Tri tváre Hoblíka

Hoblík nie je len tesársky nástroj na opracovanie dreva. Je to aj názov nenápadného vrcholu v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Pre cezpoľných je asi dosť neznámy, nakoľko leží mimo značiek aj hlavných turistických cieľov, no jeho nezameniteľná silueta púta pozornosť napríklad pred vjazdom do tunela Višňové zo strany Lietavskej Lúčky.  Jeho potenciál pramení na jednej strane z geografickej polohy na dostrel od Žiliny, a na strane druhej z rôznorodosti terénu, ktorý je tvorený strmými zalesnenými úbočiami, aj kolmými vápencovými stenami. Vďaka tomu je ideálnym ihriskom pre všakovaké outdoorové aktivity.

Turistická tvár: Vďaka skalnatej juhozápadnej stene a množstvu vyhliadok na jej hrane ponúka Hoblík aj pekné výhľady do krajiny, preto to naň ťahá mnohých turistov. Síce  na vrchol žiadna turistická značka nevedie,možnosti, ako sa dostať hore, sa ale núkajú hneď dve - jedna zo severozápadu a druhá z juhu. Dajú sa vzájomne prepojiť do jednej línie a tým výstup zokruhovať. Obidve začínajú na konci obce Višňové, na výraznej ostrej zákrute, kde sa dá aj pohodlne zaparkovať (miesto pre cca 10 áut). Jeden výstupový variant stúpa odtiaľ rovno hore popod vedenie vysokého napätia, druhý začína najprv dolinou po modrej turistickej značke a pri smerovníku „Pod Hoblíkom“ sa odpája strmou zvážnicou doľava. V nevýraznom sedielku, kde sa na chvíľu otvorí pohľad na Polom, znova doľava ešte prudším chodníkom. Obidva tieto varianty majú jedno spoločné - stúpajú direttissimou hore naprieč všetkými vrstevnicami. Na dĺžke približne 1,5 km nazbierajú výživné prevýšenie 400 metrov. Orientácia v teréne je jednoduchá po výrazne vychodených lesných chodníkoch. Treba však dávať pozor na mnohé odbočky a chodníčky od divej zveri. Orientačne veľmi pomôžu mapy.com v mobile.

Lezecká tvár: Hoblík je dobre známy aj vyznávačom vertikálneho baletu. Existujú tu tri samostatné lezecké sektory. Hneď na začiatku doliny, na dne bývalého kameňolomu, je malý cvičný sektor s názvom „Hoblina“. Niekoľko krátkych, prevažne položených ciest, je vhodných na rozlez. Dĺžkou ani obtiažnosťou nenadchnú, ale pár krokmi vedia preveriť začínajúcich lezcov. Sektor „Hoblík“ leží o pár strmých výstupových serpentín vyššie. Tvorí ho najvýraznejšia stena, ktorá udrie do očí už pri pohľade z parkoviska. Tieto lezecké cesty sú už o poznanie ťažšie a dlhšie, vhodné pre skúsenejších lezcov. Orientácia skaly tento sektor predurčuje na poobedné lezenie začiatkom jari alebo koncom jesene, kedy sa tu dá vychutnať zapadajúce slnko naplno. A tie výhľady!!! Posledný sektor „Rameno Hoblíka“ leží priamo pri ferrate. Kratšie cesty v tieni stromov sa vyznačujú variabilitou obtiažností, istení aj estetickosti. Jedno je však isté, ani tie ľahšie cesty tu nie sú zadarmo. Podrobnejšie info sa dá dohľadať napríklad na www.climb.sk.

Ferratová tvár: Strmé skalné steny Hoblíka ponúkli v r. 2003 dobrý základ pre vznik pár krátkych, no výživných cvičných ferrát. Vyznačujú sa oficiálnou obtiažnosťou C/D a ž D/E, ktorú by som asi subjektívne o pol stupňa zmiernila. Najťažšou časťou každej ferraty (hlavne morálovo) je prístup k prvému kotveniu. Ide o pár metrov nezaisteného voľného lezenia v obtiažnosti max. 3 UIAA. Zrejme to má slúžiť na odradenie slabých a neskúsených jedincov. Potom to už je asi 30m vertikálnej zábavy, ktorá v sebe zahŕňa ťahanie za ruky, nohy na trenie, previsnutý rebrík, aj pekne vzdušný traverz po kramliach. Taká všehochuť. Na spestrenie sa dajú ferraty po dolezení skombinovať s fotogenickým zlaňákom cez previs (nutné min. 60m lano!!!). S jeho využitím sa dajú ľahko prejsť všetky tri trasy v krátkom čase. Bez lana sa dá vrátiť k nástupu do ferrát upraveným a vyznačeným chodníkom za pár minút. A cestou oddýchnuť na vyhliadkovej lavičke s ohniskom. Ferraty na Hoblíku ako celodenný program nepostačia, ale ako spestrenie výstupu na Hoblík, prípadne ako nácvik pohybu po železe v kolmici určite potešia.

Bajková tvár ako bonus: Áno, aj vyznávači MTB si tu prídu na svoje. Síce už nie priamo na Hoblíku, ale tesne poza jeho svahy, kade vedú viaceré trasy tzv. „Hadích trailov“. Okrem pomenovania po rôznych plazoch ich spája aj pôvod. Údajne kopírujú pôvodné poľovnícke chodníčky a majú naturálny charakter s nádychom dobrodružnosti Lúčanskej Malej Fatry. Ale to už by bol iný príbeh...

Jaraba