Žiarska dolina aktuálne: istota normálneho snehu aj za odmäku.

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný potok ešte trochu zavadzia.

Nad chatou už dobrý začiatok zimy, ale základ slabý, pozor! Žraločie mláďatá stále číhajú. Aj tesne pod Smutným sedlom sa v oblúku niekto nechutne prepadol až na kamene. Na fotkách okrem mlieka vidieť aj stav na snehomerných latách pod Žiarskym sedlom a na Terase, tak si každý spraví úsudok. Na výšľap je to všade komfortné – dobrý, tuhý, ufúkaný a odmäkom uľahnutý sneh, ale nie ľad (len miestami to zaškrípe), taká celkom dobre nosná vrstva. Ale človek na snežniciach sa pod Homôľkou miestami prepadával až po... A nie je problém palicu zapichnúť celú, až do kosovky.

V zjazde okrem hnusnej difúzky znepríjemňuje oblúky striedanie vlastností snehu na každom metri – jemné, zaviate preliačeniny, tvrdo až ľadovo na hrbolkoch a všade medzi tým za nohy ťahajúca tuhá vrstva, o ktorej nevedno, kedy sa pod váhou prepadne. Pár súvislých oblúkov sa zadarilo len pod Príslopom, cestou na Terasu spod Homôľky, a pod Terasou cestou dole, popod starý vlek.

No keby sa chceli trochu tie mraky odporúčať kamsi, celkom by sa aj dalo... Ešte klasická cesta okolo chatiek Zoja a Zora – nad nimi je okolo studničky trochu zúžená, inak aj tade preparádna a tvrdá ako preteková slalomka, ale nie ľadová. Radosť fičať. A už len dúfať, že vianočný odmäk neuškodí, iba dobrý základ pripraví. Každopádne oproti minulej sezóne (odklik dole) posun v kvalite, kvantite aj v čase priepastný.

Rišo Pouš