Vetroteam a zablúdená ovečka
25.05.2011
Chorvátsko, ostrov Krk
Šliapeme do strmého kopca hustým porastom, čoskoro by sa nám mal otvoriť výhľad na náš cieľ: Belove stijene. Ideme liezť, boli sme tu už pred pár dňami. Čaká na nás nádherný, drsný vápenec. Úplne nové, v zime odistené a vyčistené cesty.
Spod skál sa ozýva bečanie oviec. Je ich tu všade plno. Majú mladé a tie sa každú chvíľu niekde zatárajú a potom sa ozýva bečanie ako o život.
*********************************************************************************************************************
Ovce žijú vo voľnej prírode na polodivoko. Ich rajón im vyčleňujú staré kamenné múriky, ktoré sa tiahnu celým ostrovom.

Nás ovce nezaujímajú, samozrejme pokiaľ sa nezačnú pásť ako táto v stene nad našimi hlavami a nezačnú nám púšťať kamene na hlavu. Potravy je tu pre ne málo a tie najchutnejšie kríčky a kvietky (videl som) rastú práve na tých najneprístupnejších miestach.

Práve preto je možné vidieť aj takéto obrázky. Aspoň sa niečo ujde aj pre nad našimi hlavami poletujúcich supov.

Prichádzame pod skaly a to bečanie sa nám zdá nejaké neštandardné...

Prizúmujem a vidím: "Tam je! Krava jedna sprostá! "Hmm teda ovca!" a bečí jak o život
Pozriem na Slávku: Radosť zo života vyzerá ináč...
"Nechcem aby si tam išiel!" hovorí
"Vyšiel by som ku nej a skočila by sama zo skaly..." odpovedám

Ideme, po čo sme prišli. Vychutnávame nádherné cesty. Iba občas nás zo sústredenia na balet po skale vytrhne vzdialené bééééé béééé
Vo vzdialenom sektore sme vyliezli, čo sme chceli, teraz nás čakajú cesty neďaleko ovečky. Vidí nás a bečí ešte viac. Na jej bečanie odpovedá jedna z oviec pasúcich sa na lúkach dole. Silne kríva...
Bola tam zrejme s ňou, jej matka. Pri zostupe spadla, zranila sa a malé sa dole samo určite nedostane.
Preberáme všetky možnosti a sami sa smejeme na odpovediach. Sme tu široko-ďaleko sami. Za hodinku sa začne stmievať. Fučí nepríjemný vietor.

"Poďme sa pozrieť a uvidíme!" zhodli sme sa,
nepáči sa nám to, ale možnosť ísť preč a zajtra tu liezť vedľa mrciny tiež nie.

Zľava vidieť ľahší terén, taďiaľto sa zrejme dostali hore. Určite išla za mamou, samu by ju to nenapadlo.
Nemusí to byť vždy výhra, nasledovať mamu...
Na prieskum idem v teniskách, vápenec je zvetralý. Tu sa nelezie.

"Čo čumíš ty kr.. ovca jedna sprostá!"
Prihováram sa jej nežne!
Len čo sa priblížim začne splašene pobehovať. Na druhej strane malej terasy je asi 20 metrová priepasť. Len tesne to vybrala, nohy sa jej pošmykli. Dole letelo len pár kamienkov.
"Skoro skočila dole! Nemám šancu ju chytiť! kričím dole Slávke
"A vôbec! Ako sa chytá ovca?!! V živote som to nerobil!!
Vtom som za plošinkou na ktorej stála zbadal zlaňák. Partia, ktorá to tu čistí a odisťuje si ho zrejme pripravila na ďalšiu prácu. Zbehol som dole po lano. Ak som sa chcel dostať ku zlaňáku musel som okolo ovce. Tá sa zľakla a skočila dole...
Pod terasou bola ešte jedna plošinka, potom priepasť... Okamžite začala obžierať kríčky naokolo. Evidentne bola hladná, podľa stavu terasky, kde bola predtým tu bola možno aj pár dní.
Nebudem popisovať ako som ju chytal. Oprášil som si brankárske inštinkty a v poslednej chvíli ju zachytil za jej huňatú srsť. Bola tak rozbehnutá, že na okraji priepasti by už neubrzdila.
Nebol som k nej nežný, šťastie, že dlhší čas nejedla.
Slávka ma spúšťala na lane, cvakol som sa do zlaňáku. Nepozeral som sa pod nohy, keď sa mi uvolnil spod nôh veľký kamenný blok. S rachotom dopadol Slávke k nohám a roztriešitl sa na malé kúsky. Ostal som visieť, Slávku zasiahli len úlomky.
Šťastie, že aj ja som dlhší čas nejedol...

No čo už, pár šedivých vlasov.
Len čo som ju pustil, nerozbehla sa dole žľabom ako mala ale traverzla svah k najbližšiemu zrázu. Zdesene sme sa na seba pozreli, našťastie to ubrzdila.

(foto archív)
Konečne našla správnu cestu a rozbehla sa za mamou.
Joj bolo že to bečania.

"Dnes už nelezeme! Stačilo!"
Večer, osprchovaní sme sa vybrali prejsť po nábreží v Baške. Z prvej reštaurácie na nás vybehol reštauračný nadháňač s malým letáčikom: "Príďťe sa ku nám najesť! Máme teraz mesiac jahňaciny! Výborná! Lacná!
Slávka & Martin
vegetariáni
Fotky Vetroteam a zablúdená ovečka
Diskusia
RE: Vetroteam a zablúdená ovečka
sisa 25.05.2011
No klobuk dole - som na vas hrda:-))za tento krasny cin
RE: Vetroteam a zablúdená ovečka
Martina 25.05.2011
v mene všetkých oviec vyslovujem obdivné a ďakovné béé :) pekná story fakt
RE: Vetroteam a zablúdená ovečka
Ripo 26.05.2011
No toto nemalo chybu, vegetariáni :-)))
RE: Vetroteam a zablúdená ovečka
Petra (petra.kulhova@seznam.cz) - 03.09.2011
jste skvělí, máte můj obdiv
Top Články - za 30 dní
- Pred sezónou s Jakubom Šiarnikom (931x)
- Začiatok skialp sezóny 23/24 (858x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (725x)
- Andrzej Bargiel - Hic Sunt Leones (717x)
- Peter Závacký - behom cez tatranské štíty. (680x)
- Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli (642x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (634x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (607x)
- Nízkotatranská stíhačka 2023 – návrat do normálu (591x)
- Novembrové Podpoľanie (559x)
Fórum
- Začiatok skialp sezóny 23/24
06.12.2023 - príspevok k diskusii
Boli sme tam 5.12.2023, cesta na Sliezky dom po celej dlzke je radikalne vypluhovana, ladova, miestami male sutriky. Na skialp odporucam len stare kam... - Blatnická dolina
06.12.2023 - príspevok k diskusii
Vetroplach je jedna z mojich najobľúbenejších ciest na Kaške. Náhoda? Hmm... :-) - Ondrašovské skaly a prvý sneh
01.12.2023 - príspevok k diskusii
Ale tie megahlúposti boli ZASE na opačnej strane, ako sme my boli. - Ondrašovské skaly a prvý sneh
01.12.2023 - príspevok k diskusii
...a megalavicku a megahojdacku ste ZASE vynechali! :-D - Novembrové Podpoľanie
28.11.2023 - príspevok k diskusii
bars pjekne to tam je, fakt ze na biku pobludit v lete aj na cely dlhy jansky den. malovanie jesennie Podpolanie, sak potom aj tak odkreslovali na tie... - Kuriozity alebo stratená sloboda
25.11.2023 - príspevok k diskusii
Aha, takze to boli casy neslobody, no teraz, vo vystrnganej slobode, uz taketo veci nie su oficialne mozne a posluhovaci vladcov uz dovidia vsade, i d... - Novembrové Podpoľanie
23.11.2023 - príspevok k diskusii
No jasné, najviac ťa určite štve, že som nespomenul, ako som sa prvých pár minút motal po zvážniciach Revúckej vrchoviny, v jej vševesmírne známom pod...