Široká veža - Čerešňový pilier V+

Babie leto v Tatrách. Hore je teplejšie ako dole. Vo Veľkej Studenej je ráno tieň a chlad. Pri kráčaní do kopca s batohom plným lezeckého výstroja to nevadí.

V Bufete sa rozhodujeme kam ďalej. Obloha je modrá. Bolo by škoda ostať dole na Streleckej veži. Odbočujeme z chodníka doprava smer Strelecké polia. Nad nimi už na nás čaká Široká veža.

Matúš odmieta ísť Motyku. Tú išiel nedávno, vraj to bolo moc ľahké. To by nám ostatným nevadilo, ale smerujeme inam. Matúš má už pre nás vybratú inú cestu: Čerešňový pilier V+.

Počasie je ideálne a pod stenou vidíme nastupovať ďalšie dvojky. Do sprievodcu už moc nepozerám. Matúš to má naštudované. Cesta začína v ľavej časti steny. Vybieha tu zo steny taký skalný výbežok. Podľa sprievodcu ním vedie prvá dĺžka obtiažnosti 2/3. Nezastavujeme a v teniskách vybiehame až na trávnatú plošinu, kde by mala začínať druhá dĺžka.

Tu sa naväzujeme. Pôjdeme dve dvojky za sebou. Následuje dĺžka pekným komínikom, po asi 40 metroch štandujeme na plošine vpravo. Tu už začína (aspoň pre nás) vážnejšie lezenie. Podľa sprievodcu je to za V. Zakladáme niekoľko vlastných istení do veľmi peknej, kompaktnej tatranskej žuly. Tretia dĺžka končí štandom na platni. Sú tam skoby,.

Začína kľúčová tretia dĺžka. Matúš zhora kričí, že sa mu to nezdá také ľahké, aké mal informácie :) Nakoniec sa mi po krásnych platniach darí doliezť k chalanom na štand bez väčších problémov. Kľúčový previštek sa dá obliezť morálovým traverzom sprava. Nebolo treba silu v rukách, ktorú nemám. O to dôležitejšia bola práca nôh.

Na exponovaný tretí štand dolieza Sisa a Matúš už hľadá cestu v štvrtej dĺžke. Nie je to celkom jasné. Dĺžka je dlhá, strmá, miniem skoro všetko čo mám kým zaštandujem a zakričím dole na Sisu "Poď!"

Matúš šiel viac vľavo a v tomto momente už lezie pilierom piatu dĺžku. Ani jeden z nás si nie je istý, kadiaľ presne to malo ísť, ale na pilieri už je smer jasný. Chalani nám utekajú, na pilieri je miesto kde musí aj druholezec kúsok zliezať exponovanú hranu.

Slnko zapadá, v prievane je celkom zima. Robím kratšie dĺžky, nech má istenie zmysel. Nech na seba vidíme a zbytočne nemrzneme. 

Našu poslednú siedmu dĺžku už istím na ľahkom hrebeni len cez seba. Chalani nás čakajú hore a fotia. Vychádzame na vrchol Širokej veže práve v momente západu slnka. Stres zo mňa opadáva. Sisa zachováva duchaprítomnosť a tak vznikajú fotky, vďaka ktorým potom aj tento článok :)

Zážitok je dokonalý...

"Nebol ten výstup od Páleníčka?" pýtam sa Matúša, viem že niečo tu ten povestný chlapík má...

Neskôr, keď sa mi to potvrdí, tak len mykne plecami: "Šak dobre že si to nevedel, neboli by sme to šli...!"  :)))

Neskôr už panujú len krásne pocity, nádherná a hodnotná cesta v takýto pekný deň. 

Zostup za tmy s čelovkami si už vychutnávame.

Toto sú tie najkrajšie dni na horách...

  Široká veža 2461m.

Výrazný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi Veľkou a Malou Studenou dolinou. Ohraničujú ho z východu Sedielko, z juhu Priečne sedlo a zo západu Biela lávka. Normálka na vrchol vedie z Priečneho sedla. Výstup vedie prevažne chodeckým terénom. Pod vrcholom jedno miesto cca 2+.

Prvovýstup na tento vrchol spravili 22 júla 1896 Johan Hunsdorfer a Joszef Déry.

M.Bartoň

foto: Sisa, Matúš