Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m): nepoznaná hrebeňovka v talianskych Alpách

Dva nádherné alpské hrebene, o ktorých ste asi nepočuli: Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m) a Cresta Est na Punta Kennedy (3284 m)

V Alpách je veľa krásnych výstupov na oveľa vyššie alebo známejšie vrcholy. To väčšinou prináša aj viac ľudí.

Ak máte radi alpinizmus a lezenie, no hľadáte pokojnejšiu oblasť, tak severotaliansky región Valtellina a konkrétne dolina Valmalenco majú veľa nádherných kopcov a možností.

Dnes sa pozrieme na dve z nich:

·       Corda Molla na Monte Disgrazia: AD+, III

·       Cresta Est na Punta Kennedy: AD, IV

Dolinu Valmalenco a jej svojráznych obyvateľov poznám celkom dobre a mám ju veľmi rád, lebo si zachovala svoju divokosť a stále tu funguje sedliacky rozum.

Najvyšším vrcholom v doline je Pizzo Bernina (4049 m), najvýchodnejšia štvortisícovka v Alpách. Avšak pre domácich má o 400 m nižšia Monte Disgrazia väčšie čaro a hodnotu.

Severný hrebeň na Disgrazia, nazývaný Corda Molla, má pre lokálnych horalov doslova mýtický význam a z ich rozprávania je cítiť, že je alpinistickou maturitou. Niečo ako Žabí kôň v Tatrách.

Čo znamená „Corda Molla“?

Meno hrebeňa je poetické a znamená „ovisnuté lano“, avšak z histórie vyplýva, že to neznamenalo horolezecké lano. Ale snehy, ktoré kedysi hrebeň pokrývali aj v lete, mali pri pohľade z diaľky tvar lana, ktoré je na zopár miestach prichytené a medzi nimi ovísa.

Monte Disgrazia, zelenou výstup, červená zostup, T - bivak Taveggia, PK - Punta Kennedy, O - bivak Oggioni

Výbava, logistika, spanie

Najlepšie podmienky sú v júli a auguste, no Disgrazia je už vysoký kopec a vie tu nasnežiť aj v lete. Ak bolo na jar málo snehu, tak sa dá aj v júni. V septembri tiež, no záverečných 300 výškových môže byť už pod snehom, je to severná stena. Ak by z Valmalenca podmienky neboli vhodné, tak môžete ísť normálkou z doliny Val Masino.

Výbava na lezenie:

·       60 m je vhodné kvôli zlaňákom, inak stačí 40 m, ak by ste zostupovali z vrcholu normálkou (variant číslo 2 – viď nižšie)

·       4 - 5 friendov veľkosti 0.4 - 1 BD

·       Zopár sling a dlhších expresov (alpine quickdraw)

·       Lezečky? Ak pôjdete prvý deň Cresta Est na Kennedy a nie ste zvyknutí liezť III - IV. stupeň v tvrdších topánkach (Scarpa Ribelle, La Sportiva Aequilibrium), tak pribaľte jeden pár na bezpečné vytiahnutie najťažšieho miesta.

Iná výbava:
Varič a jedlo. Voda sa dá spraviť aj zo snehu v okolí bivaku. Ľahký spacák alebo spacákovú vložku a v bivaku sa zakryjete dekami. Oblečenie ako na štvortisícovku.

Do bivaku Oggioni, kde budete spať, sa zmestí 10 ľudí max. Cez týždeň nie je problém s miestom. Počas pekných víkendov je lepšie byť rýchly pri výstupe, avšak my sme mali miesto, aj keď sme dorazili až okolo sedemnástej.

Výstup sa začína v dedinke Chiareggio (1600 m) a s parkovaním väčšinou nebýva problém na veľkých plochách pri rieke na vyšnom konci dediny. Parkovné stojí 6 Eur na deň a platí sa cez automaty v dedine.

Výstup si naplánujte na dva dni s prespanim v bivaku Oggioni (3151 m). Máte dve možnosti na celkový výstup:

A.    Dobrodružná: Prvý deň vyliezť východný hrebeň (Cresta Est) na vrchol Punta Kennedy a z neho zostúpiť do bivaku – takto sme išli aj my. Druhý deň Corda Molla na vrchol Monte Disgrazia.

B.    Technicky ľahšia: Prvý deň najľahšou cestou do bivaku (PD, II). Druhý deň hrebeň Corda Molla na Disgrazia.

Zostupová cesta má dva varianty, no na druhý variant treba dve autá:

1.     Z vrcholu 10 x 30 m dobre zlaňáky až na ľadovec Ventina, a potom zostup do doliny k autu v Chiareggio. Toto sme urobili my.

2.     Zostup normálkou na opačnú stranu (PD, II-III) po západnom hrebeni až na ľadovec Predarossa. Potom dole na chatu Rifugio Ponti, a ďalej na parkovisko v 1950 m v doline Val Masino (super dolina na lezenie žulových stien).

              Nicola, Stanov parťák na začiatku hrebeňa Cresta Est na Punta Kennedy

Popis výstupu

Upozorňujem, že toto nie je detailný popis výstupu, a určite treba mať skúsenosti v hľadaní cesty, či už po ľadovci, skalách, na hrebeňoch, alebo prístupové k nim. Ak máte seriózny záujem ísť, tak Maťo Vetroplach vám môže posunúť môj email.

1. deň:

Z dedinky Chiareggio choďte na Rifugio Ventina (1970 m). Do hodiny by ste mali byť tam. Tu je posledná možnosť niečo kúpiť. Tri minúty pred je aj Rifugio Porro a občerstviť sa dá aj tam.

Ďalej pokračujte chodníkom za Rifugio Ventina smer juh, ktorý vedie k ľadovcu Ghiacciaio Ventina. Ľadovec je vyššie, ako je značený na mapách, a ak sa v cca 2350 m natlačíte doprava, popod skalné rebro (Sentinella della Vergine), tak nemusíte dávať ani mačky. Vo výške 2450 m sa krásne po skalách začnete zatáčať na západ a stúpať výrazne hore (popri potôčikoch), niekde treba popoliezť.

Tu sa sem - tam zjavia mužíčkovia, ktorí naznačujú cestu k bivaku Taveggia (2845 m), asi dve hodiny od rifugio Ventina, ktorý stojí na začiatku východného hrebeňa Cresta Est na Kennedy.

Od bivaku vystúpajte ešte kúsok doprava hore, a tu sa otvorí výhľad na celý hrebeň (variant A), ale aj normálnu výstupovú trasu k bivaku Oggioni (variant B).

Normálka pokračuje po snehových poliach a ľadovci dlhým traverzom doprava, a potom priamo hore. Ak ste tu medzi 10:00 až 17:00, tak si treba dávať pozor na lavínky, lebo svahy v lete nahrieva slnko už od šiestej ráno.

My sme išli liezť hrebeň (variant A), tak sme trochu vystúpali po snehu vyššie, a potom výrazným, úzkym žliabkom sme hopli na samotný hrebeň. Žliabok môže byť kľudne plný snehu, no aj úplne bez.

Ďalej, ako to už na hrebeňoch býva – raz vpravo, raz vľavo – treba pozorne vyberať cestu, lebo terén je náročný a skala rozpadnutá aj klzká. No čím vyššie, tým sa skala výrazne zlepšuje až na vrchol.

Najťažšie miesto sa nachádza asi v polovici hrebeňa (myslím okolo 3100 - 3150 m), kde treba preliezť asi 30-m platňu (dve staré skoby), ktorá sa končí vertikálnou stienkou, v ktorej tiež nie je veľa chytov či stupov.

Odtiaľto až na vrchol sa obtiažnosť zmenšuje a skala zlepšuje.

Z vrcholu Punta Kennedy zostúpite 30 - 40 m po hrebeni smer západ, a potom je lepšie zísť vpravo dole na sneh (ľadovec). Odtiaľ ste v bivaku Oggioni za 15 minút traverzom cez ľadovec, smerom na severozápad.

Pozn.: My sme ráno posedeli na chate Ventina asi hodinu, lebo pršalo, a ďalej sme sa vydali až okolo 9:20.

Monte Disgrazia, R - bivak Rauzi, zelená výstup, červená zostup

2. deň:

Druhý deň je dobré si privstať! Odporúčam kľudne aj o 3:30. Na vrchol je to z bivaku len 500 m, no technickosť výstupu a zostupu vás spomalia dostatočne. Nadmorská výška taktiež.

Nám sa podarilo byť na vrchole za 3,5 hodiny, podmienky boli super a celkom sme mastili.

Z bivaku Oggioni vyrazíte v mačkách po ľadovci smer juh a zhruba za 15 - 20 minút začnete stúpať doprava hore na prvý výrazný vrchol (3295 m), ktorým sa začína hrebeň Corda Molla.

Najbližšie 1,5 - 2 hodiny sa popolieza na hrebeni, avšak celkovo sa nastúpa asi len 150 m. Môže sa stať, že mačky budete potrebovať na celom hrebeni, alebo vôbec.

Celý hrebeň bol podľa mňa II. stupeň. Cesta je logická. Friendy sme nezakladali, len prehadzovali lano poza skaly.

Na konci hrebeňa je snehový svah (50 stupňov, 80 - 100 m), uvidíte ho z diaľky. Sneh tu môže byť príjemne tvrdý, alebo až ľadový. Držte sa ľavou stranou a svah vás dovedie na skaly.

Ďalej treba stúpať jemne vľavo od kolmice, širokým vhĺbením hore asi 50 - 80 m, potom priamejšie a doprava, keď nad sebou uvidíte bivak Rauzi (sivej farby) na hrebeni. Od neho ste za päť minút na vrchole.

MD - Monte Disgrazia, PK - Punta Kennedy, O - bivak Oggioni, T - bivak Taveggia

Zostup

Zostup normálkou je logický a už som ho opísal vyššie (variant 2). Ak chcete viac info, tak si vygooglite „Monte Disgrazia via normale“. Google vám to preloží do slovenčiny.

Naša zostupovka (variant 1) nás viedla naspäť k autu v doline Valmalenco:

Z vrcholu Monte Disgrazia sa treba vrátiť k bivaku Rauzi. Tu, priamo na rohu bivaku, nájdete prvý zlaňovací štand.

Nasleduje 10 zlaňákov po 30 m a každý má dobrý štand. Nepamätám si to presne, ale myslím, že prvé dva zlaňáky idú rovno. Tretím, alebo štvrtým sa treba ťahať výraznejšie doprava. Potom každý ďalší je posunutý jemne vpravo.

Záverečný zlaňák je vertikálny a končí sa na ľadovci na mieste, kde sú trhliny, ktoré ale nemusí byť vidno! Neurobíte zle, ak si mačky nasadíte už pred spustením sa posledných 30 m.

Miesto, kam vás zlaňáky priviedli, je vľavo dole pod koncom hrebeňa Corda Molla. Ďalej zostupovka pokračuje tým ľadovcom. Dá sa to dobre pozrieť cestou hore.

Zo začiatku ľadovec klesá minimálne, ste na veľkom plateu. Keď začne výraznejšie klesať, tak sa držte vpravo a niekde prebehnite cez skaly a snehové polia. Je to tadiaľ oveľa bezpečnejšie.

Na záver (medzi cca 3000 - 2900 m) spravte výrazný klesavý traverz doprava a čo najrýchlejšie zostúpte na plytší ľadovec pod vami. V tomto traverze (východný svah) sú vysoko nad vami seraky a budete tu v obedňajších hodinách.

Na ľadovci nižšie to nasmerujte na severovýchod, až na samotný koniec ľadovca. Tam už pri zostupe z neho natrafíte na chodník, ktorým ste išli hore prvý deň.

Do hodiny budete z ľadovca na terase chaty Ventina. Zapite vaše dobrodružstvo a pozdravte odo mňa chatárov Oresteho a Diega. Ak máte hlad, tak vyskúšajte lokálnu špecialitu pizzoccheri. Nemá to nič spoločné s pizzou ;-)

Stano Faban

Dobrodruh, skialpinista, alpinista a horský sprievodca UIMLA