Tri dni MTB v Rakúsku

Predpoveď počasia hlási na prvý októbrový víkend slnečno a tak s Marekom konečne vyrážame na niekoľkokrát prekladanú MTB dovolenku do rakúskeho Alpbachu a jeho širšieho okolia. Prečo Alpbach? Po prvé: dedina je v krásnej oblasti medzi pohoriami Karwendel, Kitzbuhler Alps a Hohe Tauern. Po druhé: bývalá spolužiačka Andrea tam prevádzkuje penzión s najlacnejším ubytovaním v (nielen) tomto regióne. Kto chce vedieť viac, vygoogli pod heslami: familie Moser Alpbach. V piatok poobede na prvý pokus triafame pred náš penzión. Trasy mám pripravené štýlom "z každého rožka troška" a tak sa v sobotu chystáme do oblasti Karwendel. Karwendel je veľmi pekná oblasť vápencových Álp severne od údolia rieky Inn. Leží zhruba medzi rak. dedinkou Scharnitz a nem. mestom Mittenwald na západe a jazerom Achensee na východe.

panoráma Karwendel z juhu


Predpoveď vychádza, mraky miznú a nás čaká slnečný deň. Autom sa presúvame k Achensee, do dedinky Pertisau. Ako správni cepri ignorujeme neplatené parkovacie miesta a skončíme na platenom parkovisku pri ceste na chatu Gernalm. Skoro sme zaplatili prechod autom až na ňu, v tom prípade by sme sa pripravili o krásne bikovateľný úsek. Keď vyrážame z parkoviska, hodiny hlásia 10:00. Po chatu asfaltkou, od chaty začína strmé stúpanie do sedla Plumssattel širokým šotolinovým chodníkom v hustých serpentínach.

Výstup na Plumssattel

Už po pár zákrutách to prestáva byť bikovateľné (sklonom aj povrchom) a tlačíme. Je to však len na pár úsekoch v strednej pasáži a zvyšok sa dá. Cestou stretávame peších turistov, smerom hore len 1 bikera (ten vyzeral byť dosť namakaný a o chvíľu zmizol v horných serpentínach), jedna skupinka ide dole. V sedle dávame prvú pauzu a o chvíľu už fičíme na druhú stranu. Tam sa cesta dosť rozšírila (niet divu, pod sedlom je chata) aj sklon je nižší, pekná upravená šotolinka. Pribudlo cyklistov šľapajúcich hore.

zjazd Plumssattel-Engtal

Schádzame cca 600 výškových metrov do údolia Engtal. Tam sa naša cesta napája na asfaltku plnú áut smerujúcich do Engalm a my s nimi. Neskôr zisťujem, že je to obľúbené dovolenkové miesto Bavorov (prístup autom je len z Nemecka). Najväčšie prekvapenie však čaká v Engalm - tabule zákaz bicyklovania. Je tu prírodná rezervácia Grosser Ahornboden. Chodník, ktorý odtiaľ vedie na sedlo Hohljoch však aj tak nie je bicyklovateľný a preto zosadáme a tlačíme. Na chodníku aj okolo je plno ľudí, ktorí tu prišli "piknikovať", niektorí z nich idú do sedla. Prostredie je úžasné - výhľad na vápencové steny Spitzkarspitze, Dreizinkenspitze atď., oproti Sonnjoch a za nami Gamsjoch.
Chodník je v prvých dvoch tretinách dosť podobný našim tatranským - kamenné stupne, korene, aj smerom dole by to bolo bikovateľné na viacerých miestach trialovo. Posledná tretina je šotolinová. Zo sedla schádzame zasa na druhú stranu - do doliny Laliderertal už po ceste (opäť šotolina). Sú to dlhšie rovné úseky ukončené zavretými zákrutami.

V doline Laliderertal

Na konci zjazdu je chata a my s radosťou zisťujeme, že je pri nej rúrka s pitnou vodou. Dopĺňame zásoby a rozbiehame sa na ďalší úsek. Zrazu počujeme volanie, kričia na nás dvaja bikeri. Dávame sa s nimi do reči. Jeden má cvaknuté obe duše a nemá ani záplaty ani náhradnú dušu. Odvaha. Dávam mu svoje záplaty a pokračujeme. Marek o chvíľu tiež cvaká zadné koleso, takže máme nútenú prestávku na výmenu duše. Zvyšok cesty už absolvujeme našťastie bez defektu. Po zbehnutí malebnej doliny pokračujeme menším výšvihom ústiacim na asfaltku do Engtal. Ňou sa dostávame k zostupovej trase z Plumssattel, ktorá sa nateraz stáva našou výstupovou. Hneď konštatujeme, že týmto smerom je to oveľa schodnejšia trasa. Sedlo zdolávame inou variantou - nad Plumssattel prechádza ešte jeden chodník, ktorý sa na druhej strane napája na našu pôvodne výstupovú trasu. Zjazd dole si vychutnávame už zväčša v tieni, Marek s hardtailom a ráfikovými brzdami trocha opatrnejšie. Prechod týmto smerom je naozaj parádny biking. Pri aute sme o cca 17:40, GPS ukazuje bilanciu: dĺžka 53km, prevýšenie 2500m, 7:40hod.

Nedeľa začína ešte lepšie - obloha bez obláčika, aj keď ráno dobrá kosa (3 stupne). Čaká nás presun autom cez Zillertal do Krimmlu. Zisťujeme, že úsek hlavnej cesty na Oberkrimml je spoplatnený (7 euro za prechod). Odbočujeme na vedľajšiu cestu cez Hinterwaldberg. Ona je vlastne značená ako hlavná, ale na niektorých úsekoch je široká len pre 1 auto, sú tam potom výklenky na vyhýbanie. Ako skonštatoval Marek, neviem si predstaviť, ako sa tam jazdí v zime. Do Krimmlu teda prichádzame z opačného smeru a zastavujeme na jednom z parkovísk (poplatok 4 euro). Vyberáme biky a o 9:50 vyrážame - najskôr 1.5km po hlavnej ceste a potom odbočujeme na cestu ku Krimmlerským vodopádom. Pred odbočkou míňame 2 neplatené parkoviská.

Cesta k vodopádom prekonáva prevýšenie z 1200 na 1500m a absolvujeme ju komplet v tieni. Je ukončená 300 m dlhým tumelom (neosvetlený). Za ním sa krátkym zjazdíkom dostávame do doliny Krimmler Achental - krásnej slnkom zaliatej pohodovej krajinky posiatej pastvinami s "Milkami". Profil doliny je dosť plochý - výsledok ľadovca z posledného zaľadnenia, ktorý na konci vytvoril mohutnú morénu, z ktorej dole padá sústava 3 Krimmlských vodopádov s celkovou výškou 380m, čo znamená, že sú najvyššie v Európe. Takže pohodlným tempom absolvujeme prechod dolinou míňajúc niekoľko skupín peších turistov. Po 7 km v doline prichádzame k Tauernhaus.

Krimmler Tauernhaus

Chata je plná turistov, my sa rozhodujeme, či neodbočiť vpravo do doliny Rainbachtal smerom na Richterhutte. Nakoniec pokračujeme v pôvodnej ceste. Po ďalších cca 3 km sme na odbočke do doliny Windbachtal. Otvára sa nám výhľad na ľadovec Krimmler Kees. Odbočujeme a po krátkej pauze začína strmý traverz do Windbachtal. V doline pokračujeme už miernejšie až po poslednú usadlosť. Tam cesta končí a pokračuje chodník. Je to dosť trialový úsek, navyše silne posiaty exkrementami tunajších Miliek a tak po cca 500 m rezignujeme a biky "odparkujeme" do kosodreviny nad chodníkom. Pokračujeme ako pešiaci do sedla Krimmler Tauern. Cestou stretávame ďalších 2 bikerov opravujúcich defekt a ešte 2 pešiakov. To je čo sa týka ľudskej prítomnosti v doline všetko. Kravince nás sprevádzajú až do sedla, chodník je až na spomínaný úsek a ešte pár v exponovanejších častiach zhora bikovateľný. Pre výstup je však vhodnejšia strana z Talianska - tak, ako to urobili stretnuvší 2 bikeri.

sedlo Krimmler Tauern

Pár fotiek v sedle a otočka späť. Vyzdvihneme biky a hurá dole! Cestou nás predbieha biela dodávka. Nechávam ju poodísť a čudujem sa, prečo po chvíli spomaľuje. Pred tunelom nás už čaká. Hneď si spomínam na Martinovu skúsenosť z "Livigno tour" - je to tak aj tu. Šoféruje starší pán a ukazuje nám, aby sme šli napred. Tunel máme vysvietený. Aj za ním nám naznačuje, nech ideme vopred - nechce nás brzdiť a víriť prach v ostrých serpentínach. Zastavujeme pod vodopádmi a fotíme. Zdravíme dodávku, ktorá prefrčí až po pár minútach po našom zastavení. Do Krimmlu dorážame o 17:30. 52km (16km pešo), 2100m, 7:40hod.

V pondelok je deň odchodu. Doobedu chceme dať krátky výlet do okolia Alpbachu. Vyberáme zjazdovku Hornboden končiacu vrcholom s komplikovaným názvom Wiedersbergerhorn. Cesta hore začína zostra. Postupne sa výber prevodov ustaľuje na 1-2 a 1-1. Fotením si spríjemňujeme náročný výstup.

svahy Hornbodenu

Po cca 2 hodinách sme hore - nad stanicou kabínkovej lanovky. Vyššie sa dá už len pešo, pričom z vrcholu je to zjazdné 2 variantami. Nabudúce. Po fotení otáčame a do dediny zchádzame inou cestou. Rýchle balenie, lúčenie s Andreou a okolo jednej vyrážame domov.
21km, 1100m, 2:50hod.
Rišo Böhmer,
foto: Rišo Böhmer, Marek Zvarík