Crna Gora turisticky: Vrsuta

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a Prokletije. Je tu jedna nezanedbateľná výhoda, najmä takto v augustových horúčavách: stúpa sa naň (zo Sutomore) smerom na východ - severovýchod, priamo oproti slnku, vychádzajúcemu spoza vrcholu. Takže komu sa nelení a trochu si privstane, strávi tie úvodné dve až tri hodinky (6,5 km) cestou hore ešte v príjemnom tieni a rannom chládku. Preto sme pohrdli raňajkami, ešte za tmy sme vytvorili vrcholové útočné družstvo a išlo sa. Tam a nazad, s malou odbočkou na Malu Vrsutu cestou dolu:

Tunel popod železnicu, chvíľu pomedzi vilky asi takej lepšej štvrte a potom už strmý chodník cez typický stredomorský kríkoles. Občas pínia, občas starý olivovník, občas pozostatky hospodárenia. Vpravo stále širšia panoráma nekonečného mora. Tu v okolí ale miestni už asi namiesto oviec chovajú turistov.

Ako sa chodník stočí viac doľava, na sever, jeho sklon sa zmenší a prichádza na zarastajúce pasienky v plytkom a širokom sedle. Je to južný výbežok malej náhornej plošiny Sozina, uzavretej medzi okolitými kopcami a je tu križovatka turistických trás. Od nej stúpame zase strmšie, krížom cez staré kamenné terasy a riedke kríky. Vrsuta priamo pred nami. Za nami, na svahu protiľahlého kopca, sa rýchlo zmenšuje jej tieň:

Nad pasienkami ešte pár serpentín normálnym lesom a sme na hrane svahu, kde je na kameni pod nohami označená odbočka na Malu Vrsutu. Tú si ale necháme na neskôr. Najprv posledný strmý výšvih, nejakých 20 minút po trávach a pomedzi kamene - až hore k vrcholovej tyči.

Vrchol je dosť ploský, takže treba od toho „bleskozvodu“ vždy zájsť pár metrov na každú stranu za najlepším výhľadom. Inak z druhej strany sem vedie šotolinová cesta, dá sa sem vyjsť aj na bicykli – tri kiláky a takmer 400 výškových metrov od asfaltky v sedle Sutorman (805 m n. m.).

Nabažili sme sa vetra a chládku a cestou dole sme si teda zašli ešte pár metrov na Malu Vrsutu, ktorá ponúka kamenné sedadielko a výhľad najmä na more, od Baru po Sutomore. Nasledoval zostup do stále väčšej vyhne k moru - aspoň, že so slnkom za chrbtom. V jeho lúčoch pekne vynikli tie staré olivovníky a vysoké pínie nad mestom. Potom už len zaliezť niekam k vode a do tieňa a nejako prežiť zvyšok dňa až do chvíle, kým nám IVANCO travel agency pristaví vychladený autobus na cestu domov. Fajne bolo, aj keď miestami vražedne teplo. Hory Čiernej Hory sú ale úchvatné, tak možno ešte niekedy hádam...

Rišo Pouš