Parádne žiletkárske stúpania: Šachtičky

Pre cestárov z Banskej Bystrice a okolia doslova ikonické stúpanie do sedla k lyžiarskemu stredisku, ale odohrávali sa tu už aj súboje minimálne celoslovenského charakteru v časovke do vrchu. Napríklad MSR v r. 2024. Podklad na cestu hore zodpovedajúci – síce starší a drsný asfalt, ale žiadne diery v ňom obchádzať netreba. Smerom dole je to horšie, to už treba dávať trochu pozor. A nemyslím tým len tú pravú stranu cesty. Proste vo vyššej rýchlosti už tie jamky cítiť. A rýchlosť sa tu dá teda nabrať poriadna, lebo cesta je v podstate rovná, len jedna väčšia zákruta je pod vrcholom. Tam sa aj sklon trochu zmierni, inak je to fajne výživné stúpanie, kde čísla skáču neprestajne okolo 10 -12% a výnimkou nie sú ani pätnástky. Navyše otočené je to presne na juh a dolina zväčša otvorená, takže v lete keď zasvieti... Dĺžka? No ako si kto zvolí. Tu na mapke som to vzal z Nemiec, z ich dolného konca, to je asi 7300 m. Preteky však často štartujú na hornom konci, to je asi 5800 m. A to ozaj výživné začína po krátkom klesaní za bránou do lomu – to je hore asi 4500 m:

Takže na úvod sa tam samozrejme treba nejako dostať, a to je možné z dvoch strán. Buď z Kostiviarskej ponad Sásovú, to priamo do tej jamy pri kameňolome v ústí doliny. Alebo teda ako som to využil teraz, aby som to čo najviac natiahol, teda z centra BB cez Kynceľovú. Záznam som zapol pri tabuli obce, kde sa cesta definitívne dvíha. Vpredu vidno Selčiansky diel:

Hore Nemcami je to (až na strmší úvod) také pozvoľné, dobré na roztočenie nôh. Za poslednými domami je otočka autobusu, za ňou sa to dvihne strmšie. Je tam aj čiara na asfalte, kde býva štart časoviek do vrchu v rámci miestnej cyklistickej ligy. To je asi najčastejší štart, segment na Strave sa volá Šachtička - časovka do vrchu.

Nasleduje asi 800 m v sklone od 6 do 9%, rovno za nosom. Na asfalte sú metre nakreslené, ale to majú na svedomí miestni bežci. Úsek končí na križovatke s tabuľou, ktorá správne nasmeruje cezpoľných.

Z križovatky doľava do spomínanej Kostiviarskej, správny smer je doprava, do mierneho klesania na vydýchanie, ku bráne do lomu. Tam pozor – cesta v takom esíčku popred lom je rozbitá a zanesená štrkom, ktorý tam vyvláčili náklaďáky.

Za esíčkom to začína už naozaj a definitívne. Vpredu rovina priam nekonečná a sklon sa poriadne dvíha. Kúsok vyššie ešte studnička, potom už hlava dole a dupeme :-) Cesta je široká, žiadny problém, ani keď autá chodia okolo. Asfalt už fajn, aj keď okruh F1 to nie je.

Po nejakých dvoch kilákoch sa na pravej strane cesty objavia skalky, dolina sa trochu zúži, takže pribudne tieňa. Ale aj sklon sa jemne zväčší.

Po ďalšom kilometri začínajú z cesty odskakovať odbočky – dve doprava, pod Selčiansky diel, jedna doľava k zasnežovacej nádrži. Pomedzi stromy tam presvitá aj infraštruktúra strediska.

Tretia odbočka zas doprava, o necelý kilák vyššie nad prvou, vedie k chate Šachtičky. To naznačuje, že sa blíži „grande finale“. Lebo vpredu za parkoviskom je už vidieť jedinú prudšiu zákrutu v stúpaní - doľava. A aj sklon sa konečne trochu zmierňuje.

Za zákrutou je asfalt znovu trochu „po životnosti“, ale zas nič extra tragické, len pár výtlkov treba obísť. Cesta potom vychádza na parkovisko medzi zjazdovkami a hotelom - koniec zábavy, páliace nohy ďakujú :-)

Samozrejme, že kto sem vylezie na tlstých gumách, zvyčajne pokračuje až hore na Panský diel alebo po rovinkách nad Španiu Dolinu alebo smerom na Donovaly – možností je neúrekom. Pravoverný žiletkár len poriadne zahreje brzdy smerom dole. Na jar bacha na zvyšky posypového štrku, v lete na relatívne často sa vyskytujúce autá. Dobré watty a pevné reťaze všetkým!

Rišo Pouš