MTB XXL zákutia SNPéčky v Slovenskom rudohorí

Poprad 8.6.2026 ráno, 6:28 štartujem. Je teplo, čo je príjemné. Predošlé roky ma potrápil ranný chlad. Dobre známou trasou cez Kvetnicu a Kozie chrbty sa dostanem do Podleska. Glackou cestou prefičím Slovenský drevorubačský raj až do Stratenej. Po asfalte vyšliapem na Dobšinský kopec a tu sa už napájam na legendárnu červenú SNPéčku.

K akcii som sa dostal kalendárne pomerne neskoro. Síce sú už dlhšie dni, ale je poznať, že aj pŕhľava, lopúchy a kadejaké iné zelené buriny povyrastali do poriadnej výšky. Nielen pre toto mám ale kompresné návleky Karpos.

Červená je ale pekne prešliapnutá. Stretávam prvých SNPéčkarov. Dokopy ich stretnem dnes asi 30. Spoznáš ich podľa veľkých, nabalených batohov, ovešaných hrnčekmim, fľašami a kalimatkami. A všetci idú proti mne. Ich cieľ je Devín a môj tiež stále rovnaký: "smer nebo, oblaky!"  :-)

Užívam krásne single na Ostrej a zastavujem sa na útulni Suchý vrch. Bizarná vyhliadková veža aj s parádnou miestnosťou na bivak. Fakt luxus, predošlé razy som len prešiel okolo, tak dnes sa prvý raz zastavujem. Pokračujem však hneď dalej a občerstvovaciu prestávku dávam až na útulni Gálová. Je to tiež parádne miesto s top výhľadom. Tu ani netreba žiadnu vežu stavať. Býva tu samoobslužný bufet, tak s ním rátam a mám so sebou mince na zaplatenie do kasičky. Z ponuky si nakoniec dávam len jednu nealkodesiatku a dočerpám z bandasky čistú vodu do camelbacku.

52,7 km od štartu a 133,5 do cieľa mi hovorí záznam na Gálovej. Hodinky ukazujú 4:05 a zdržím sa 20 minút. Idem bomby a pokračujem ďalej na cestné sedlo Súľová. Zjazdy si dávam naplno. Z Gálovej som v sedle Súľová za necelých 20 minút, peši to asi trvá trošku viac...

Išiel som na bajku kedysi dávno týmto smerom, odvtedy sa veci zmenili a ja som s tým dnes rátal. Pokračujem ďalej a darí sa mi ísť všetko v sedle. Ďalšia zastávka: chata Volovec. Je pondelok a ja som rátal s tým, že bude zavretá, ale ten krásny zjazd po žltej, ktorý som šiel nedávno s Lukášom, a zároveň istota pitnej vody mi stáli za zachádzku. Dočerpám vodu, rozrobím ionťák a na Skalisko bajk vytlačím po zelenej. Písali 30 minút, tlačil som bajk 16.

Vrchol Skaliska obídem, pofotili sme sa tu minule s Lukášom, dnes to opakovať netreba. Ďalšia výzva je prísť čo najrýchlejšie do cestného Uhornianskeho sedla. Príjemné prekvapenie je, že cesta je od minulej návštevy prerezaná a prečistená, prakticky nemusím zosadnúť. V oblasti s názvom Biele skaly si obzerám, kde sme sa minule s Lukášom sekli, a potom už len zjazdujem.

Uhornianske sedlo 1000 m.n.m. Zo Skaliska som tu za 45 minút. O tomto je MTB v takomto teréne, samozrejme keď je chodník prepílený a vyčistený od popadaných stromov.

Hodinky v sedle ukazujú 7:16, polčas zápasu, povedal by Borbély. Cítim koleno, nie je to náhoda, musím byť k nemu šetrný. Prepočítavam a rozhodujem sa nepokračovať po neznámej červenej, ale stočím to na asfalt. Zjazd smer Smolník, v studničke pri ceste dotankujem vodu. Dobre som spravil, lebo sľubovaný bufet pri Uhornianskom tajchu je zatvorený. Pokračujem po asfalte až ku križovatke nad kúpelmi Štós. Opäť dotankujem zo studničky a odbočujem do terénu, zas na červenú. Neznámu červenú. Som tu prvý raz.

Červená obchádza Štósky vrch, Lastovičí vrch aj Jedľovec. Jazdím takmer všetko v sedle, potom ale prichádza prechod Zbojníckej skaly a Sparky ide na chrbát. Viem, že s časom to už bude na doraz, naplánujem ústup z hrebeňa, ale potrebujem to dobojovať na Kloptáň. Chvíľu krásne singláče, ale často musím z bajku zoskočiť a naskočiť, je to celkom náročné, byť rýchly, presný a neublížiť si.

Pod Kloptáňom je kalamita. Popadané stromy. Chodníčky ubiehajú na viaceré strany. Sparky sa zas nesie na chrbte a už sme hore. Foto vyhliadkovej veže a únik z hrebeňa po zelenej. Na začiatku to vyzeralo na rýchly zjazd. Už sa cítim vo víťaznej eufórii, keď v tom zrazu to vpálim do polomu, čiastočne vylepšeného ťažbou. Masaker. Neprepadnúť panike a postupovať smerom dole. Často vyťahujem telefón a kontrolujem smer, popri tom ako bajk prehadzujem cez popadané stromy. Podarí sa mi prebiť, ešte cesta vylepšená čerstvou ťažbou a už ma to vypľuje doškriabaného z lesa. Rukávy a kompresné návleky nenosím len tak naverímboha!

Mníšek nad Hnilcom. Neverili by ste, aké je ľahké bajkovať po asfalte. Ani 2,4 palcové gumy vôbec nevadia. Studnička pri ceste je super. Dotankujem a na asfalte rúbem do seba jeden gel za druhým. A nespomaľujem. Časovkársky posed. Švedlár, Nálepkovo a prvýkrát pokiaľ si pamätám v mojej kariére aj asfaltové stúpanie do Závadky.

V stúpaní študujem mapu v telefóne, za jazdy. Nemám dnes držiak telefónu na riadiidlá, a tak som často študoval mapu počas jazdy, držiac telefón v ruke. Isto nie ideálne...

Prebojujem sa neznámym terénom do Spišskej Novej Vsi a už mám takmer vyhrané. Mesto pretínam cyklotrasou popri Hornáde. Prechádzajúc okolo benzínky dotankujem liter koly a už viem, že je to ok. Hlavne v druhej polovici výletu som si strážil tankovanie, a tak som do seba ládoval jeden gel za druhým. Celkove som do seba dostal za vyše 14 hodín približne kilogram sacharidov!!! Vrátane nápojov.

Časovka po cyklochodníku na Hrabušice a časovka do vrchu okolo známej osady v Spišskom Štiavniku. Jeden mladý, nádejný cyklista to so mnou potiahol skoro až do Hranovnice. Tu už zapínam blikačku, je šero. Stúpanie Hranovnickou Dubinou do Kvetnice a schádzam z cesty na cyklochodník. Domov prichádzam tesne pred zotmením po 14:40 hod., 186 km a 4467 nastúpaných výškových metroch. Žiadne rekordy, ale pekné nové miesta som videl - a to potešilo.

Martin Bartoň

Ešte jeden zaujímavý medzičas: Dobšinský kopec - Uhornianske sedlo 4:26 celkový čas vrátane zastávok na Gálovej a chate Volovec, odklik na stravu nižšie.

Poznámka: čas ktorý vidíte na Strave je čas pohybu nad 2 km/h, celkový aj s prestávkami bol 14:40.