Melichova skala

„Stojí vysoká, divá Poľana“ a ako zvyšok svojej búrlivej treťohornej minulosti nám zanechala viaceré „opachy nezvratných skál“, napríklad Melichovu. Niekto si myslí, že je to stuhnuté čelo lávového prúdu, ktorého zvyšok už stihla zožrať erózia. Legenda však hovorí, že je to skamenená „dcéra tejto rodiny“ s nošou na chrbte – najkrajšie to vraj vidno zo západu, z náprotivného svahu na Spúštianke, ale musí opadať lístie. „Akoby Detva obrov nemala“ – baba s nošou je vysoká dobrých 15 metrov „a na tých prsiach mohutných“ ponúka plošinku s výhľadom. Kto sa tam vyštverá cez malé skalné okno a „spustí zraky prvé v doliny, čo vidí? Hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ“ so Skliarovom pod nohami, s Detvou na juhozápade a hriňovskými lazmi na východe.

Ku skale je jednoduchý prístup - buď po modrej z asfaltky, čo vedie od detvianskeho amfiteátra cez Skliarovo do Hriňovej (odhadom za 15 minút do kopca), alebo dolu kopcom od hotela na Poľane. To je po tej istej modrej asi za hodinku - lesom, rúbaňou a cez pustnúce lúky Vrchdetvy.

RiPo