MTB okolo Zugspitze (1982)

Ďalej dozadu nemôžem siahnuť, lebo moje stretnutie s mtb siaha len do začiatku 80. rokov. Volalo sa to vtedy vlastne Off Road Bike. Columbus objavil Ameriku, a ja v USA tento zvláštny dopravný prostriedok. Prvé jazdy v olympijských horách ma presvedčili, že toto musím mať. Rozhodnuté, kupuje sa! Rozhodol som sa kúpiť bajk od vtedy neznámej firmy Cannondale, ktorá vyrábala prívesy za bicykle a sem – tam jeden Off Road. Stál ma vtedy 380 USD, to bolo vtedy 1330 DM alebo 53 200 Kčs. Boli už aj bajky Scott a Marin, ale boli drahšie. Cannondale som dobre a rýchlo predal a moja sestra nám potom doniesla dva bajky Marin.

Partnermi na túry je rodina Schweigerovcov, seniori aj juniori, tí už majú Scotty. Všetci sme lyžiari – pretekári a naše dievčatá to nemajú ľahké. Tentokrát sme si vymysleli túru okolo Zugspitze: sem – tam to jazdia ľudia aj na normálnych bicykloch, ale ide pri tom o držku, lebo brzdy na to nestačia a ani prevody nie sú dobré na strmšie výstupy. Tak sme všade obdivovaní, kde zastaneme. Prvý tréning absolvujeme na Sebensee a Cobürger Hütte s Chrisom, našimi dievčatami a so Sviňou. Na veľkú túru musí ale Sviňa ostať doma, 90km behom je na neho veľa, tak to absolvujeme vo štvorke, Schweigerovci a Bankovci. Škoda že nemám z toho viac fotiek, ale podám to tak, ako túra prebiehala.

Ráno o piatej vyrážame od lyžiarskeho skokanského areálu krížom cez Garmisch do Grainau, pekným stupákom po asfalte vyjdeme až ku krásnemu Eibsee. Na konci by sa dalo (s veľmi dlhým tlačením) prejsť cez sedlo až k Tiroler Zugspitzbahn, ale radšej odbočíme na lesné cesty smerom k hlavnej ceste do Ehrwaldu a ťaháme krátky kopec k Ehrwalder Almbahn. Tu športovci ťahajú na bicykli strmý a dlhý stupák až na Ehrwalder Alm, my ale šporíme sily a necháme sa vyviezť hore dvojsedačkou (vtedy ešte kabínka nebola) – po jednom a bicykel krížom cez nohy, tam nám pomôžu vystúpiť.

Už je čas na Weissbier, ale to sa rýchlo vybaví. Ďalej serpentíny a stupák až po odbočku na Sebensee. Tam už odbočíme do Geiβtálu, kde leží krásne jazierko Igelsee. Tu je „fototermín“ a treba trochu vytriasť nohy pred nekonečným zjazdom do Leutaschu. Jesto tu cestou niekoľko možností zastaviť sa na chatách, tie hlavné sú ale Tilfuβalm a krásny Geiββtatalm, kde sa nám podarí zabrzdiť. Sme hladní, normálne by sme tu nechali aj dosť peňazí, ale cesta je ešte dlhá, tak sa dohodneme len na tvarohovú štrúdľu a kávu, a na koniec radler. Tá štrúdľa inak nebola veľmi dobrá, to viem ešte aj teraz.

Ale vyrážame ďalej, ponad šumiaci potok, a čo nás na konci doliny bolí, to sú ruky od brzdenia. Vyvalíme sa tam pri potoku do trávy, zdá sa, že oddych nám spraví dobre. Dievčatá to zatiaľ zvládajú bravúrne, sme spokojní.

Ale nie celkom spokojní, lebo nasledujú kilometre po asfalte pomedzi autá, až do úžiny nad Mittenwaldom. Tam odbočujeme na jednu privátnu cestu, pre nás zadarmo, smerom na Ferchensee, kde máme chuť na jednu tortu so silnou kávou – a doplníme aj tekutiny, samozrejme radler, ale v litrovej miere, zvaný Mass.

Po pieskovej ceste to ide teraz dole kopcom až po krásny kláštor Elmauer. Tu sa delia cesty: smerom na Zugspitze, do Klaisu k hlavnej ceste do Garmischu a cez Partnachklamm. Berieme Klamm, to je najkrajšie. Po úzkych a strmých štrkových cestičkách a cez most ponad Partnachklamm zídeme na cestu, ktorou zjazdíme zase až k lyžiarskym mostíkom.

Nakoľko sme sa v tomto teréne vyznali, odvážili sme sa túto trasu modifikovať a išli sme viac „podľa nosa“. Vcelku je tento výlet skutočne na odporúčanie, nádherné panorámy a stále nové výhľady (aj do pohára) ho robia príjemným. Asi 90km a 1900m prevýšenia zdolá každý zdravý človek.

Ako po každej túre, končíme u nášho milovaného Taliana Renza. Miesto máme pri peci, kde sa pečie pizza na drevenom uhlí a pôjde horúca rovno na náš stôl. Zapíjaná je červeným vínkom a keďže sme veľmi smädní, ide za tým Weissbier. A to je taký klinec, že odtiaľto tlačíme bicykle domov peši.

Jano Banko