Parádne žiletkárske stúpania: Kráľová a Michalková

Priamo z intravilánu Zvolena, z Môťovej, vyráža na juhovýchod dolina Pomiaslo. Cyklosmerovník hneď pri hlavnej síce ukazuje do Kráľovej 8,7 km, ale prvý kilák je pomedzi domy, tak hore-dole. Potom kostolík, pravouhlá zákruta doprava k potoku a stúpanie začína, poznávacím znamením je okrem sklonu špeciálny kvetináč pred jedným domom, vyrobený zo starého Trabanta. Stúpanie je také (ako by profík povedal) hákové – žiadne brutálne steny, na Strave len niekde prebliklo 10%. Ale zachrtiť sa dá a kto nechce, povozí sa. V príjemnom prostredí tienistej doliny, po dosť širokej ceste s prevažne dobrým povrchom. Niekde úplne nový asfalt a tam, kde je už hrboľatejší, tá druhá (zjazdová) strana cesty je stále akási hladšia. Zaujímavé.

Na čo si treba dávať pozor, to sú salamandry, visia najmä v dolnej časti upozornenia. Len na novom asfalte ich moc asi nevidno. A potom si treba dávať pozor aj na malé mozgy vo veľkých autách – mal som dojem, že sa tam nejako často preháňali, asi kvôli tomu štvorhviezdovému hotelu hore v Kráľovej. Nepríjemnejšie zúženie cesty je však len na jednom mostíku v hornej časti doliny:

Potom sa dolina otvorí do lúk, cesta sa prestáva kľukatiť a vedie rovno až ku kamennej „bráne“ pri tom hoteli. Tam je síce cyklosmerovník, ohlasujúci koniec spomínaných 8,7 km, ale práve na ďalšom kiláku je to zaujímavé. Lebo stúpanie pritvrdí poriadne cez 15% a vyvrcholí nad dedinou, pri odbočke na miestne mtb-single. A zároveň v peknej, strakatej krajine s výhľadmi.

Ešte sa dá potiahnuť kúsok takmer po rovine a ďalší kúsok do strmšieho zjazdu k otočke autobusu, stále po výbornom asfalte. V podstate sa dá potiahnuť aj ďalej, po cyklotrase dole do Dobrej Nivy, ale to už by bolo asi trochu so sebazaprením (šotolina a rozbitý asfalt). Opačne som to išiel na jar ( TU ) a pohoda.

Stúpanie do Michalkovej začína v podstate o dolinu ďalej, len sa tam treba zo Zvolena dopracovať po inej rušnej ceste, smer Krupina. Podobná (veľmi pekná) dolina, ktorá sa tesne pod dedinou otvorí do lúk, podobné upozornenia pred pobehujúcimi salamandrami, podobne dobrá a široká cesta s podobným sklonom. Len je to kratšie, asi štyri kilometre na otočku autobusu v dedine. Po druhý kilák dobý asfalt, odtiaľ výborný, v podstate nový.

Podobnosť pokračuje aj za otočkou – cesta sa na poslednom kiláku poriadne dvihne do dvoch výživných stien (aj 20%), medzi nimi pár metrov takmer mierneho sklonu. Najprv storočný asfalt, poriadne deravý, potom, v najstrmšom finále, už znesiteľný. Na malej križovatke treba doprava na horizont, tam je cieľ:

Aj tu sa dajú nohy vytriasť na takmer rovinke, zo spomenutej križovatky doľava, prejazdom cez osadu Hlivinkovci, a potom dole kopcom do ďalšej osady, kde asfalt úplne skončí. Aj tade sa dá pokračovať do Dobrej Nivy – neďaleko na križovatke Podolienec sa potom pripája spomenutá cyklotrasa z Kráľovej. Ale aj táto cesta by bola na cesťáku pohodlnejšia v opačnom smere, lebo tak je viac do kopca.

A to je všetko. Na tento rok asi aj všetko, čo sa „žiletkárčiny“ týka. Nie, že by sa nedali asfalty drať aj v decembri, pri takýchto zimách v pohode, sem tam aj oschnú. Ale dni krátke a pohodová cykloturistika to nie je, tak zas hádam na jar. PINO už sa teší na druhú sezónu v službách redakcie Vetromagu a redakcia Vetromagu ďakuje za toto služobné vozidlo aj touto cestou do NOVEJ LESNEJ :-)

Rišo Pouš