St. Moritz: Piz Saluver 3161m bike & hike

Švajčiarsky St. Moritz a okolie ponúka nevyčerpateľné možnosti na výpady do hôr. Vzdialenosti tu sú niekedy značné, a tak logistika je všetko. Mojou výhodou je, že horský bicykel je neoddeliteľnou súčasťou bytia, a tak sa mi otvárajú možnosti.

Z môjho base campu vo Val Rosegu môžem ísť von autom iba ráno a vrátiť sa zas až večer. Na bajku môžem ísť hocikedy. Bike a hike kombinácia je o tom, ako sa nabalíte a aké zvolíte kompromisy. V tomto prípade si do bežeckého batohu akurát napchám tenisky, prezliekať sa nebudem a ani paličky neberiem. Pešia časť bude krátka.

Zjazdujem do Pontresiny a najkratšími šotolinami sa cez Celerinu napojím na stúpanie smer Marguns v lyžiarskom stredisku Corviglia. Cesty a traily tu poznám dokonale a môj dnešný cieľ mám dobre pripravený. Na bajku nejdem nič nové a z výšľapového trailu na Trais Fluors sa odpojím v jeho hornej časti. Bajk skryjem za morénou a zamknem ho ľahkou prenosnou zámkou.

Prezujem tretry za tenisky a šliapem hore suťou. Na rozdiel od bajkovej časti ma dnes na tej pešej čaká všetko nové. Som nad lyžiarskym strediskom. Dnes to nie je žiadny úlet do divočiny. Môj cieľ je kopec nad zjazdovkami. Nevedie naň žiadny značkovaný chodník. 

Pozeral som sa týmto smerom často, výrazný žľab končiaci až takmer na vrchole pútal moju pozornosť aj v zime, ale kvôli zjazdovkám rovno pod ním som sa tu do akcie nikdy nedostal. Teraz je leto, v okolí je kľud, pár ľudí stretnem na trailoch, a potom už nikoho.

Nemám žiadne informácie do čoho idem okrem toho, čo mám napozerané z okolitých kopcov. Stúpam hore sutinovým žľabom. Chodníček žiadny, na čo stúpim, to sa pohne. Pod vrcholom dám najprv výpad na predvrchol na hrebeni. Rozhliadnem sa, výhľady budú ako som počítal, kúsok sa vrátim, a potom už sa na druhý pokus dostanem na hlavný vrchol.

Dnes som vedel, že to nebude nejaká lezecká lahôdka, prípadne nejaká významná túra na (pre mňa) novom mieste, ale kalkuloval som s TOP výhľadmi a to sa presne aj podarilo. Samozrejme predpokladom bolo pekné počasie a to sme tu toto leto teda mali. V týchto končinách je štatisticky slnečných dní toľko ako niekde na pobreží Stredozemného mora.

Na vrchole sa kochám výhľadmi na všetky strany, pozerám si miesta, kde som bol aktívny predovšetkým v zime. Parádne vidieť vrcholy Julierpassu. Kruhovému výhľadu ale kraľujú (ako inak) Berninské Alpy. Pozorujem aj zvyšky topiaceho sa ľadovčeka priamo pod vrcholom.

Zostúpim rovnako ako som sa dostal hore. Počasie mi praje a ja zjazdujem a traverzujem trailom na Corvigliu. Na chrbte mám len ľahký batôžtek, ktorý mi nebráni, aby som si vychutnal jazdu. Podľa plánu sa prvýkrát túto sezónu púšťam dole po Olympiatraili. Aj keď štandardne vyhľadávam jazdenie po prírodných, drsných trailoch, tak tento flow môžem. Z toho čo som doteraz išiel je tento trail vzhľadom na prírodné podmienky fakt estetická lahôdka. 

Trail končí nad Moritzom a ja sa potom už pohodlne po známych šotolinkách presuniem cez Stazerwald do Pontresiny na zmrzlinu, a potom do Rosegu. Celkovo som dnes nastúpal 1840 v.m. Oddychový deň bez auta ako má byť a nový vrchol k tomu. Po 14 rokoch pôsobenia v tejto oblasti sa mi to už často nestáva.

M.Bartoň