Hokejkou na Lomnický štít 2632m.

Hokej je na Slovensku národným športom, popri tunelovaní a varení halušiek samozrejme. Tie dlhé pravé tatranské zimy, čo som strávil v Tatranskej Lomnici opretý o hokejku, sú už dávno preč. Aj to klzisko na ploche štyroch tenisových kurtov je už dávno...

S hokejom som už dlho nemal nič spoločné.

Až jedného dňa prišla znovu chvíľa vziať hokejku do rúk. Tú tatranskú, horolezeckú, tú na Lomnický štít.

Hokejka na Lomnický štít je jednou z najznámejších lezeckých ciest vo Vysokých Tatrách. Prvovýstup spravili F.Plšek a V.Zachoval 22.8.1950. Vtedy to ohodnotili za V+ A1, dnes by to malo byť voľne VI, alebo VI+ ? :))

                                            Presne takto sme Hokejku liezli my, určite existujú aj iné varianty niektorých úsekov

Nakoniec rozhodnutie padlo: pôjdeme do Hokejky a to všetci. Stano ju ako jediný z nás už liezol a tak sme sa tešili, že štandardné tatranské hľadanie cesty v stene nebudeme musieť absolvovať.

Do Téryho kuloáru sme zišli Gipsyho ferratou. Zdola akurát prichádzala trojka s batohmi. Zľakol som sa, že nás niekto predbehne, pridal som do kroku a s náskokom obsadil nástup. Chýr o zápche v tejto ceste je veru zlý. My sme si dnes nemohli nejaké zdržovanie dovoliť.

Trojica Poliakov prešla okolo nás. Išli do Jordánky :) Pomaly sme sa zhromaždili na nástupe. Pre mňa s Matúšom to mal byť zatiaľ náš lezecký tatranský vrchol. Stano nás ukľudňoval, že to bude v pohode.

Prvé dve dĺžky som poznal z nedávneho prelezenia Stanislawského cesty (Orlowski) a tak sme šli s Matúšom dopredu. Peťo so Stanom sa však nastrojili rýchlo a už nám šliapali na päty.

Na druhom štande sme ich pustili pred nás, tak ako sme sa dohodli. Zvyšok cesty sme už išli ako veselá štyrka, ktorá má celkom naponáhlo :))

Tretia dĺžka je pekný päťkový komínčok. Na štande sa stretávame a za družnej debaty fotíme Peťa, ktorý prvý lezie do traverzu. O ňom som už nejaké tie útržky počul. Stano s batohom krúti hlavou. Peťo mu nezapol jednu skobu, ako tak rýpal hore, a on chudák ako druhý sa v tom traverze na lano spoľahnúť nemôže :))

Je rad na mne a na vlastnej koži sa presviedčam, o čom je ten traverz. Pri tých pár krôčkoch po relatívne dobrých stupoch, ale žiadnych chytoch sa pokúšam škrabkať nechtami po skale. Som na štande a rad je na Matúšovi. Nevidím ho, lano sa po chvíli zastaví. Skúšam dobrať, nehýbe sa. Dlho sa nehýbe. Nevidím ho. Počujem ho. Nahlas ho počujem. Veľmi nahlas ho počujem:)

Konečne je tu. Zvárame ďalej. Krásna platňa pod Hokejkou. Doliezame ku Stanovi. Fotíme. Vychutnávame.

Hokejka je suchá. Úplne suchá. My nie sme suchí. Je úžasné a teplé babie leto. A okrem nás štyroch tu nie je ani nohy. SUPER!

Veľa fotíme. Paráda! Vychutnajte! :)

Previs na začiatku 6. dĺžky. Kuknem ako to lezú. Stano mi tam necháva cvaknuté expresy. Nachádzam čo potrebujem a preliezam čisto. Krása.

Dĺžka s previsom je krátka. Nespájame dĺžky, čo je Stanov obĺúbený koníček. Ďalšia krátka dĺžka vedie zárezom vpravo. Nie vľavo, ako by sa na začiatku zdalo. Kúsok sa vraciam a už som pri Stanovi. Ten sa tu zdržal, lebo Peťo nad ním už pučí a zvára v kľúčovom mieste.

Pozorujem Stana s batohom. A už je rad na mne. Ešte mu zakričím, nech mi tam nechá expresku.

My s Matúšom máme batohy obaja. V špáre hneď nad štandom to batohy oceňujú. Nakoniec sa ňou nejako pretlačím a už si to valím k najťažšiemu miestu.

Sú tam staré skoby. Netreba zakladať nič. Chytov ubúda, a kam mám sakra dať tie nohy? Cvaknem lano do expresky a zakryje mi jediný chyt. Chytám ho na sokolíka a vychádza mi, že teraz by mali ísť hore nohy, nie? Až nad hlavu?!! Á chytám expresku (A1 :)

A už som o chvíľu na štande pri Peťovi. Peťo odlieza s batohom do poslednej lezeckej dĺžky. Matúš tu ešte nie je. Peťo sa s batohom zasekol v špáre. Pozorujem ho, ako sa trápi... je ozaj veľmi nahlas :)))

Matúš tu ešte nie je.

Peťo je vééľmi nahlas. Často opakuje slovo batoh.

Aj ďalšie dve-tri slová, stále dokola a nahlas.

Matúš tu ešte nie je. Logicky to skúša preliezť čisto.

Pozerám na batoh na Peťovom chrbte. Hm, pokúsim sa poučiť sa, pomyslím si. Nejak si neuvedomujem, že mi trčia paličky z batohu...

Matúš konečne pochopil, načo tam je tá expreska. O chvíľu je tu.

Peťo obdrel skalu batohom a mizne.

Vyrážam.

O chvíľu sa zašprajcujem v špáre batohom. Paličky sa zaseknú a nepustia ma hore. Nespadnem. Nenadávam.

Musím nižšie a zase vyššie. Pár pokusov a je to.

Na štande už nikto. Nad nami skokanský mostík. Niekto kýva.

Preliezame zábradlie.

Pribehne Stano.

V lanovke sú dve miesta, dajte rýchlo batohy, zavoláme si.

S Matúšom sme boli bez batohov na Skalnatom za 50 minút.

Hokejku sme liezli 4 hodiny. Vraj celkom svižne. A aj sranda bola.

Hm vraj 6+. Ešte sa určite vrátime.

Myslím, že nie raz.

M.B.