Okolo Fabovej hole po cyklotrasách

Vyrážam z Brezna, z vlakovej stanice, na môj vkus neskôr. Lebo len tak cestovné poriadky dovolili. Ale prepočty mi hovoria, že tých zhruba 100 km a 2800 výškových metrov by som mal stihnúť tak, že sa v pohode aj domov dostanem. Lebo vrch Fabovej hole je síce v rezervácii, ale celý zvyšný masív je pozošívaný hustou sieťou lesných ciest a aj cyklotrás, takže sa dá pekne obísť. Zámer teda takýto: cez rohoznianske lazy, Michalovú a Polhoru na Kučelach, cez sedlo Burda a pomedzi Stožky dole k horárni Klátna a odtiaľ traverzami severných svahov po cyklotrasách nazad na rohoznianske lazy a nazad do Brezna. Prvá a posledná časť cez lazy je bohatá na výhľady a po príjemných cestách pomedzi usadlosti. V lesoch ale prebieha intenzívna ťažba dreva, takže je tam naopak veľa dlhých, nepríjemných úsekov: buď neujazdený makadam, alebo drevený bordel, alebo blato (za sucha púder), alebo erózna hrboľatosť. A výhľady len cez rúbaniská. Takže tiež početné. Fotky povedia viac, tu len krátko k tým jednotlivým úsekom, gpx je hore.

Úsek po Michalovú, to sú najprv lúky, potom asfaltky a šotoliny pomedzi usadlosti, kruhové panorámy, krátke, niekde trochu štipľavé stúpania, zvlášť keď si erózne ryhy domáci zasýpajú všetkým čo príde pod ruku. Tam a nazad idem čiastočne inou trasou, obe sú pekné.

Najdlhšie stúpanie (asi 8 km) začína za Polhorou, najprv po modrej značke. Tá keď sa odkloní z doliny, už je to len po stále strmšom asfalte a potom po miernejšie sklonených šotolinách a v závere po trávnatej lesnej ceste (zas modrá značka) až pod Fabovu hoľu, kúsok za križovatkou Lešník. Sem – tam sa naskytnú pohľady na juh, smerom k Poľane a Veprom, cez rúbaniská samozrejme.

Potom asi 6 km rýchleho zjazdu a necelé 3 km stúpania nad Kučelach, všetko po dobrých a hladkých lesných cestách. Tu je to v podstate bez výhľadov, v stúpaní už po cyklotrase (modrá 2570). Traverzom popod jv svahy Fabovej hole potom začína dlhý zjazd – popri známej útulni nad sedlom Burda, po úzkom, blatnatom chodníku a širšej šotolinovej ceste k horárni Stožky (žltá cyklotrasa Randavica 8646), po hladkom asfalte dolinou až pod horáreň Klátna. Pekný úsek, najmä jeho horná časť, vedúca jadrom národného parku.

Za odbočkou doľava (do Širokej) to začne: nekonečných takmer 40 kilákov po intenzívne využívaných zvážniciach, ktoré podľa toho často aj vyzerajú. V podstate séria prejazdov z doliny do doliny – dlhé stúpania a dlhé zjazdy, medzi nimi trochu vlnenia po vrstevniciach v najvyšších polohách. Výhľady k Nízkym Tatrám početné (cez vydrancované lesy), početnejšie ale pohľady na všetky možné značky a typy lesných strojov. Prechody cez drevosklady ako bonus. Končí to až v doline nad Filipovom, po dlhom, asi deväťkilometrovom zjazde.

Z dna doliny pár strmých, asfaltových serpentín, hlavne cez lúky, a už je tu rázcestie Beľuška nad rohoznianskymi lazmi, kde sa vlastne uzatvára okruh okolo Fabovej hole. Už sa teda treba len nazad do mesta dostať, možností je viacero, ciest ešte viac. Výhľady teraz už samozrejme najmä na západ ponad Brezno. Takže tak.

Celkovo: za sucha sa dá, za mokra si viem predstaviť, na čo sa ten púder na cestách zmení. Vody je dosť v prameňoch a potokoch, útulňa BURDA má v lete otvorené okrem pondelka vraj furt, inak len cez víkendy. Šťastnú cestu, ak sa na to dáte.

Rišo Pouš