Montenegro MTB - Durmitor a rieka Piva

Bolo to už pred časom, keď sme sa pri potulkách Čiernou Horou utáborili v maličkej osade na predhorí Durmitoru. Naším útočiskom boli nové parádne chatky za stále priaznivé čiernohorské ceny.

Na druhý deň ráno sme vstávali skoro. Čakal na nás veľký okruh. Ranný chládok zmizol už pri prvom stúpaní. Nad nami modrá obloha. Išli sme po úzkej asfaltovej ceste smer Pivsko jezero. Naokolo divočina, len kde tu osamelá usadlosť, neraz opustená. Úzka asfaltka sa na planine striedala so štrkovou cestou. Na okraji veľkého kaňonu sa nám ukázali úžasné výhľady na tyrkysovú vodu rieky Pivy. Nastali fotoorgie. Tie už do konca dňa v podstate ani neskončili.

Časté tunely boli príjemným osviežením. Bol v nich chládok. Po zjazde dole k rieke na nás čakalo slušné stúpanie naspäť hore na planinu druhou cestou. Po prejazde planinou sme sa dostali do horského terénu Durmitoru. Úzka asfaltka sa v serpentínach kľukatila cez horské sedlá naprieč pohorím.

Po prekonaní najvyššieho z nich na nás čakal bonbónik na záver: zjazd v teréne údolím rieky Komarnice. Chalani to doma naprojektovali perfektne. Po celodennej drine po asfaltkách a šotoline mal byť technický zjazdík sladkou odmenou.

V Čiernej Hore je problém dostať sa k dobrým mapám. Aj tie ich domáce turistické mapy, to boli skôr také atrapy. Ako keby dostali prváci na škole úlohu z kreslenia... Matúš bol však perfekcionista a preskúmal celú trasu na googli. V údolí Komarnice našiel dokonca fotky chlapíka s bajkom.

Boli sme už dosť unavení, keď sme odbočili z asfaltky do terénu. Prvé kilometre sme si ozaj užívali pekný zjazd.... A ako to skončilo? Dozviete sa vo fotogalérii. Fotkami som tentoraz nešetril. Je to úžasné, môcť si aj po čase takto občerstviť pekné spomienky. Verím, že si fotky aj s popismi vychutnáte, ako keby ste tam sami boli... A aj sa trošku zabavíte :)))

M.Bartoň

PS: Mišo, vďaka za super fotky!