MTB single pod Laskomerom

Bohovsky vhod mi prišlo, keď mi Milan zavolal, či si nechcem dať koliečko z BB smerom na Riečanské sedlo a odtiaľ popri vysielači na Laskomeri nazad. Len tak, na krátko, po robote. Lebo Mestské lesy Banská Bystrica tu naťahali pred pár rokmi plno miestnych turistických trás a niektoré z nich vedú po pekných singlíkoch, úzkych, hravých, kľukatých, viac či menej technických. Využívajú lesnícke a poľovnícke "kopané chodníky", akých je plno aj v ostatných častiach Slovenska. Často sa po nich motám, len som doteraz nemal „modelku“ s bajkom, aby to vo výsledku aj vyzeralo ako bajkový článok :-) Nakoniec je to ešte lepšie, modelky sa našli až dve.

Takže vyrážame traja, v popoludňajšom hice z Podlavíc „od válova“, po prašnej ceste, ktorá vedie do Riečanského sedla. Zisťujem, že chalani o singlíku popod zvážnicu do sedla nevedia, takže pri rampe velím odbočiť vľavo a už sa šplháme čoraz strmším výmoľom. Trochu driny na jeho konci a potom už pár kilákov príjemného traverzu v tieni lesa. Len kolesá sem - tam odskakujú nežiaducim smerom na borovicových šuškách. Na konci pár strmších a úzkych „vracačiek“, na prejazd ktorých treba mať excelentnú techniku (nie náš prípad). Medzi nimi ale ďalšie stovky metrov príjemných chodníčkov a konečne sa vynárame na ceste do Riečanského sedla.

 

Povegetíme na širokej ceste, kde sa netreba stále len pod predné kolo pozerať, v sedle odbočujeme doprava (na turistickú žltú smerom do Uľanky) a po pár metroch načíname ďalší singlík - tentoraz je to turistická zelená, severným traverzom Ostrého vrchu. Mám ju zafixovanú ako zarastený, úzky chodník s množstvom šmykľavých koreňov, na bajk nie veľmi vhodný. Ale dnes sú korene suché a kroviny akési redšie, asi to tu niekto čistil. Dá sa. V lese dobre, na rúbaniach síce horšie, ale zas nádherné výhľady na Veľkú Fatru.

Na konci strmší, ale jazditeľný výšvih tmavým smrekovým lesom a sme na lúkach na Ravaskách. Míňame odbočku do Jakuba, zliezame „držkopádový“ úsek lesnej cesty - strmý až tak nie, ako eróziou doriadený a jemnou šotolinou pokrytý - ani preletieť, ani pribrzdiť. Za ním výhľadotvorné lúky na Laskomeri, poza vysielač. Ešte zjazdík krížom na juh po lúkach, po traktorovej stope a cez prieseky v krovinách do Laskomerskej doliny, aby sme sa dostali na začiatok posledného, najkratšieho a najjednoduchšieho chodníka - len asi 1,5km, prakticky po rovinke ponad asfaltku. Vynárame sa z neho pri smerovníku „Pod Machútovom“ po nejakých 2 hodinkách a čaká nás už len fukot dolinou po asfalte na Medený Hámor, na prečistenie dezénu. Keď sme to cestou dolu rozoberali, hádam by to bolo viac jazditeľné v opačnom smere, len by bolo treba vyliezť po asfaltke na Laskomer k vysielaču. Ale aj takto dobre :-)

Rišo Pouš