobre značené). Odtiaľ začína už spomínané stúpanie do Suldenu cez dedinku Gomagoi (začiatok stúpania na passo Stelvio).
Odporúčanie:
Použite lanovku cca (700 v.m.) a ušetríte kopec síl. Pokiaľ by ste mali možnosť prepravy autom na trase Prad - Sulden tak celá túra získa trochu iný charakter. Ak by ste chceli prechod cez Madritschjoch zaradiť do viacdenného prechodu, odporúčam prenocovať v Suldene alebo na Schaubachhütte. Náročné stúpanie aj zjazd takto absolvujete ešte relatívne v "plnej sile".
Mapy:
Tabacco 08 1:25000, Kompass 072 1:50000
Prevýšenie a Čas:
Celkové prevýšenie cca 2500 metrov. Mne to trvalo aj so všetkými zastávkami 11 hodín, ak sa však nebudete veľmi zdržovať a Martelltal prejdete po asfalte, dá sa to spraviť podstatne rýchlejšie.
M.Bartoň
Tak kam to majú vlastne tí bajkeri s nabalenými batohmi namierené? Žeby si len tak pre radosť vyšliapali vyše tisíc výškových metrov z Pradu, aby sa tu porozhliadli a potom sa vrátili naspäť? Tak to teda nie, tí zasvätenejší vedia, že Ortlerské Alpy ukrývajú popri lezeckých a lyžiarskych aj zopár klenotov bikerských.
Tí jazdci majú totiž namierené do sedla Madritschjoch (3123), najvyššieho "bike sedla" Východných Álp. Podľa sprievodcov vraj stojí za to, aby sa tam človek vytrepal aj s bajkom.
Tento prechod som mal už dlhší čas na zozname a koncom júla som sa ho vybral konečne pozrieť.
Madritschjoch (Ronda Extreme):
Vyrazil som ráno zo Suldenu a keďže som nemal chuť sa prevážať lanovkou, vydal som sa trápiť hore štrkovou cestou (tzv. Schaubachweg). Toto veľmi strmé stúpanie vedie serpentínami, čiastočne po zjazdovke ku hornej stanici lanovky. Na prekonanie tohto úseku tú lanovku vrele odporúčam. Odvezú vám bez problémov aj bike, cena cca 10 euro.
Cesta prechádza popri hornej stanici lanovky a pokračuje ďalej po zjazdovke smerom na lyžiarske stredisko Madritsch. Spôsob prekonávania strmých úsekov si určí každý podľa svojich možností. Bikeri nabalení na viacdňový prechod budú asi tlačiť viac ako tí, ktorí si vyrazili len na dennú túru. V každom prípade posledných pár sto metrov budú tlačiť všetci.
Ja som si na túto túru vybral predsa len viac CC full ako DH full, pretože na záver dňa ma čakalo vyše tisíc v.m. po asfalte. V každom prípade mi nechýbali 2,3 palcové gumy s dobrým dezénom.
Tento výšlap (výstup) je síce bohatý na výhľady, ale nečakajte ticho a krásy panenskej prírody. Trasa totiž prechádza cez lyžiarske stredisko, kde sa v lete usilovne pracuje na umelom zasnežovaní. Vďaka lanovke je tu aj vyššia hustota pešiakov. To všetko sa však zmení na druhej strane.
Hore v sedle na vás budú turisti pozerať, že "kamže s tým bikom"? Nenechajte sa vyviesť z rovnováhy, a s úsmevom sa popri biku vydajte kráčať dole. Prvých pár sto metrov jednoducho treba bike zniesť a potom to začne. Nádherný zjazd dlhou dolinou, hore ešte občas prerušený nezjazdnými pasážami, vás dovedie až do Martelltalu.
V závere doliny chodník prechádza popri vysokohorskej chate Zufallhütte. Tu som sa zastavil občerstviť sa a pokračoval po peknom a ťažkom chodníku dole, na rázcestí asi 1 km pod chatou si môžete predĺžiť zjazd odbočkou vpravo. Pri budove staršieho a odstaveného hotela však odporúčam napojiť sa už na cestu. Ja som totiž skúšal ísť ďalej po turistickom chodníku, ale viac som tlačil ako jazdil. Priehrada sa síce dá obísť po štrkovej ceste sprava, ale potom sa po priehradnom múre vráťte na hlavnú cestu. Ja som v očakávaní dobrého zjazdu pokračoval po chodníčku č.36 a moc sa mi to nevyplatilo. Aj napriek pár pekným úsekom som zase viac tlačil ako jazdil. Vzhľadom na dĺžku a náročnosť celého okruhu je lepšie v Martelltali už moc nešpekulovať a pustiť sa jednoducho dole po hlavnej asfaltke.
V závere doliny treba odbočiť na Morter, tam vás už značky navedú na cyklotrasu vedúcu dolinou Vinschgau. Tu sa po peknej cestičke (bez áut), vedúcej popri rieke a obklopenej hustou zeleňou, dá dostať až do Pradu (dobre značené). Odtiaľ začína už spomínané stúpanie do Suldenu cez dedinku Gomagoi (začiatok stúpania na passo Stelvio).
Odporúčanie:
Použite lanovku cca (700 v.m.) a ušetríte kopec síl. Pokiaľ by ste mali možnosť prepravy autom na trase Prad - Sulden tak celá túra získa trochu iný charakter. Ak by ste chceli prechod cez Madritschjoch zaradiť do viacdenného prechodu, odporúčam prenocovať v Suldene alebo na Schaubachhütte. Náročné stúpanie aj zjazd takto absolvujete ešte relatívne v "plnej sile".
Mapy:
Tabacco 08 1:25000, Kompass 072 1:50000
Prevýšenie a Čas:
Celkové prevýšenie cca 2500 metrov. Mne to trvalo aj so všetkými zastávkami 11 hodín, ak sa však nebudete veľmi zdržovať a Martelltal prejdete po asfalte, dá sa to spraviť podstatne rýchlejšie.
M.Bartoň
Fotky Madritschjoch (3123) - na bajku cez tritisíc metrov.
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Malý horolezecký manifest Ta33 (834x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (822x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (782x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (735x)
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (721x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (691x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (673x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (672x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (663x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (640x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...