Passo Stelvio 2757m. všetky tri stúpania

Offenpass - Santa Maria in Munstertal - prvé stúpania na Stelvio - zjazd do Pradu - druhé stúpanie - Stelvio - zjazd po križovatku Val di Dentro nad Bormiom - tretie stúpanie - Umbrailpass - zjazd do Santa Maria - stúpanie na Offenpass. 144km 5017v.m. 10:24 hod.

Santa Maria - Umbrail - Stelvio 1363 v.m. Stúpanie zo švajčiarskeho Munstertalu je najpokojnejšiím z troch stúpaní vedúcich na Stelvio. Táto cesta dostala asfaltový koberec pomerne nedávno. Keď som po nej uzatváral jeden z mojich prvých prieskumných výpadov smerom do Livigna ešte počas pôsobenia v Suldene (cca pred 20 rokmi), tak bolo toto stúpanie v časti od hotela Alpenrose štrkovou cestou.

Začiatok vedie lesom, orientácia na sever spôsobuje, že je tu sviežejšie ako na juhu. Premávka je tu znateľne menšia ako na zvyšných dvoch stúpaniach. Cesta je miestami úzka, takže dve osobné auta sa vyhnú len veľmi ťažko, prípadne si jeden precvičí cúvanie. Napriek tomu ma v stúpaní predbehol švajčiarsky Postbus s bajkami zaveseným vzadu. Túto službu využívajú bajkeri, ktorí chcú pojazdiť traily v okolí Stelvia, ale nemajú nohy na to, aby vyšlápli po asfalte hore.

Prad - Stelvio. 1821 v.m., 23 km a 8,2% priemerné stúpanie, toľko udáva segment, ktorý zaznamenala moja Strava pri výšľape z Pradu. K tým číslam čo dodať? Jedno z najikonickejších stúpaní na svete vôbec. História + prostredie. Prakticky neustále kontinuálne stúpanie s jediným krátkym, rovnejším úsekom pod Trafoiom. Na začiatku stúpania nový cyklochodník oddelený od cesty. Táto novinka vznikla ako reakcia na časté úrazy. Toto stúpanie majú cyklisti celého sveta na zozname, ak by sa vám to zdalo náročné sem kvôli nemu cestovať tak vedzte že mnohým Američanom či iným zámorským cyklistom to stojí za to. Pri stúpaní ich budete stretávať požehnane.

Nečakajte samotu, ticho a kľud. Zase ste asi cestný cyklista, takže úplne v pohode ste na premávku zvyknutý. Tá posledná tretina stúpania s ostrými serpentínami a výhľadmi na kopce s ľadovcami je podľa mňa asi najfotogenickejšia časť nejakého stúpania na svete vôbec. Trénujte aby ste potom mohli mať hlavu hore a užívať si výhľady. Po ceste som zaznamenal dve možnosti doplniť vodu rovno pri ceste: jednu v Gomagoi vľavo pri Infobúdke a jednu v Trafoi vpravo hneď pri ceste. Nezabudnite si hotovosť, v stánkoch pri ceste na Stelviu ju budú od vás pýtať. Za Colu a jonťák 0,5l v plaste som dal po 3 Eurá. 

Pri takomto výlete je samozrejme potrebné rátať s teplotnými rozdielmy medzi dolinou a vrchom. Výškový rozdiel je predsa takmer 2000 v.m., čiže oblečenie. Vzhľadom na vývoj počasia posledných dní som šuštiačku Sportful Hotpack nechal v aute a musel som si vystačiť s termotričkom, dresom, zateplenými rukávmi a vestičkou Sportful Fiandre, tá na rozdiel od šuštiacky v zjazde nevlaje vo vetre, ale je pekne aerodynamická. Oblečenie mi nakoniec stačilo akurát.

Pri zjazde smerom do Bormia sú tunely, čiže blikačka sa zíde aj keď sú čiastočne osvetlené. V jednom tuneli je semafor, zastať musia aj cyklisti. Ako som tak zjazdoval do Bormia, cítil som, ako sa otepľuje. Otočil som to maličkým okruhom cez kúpele Bagni nuovi a začal som stúpať presne tam, kde začína oficiálny segment na Strave. Tretie stúpanie už som ale nešiel až hore na Stelvio - stočíl som to na Umbrailpass. Čiže len asi 1180 v.m., 7%, 16 km. Ten záver na Stelvio od Umbrailpassu som dnes už raz šiel a nevedel som, aké bude pre mňa ťažké stúpanie na Offenpass, tak som to stočil smerom k autu.

Podvečerný zjazd do Santa Marie bol pokojný a ako som sa neskôr dozvedel, zažil som aj jedno zábavné stretnutie, len sme s Julom o sebe nevedeli. Ale aj tak potešilo.

Santa Maria - Offenpass. Stúpanie prvej kategórie na záver. Tie predošlé tri boli všetky kategórie HC. 12,2 km, 746 v.m. v miernom protivetre. Hore som vyšiel a slnko bolo ešte vysoko, rezervu som mal nielen časovú, ale pocitovo aj energetickú. To bolo ok, tak nejak som to aj plánoval. Na Offenpasse bol už úplný kľud, toto večerné stúpanie bolo pokojné, v podstate rovnako ako to prvé. Vodu som dočerpal vo fontánke v ST. Marii, ale počas stúpania som videl ďalšie minimálne ešte dve možnosti nabrať vodu ľahko a rýchlo.

Passo Stelvio je taká mekka cyklistiky, bohužiaľ aj motorkárov. Nuž je na vás ako si to naplánujete a skombinujete, v každom prípade odporúčam si to tu prejazdiť celé. Neďaleko je Gavia, Mortirolo, Guspesa, Lago Cancano, Livigno, Passo Bernina... Je tu čo robiť na pomerne malom priestore.

zaujímavé info je aj toto: 29.augusta 2026 bude Stelvio vyhradené iba pre cyklistov, viac tu:

Stelvio Bike day

Postreh na záver: Keď človek nemôže trénovať ako profík, keď nemôže dokonca ani trénovať pravidelne s nejakou zmysluplnou štruktúrou tréningu, tak ešte stále môže pracovať na tom, aby vylepšil pitný režim a dopĺňanie energie. Toto nie sú žiadne vedľajšie veci, sú to veci ktoré v tomto prípade sú ešte dôležitejšie ako tréning samotný a tu neplatia žiadne výhovorky, že nemal som čas... Dôležitá je ochota robiť nové veci, experimentovať a neupadať do stereotypu. V posledných rokoch to je práve tento segment, vdaka ktorému tak stúpla úroveň vytrvalostného športu všeobecne.

Vďaka cyklodresu a nohaviciam Sportful Supergiara s dokopy 7 vreckami som mohol vyštartovať s takmer kilom cukru: Sportful Supergiara

Martin Bartoň