Sv. Jure: Od mora až do neba...

Riviéra Makarskej - chorvátskeho letoviska na pobreží Jadranského mora je známa nielen peknými plážami, hustými borovicovými lesmi a tlačenicou v špičke sezóny. Ale je tu ešte niečo, čo si oko skúseného pozorovateľa všimne už na každom plagáte vylepenom vo výkladoch cestovných kancelárií - hory. Je to práve pohorie Biokovo, čo robí túto oblasť zaujímavou aj pre ľudí, ktorí si chcú pobyt pri mori trošku okoreniť.
          Biokovo poskytuje možnosti na pešie túry, skalné lezenie (Brela) a na svoje si prídu aj cyklisti. Na najvyšší vrch tohto vápencového pohoria Sv. Jure (1762m.) vedie totiž jedna z najkrajších horských ciest Európy. A práve toto bol náš hlavný cieľ pri návšteve tejto oblasti na jeseň roku 2006. Zdolať 30 km dlhé stúpanie s prevýšením takmer 1800 metrov a popri tom si vychutnať výhľady na more, ostrovy a divoké hory porastené bukovými pralesmi.
          

Do Chorvátska sme prišli bez dobej kondičky priamo z práce z Talianska a keďže sme si to chceli aj vychutnať, naplánovali sme si zdolanie Sv. Jure ako celodenný výlet. Koncom septembra boli už dni kratšie a tak nám to nakoniec aj celý deň zabralo. Vyrazili sme ráno z kempu v Podgore, prešli po móle 1. meter n.m. a začali stúpať peknými serpentínami v borovicovom lese.
          Dole bolo príjemne teplo, horúčava nám nehrozila. Po vyše hodine stúpania sme prišli ku vstupu do prírodnej rezervácie Biokovo. A ako je už v Chorvátsku zvykom, vyberá sa vstupné. Zarazilo nás akurát to, že cyklisti neboli voči ľuďom, ktorí sa rozhodli zdolať túto cestu v aute nijako zvýhodnení. Skôr naopak, keď sedelo v aute viac osôb vyšiel ich vstup menej, ako cyklistu, ktorý zaplatil 20 kuna (asi 100 sk). Predebatovali sme to so strážcom, povedali sme mu, že to ľudí moc nemotivuje, aby namiesto auta zvolili bicykel. Len sa zasmial a pokrčil plecami. Bolo nám jasné, že tu nejde o ekológiu, ale o niečo iné...

 Po zaplatení vstupného sme pokračovali ďalej. Cesta v borovicovom lese naberala výšku pomaly a tak sme mohli šetriť sily a vychutnávať si okolie. Rušili nás len autá a viacero mikrobusov s turistami, ktorí si zaplatili za vyvezenie sa hore. Tam si pozrú výhľady, vygr..jú sa a zase sa zvezú dole. Vychádzame z lesa, serpentíny sa skracujú a cesta je stále strmšia. Otvárajú sa nám nádherné výhľady na riviéru Makarskej a ostrovy Brač a Hvar. Serpentíny končia v sedle Staza (880m.) Tu je aj posledná možnosť občerstvenia v malej reštaurácii. My máme zásoby zo sebou a pokračujeme ďalej. Vychádzame na planinu, kde sa stúpanie trošku zmierni, miestami sú aj rovinky. Na planine sú vidieť malé políčka a staré kamenné domčeky. Na lúčkach sa tu voľne pasú kone, nie sú dokonca ani zavreté v žiadnych ohradách. Celá krajina má krasový charakter a je tu vidieť rôzne jamy, prepadliská a skalné útvary opracované vodou.

V záverečnom stúpaní dostávame ešte raz zabrať, míňame dvoch tlačiacich cyklistov, ktorí mali bicykle požičané z požičovne. Máme smolu na počasie, vrchol je zahalený v oblakoch. Cesta je dosť rozbitá, cestný bicykel by som tu už neodporúčal. Na vrchu je totiž vysielač a v zime tam vyvážajú zásoby ratrakom. Stopy od neho vidno aj na asfalte. Ako nám povedal strážca: "V zime tu sú niekedy aj dva metre snehu!"

          Citeľne sa ochladilo a pri zdolávaní posledných serpentín sa už moc nezohrejeme. Na vrchu nie je žiadna možnosť občerstviť sa, alebo ukryť sa v nejakom prístrešku. Dáme vrcholové foto a rýchlo sa chystáme na zjazd. Je tu teplomer, ktorý ukazuje nepríjemných 11 stupňov. Prišli sme sa k moru zohriať a teraz toto. Ešte si vypýtame od Čechov , ktorí su autom igelitový sáčok. Roztrhnutý si ho strčím pod dres a hurá dole.

Po pár kilometroch zjazdu sa dostávame spod čiapky oblakov a na planine nás zohreje teplý vzduch. Vychutnávame si zjazd a zastavujeme kvôli výhľadom. Slnko sa pripravuje skryť za morskú hladinu a my si vychutnávame serpentíny na vyprázdnenej ceste. Do Podgory prichádzame presne v čase západu slnka, ešte ho stihnem aj vyfotiť...

          Rady na záver:
Horský bicykel je určite vhodnejší, ako cestný.
Zoberte si dostatok vody, po ceste ju nedoplníte.
V letných mesiacoch vyrazte skoro ráno, obedňajšia horúčava môže byť vražedná.
Hore môže byť úplne iné počasie, ako na pobreží. Myslite na to pri výbere oblečenia.

Sv. Jure aktuálne (jún 2016):

Nezmenilo sa toho veľa: nad Podgorou zmizla časť starého borovicového lesa, požiar úradoval. Je to veľká škoda, síce výhľady krajšie ale slnko pečie o to viac. Na vrchol som vyrážal až neskôr popoludní. Pri búdke ma skasli tak či tak - platí sa teraz 25 kuny, cca 3,5 euro. 

Tip pre bajkerov: Od vyhliadky Podglogovik sa dá po štrkovej ceste vedúcej planinou dostať až do osady Saranač, tu sa napojíte na asfaltku po ktorej uzatvoríte okruh až do Podgory, prípadne ku miestu kde sa vyberá vstupné, v opačnom smere by sa takto dalo vyhnúť plateniu vstupného ale vynechali by ste tak aj veľmi pekný úsek serpentíny pod vyhliadkou Podglogovik a prípadná túra na SV. Jure by sa výrazne predĺžila...

M.Bartoň