Halleranger Alm – Karwendel na MTB

Tak ako potrebuješ k životu jesť, piť a dýchať, tak sa stal horský bicykel dôležitý pre horolezcov a lyžiarov. Dnes neodmysliteľný doplnok tréningov, používaný širokou turistickou verejnosťou, dosiahol už vysoké čísla predaja. No a my sme všetci radi, že túto vecičku máme. Ja som začal moje styky s mtb-pedálmi v USA vo White Mountain, kde som si požičal bicykel značky Cannondale a vyjazdil na Mt. Washington. Spravil som aj nejaké túričky v Kanade, ale to už na mojom bicykli, ktorý som si tam kúpil a doniesol do Bavorska.

No jeden MTB a jeden normálny bicykel bol handicap pre moju ženu, tak som svoj MTB predal do Augsburgu. Pri nasledujúcej návšteve mojej sestry prišli s ňou dva MTB, ženský a mužský. Krásne červené, značky MARIN, a aj naši kamaráti v Garmischi mali už svoje SCOTTy. Samozrejme sme začali plánovať prvé túry do hôr. Dlhé doliny, kam sa nám nechcelo ísť peši, boli na to ideálne. Karwendel je na to ako stvorený. Vyberáme cieľ: Halleranger Alm. Tam sa dá dýchať len olympijský vzduch. ALM, teda salaš, leží v sedle, odkiaľ sa na jednu stranu schádza do Innsbrucku a na druhú do Seefeldu, olympijských miest.

A teraz k veci: ukladáme MTB do VW Bulli, majiteľom je DSW (Nemecký lyžiarsky spolok), jazdí s ním Chris Schweiger, člen bavorského lyžiarskeho družstva. Ja som tam senior a autom chodíme často aj na tréningy. Ide aj Chrisova priateľka a moja žena Pira. Sám sa pozve Chrisov vlčiak (Sviňa), ktorý keď vidí otvorené dvere, obrovským skokom končí v aute a von ho nedostane nikto. Tak bude zase smrdieť, tá sviňa. V Scharnitzi za kostolom parkujeme auto, o chvíľu máme pred sebou rieku Isar. Tú vidíme aj v Mníchove, len v iných rozmeroch. Ráno už dole prichádzajú prví kajakári, pôjdu znova hore, je to jeden z najkrajších riečnych úsekov pre tento šport. Ideme trošku po rovine a pri Wiesenhofe napíname už naše svaly naplno na prvý kopec. Tu sa oplatí zastať, lebo pohľad dole na Isar, do tiesňavy, je ohromujúci. Nasleduje niekoľkominútový zjazd a nájdeme sa znova na brehoch Isaru. Pohľad na kajakárov spríjemňuje veľké potenie.

Sme dnu, v srdci Karwendlu, po stranách steny a kary, ktoré sneh neudržia a vypľujú ho bez ohľadov na turistov až na cestu. Vyfrézované časti cesty pripomínajú Nórsko. Často ďakujem životu, že mi umožnil užívať si tieto krásy. Pre mňa sú hory jedna kulisa, bez ktorej nemôžem existovať. Počasie je dnes tiež nejaké nórske, dáždik a absolútne modré nebo sa menia ako chameleón.

Dolina je dlhá, robíme nádherné pauzy pri Isare, Až naraz dosiahneme miesto kde Isar vyviera. Pekné, idylické miesto. Tu sedia na lavičkách cepri, ktorí kontrolujú či ich štamperlíky nemajú diery na dne. Po dobrom, dlhom ťaháku po šutroch končíme na parkovisku pre chatára salaša KASTENALM a samozrejme tam ideme na domáci syr a slaninu. Zapíjame to kefírom, to je tu kyslé mlieko.

Peši to tu poznáme, tak pred ďalšou rampou len hodím poznámku: „Ideme hore výťahom alebo tlačíme?“ Výťahu nieto, tak sa tlačí. Štrk je presne taký, že keď zatiahneš, hneď sa pretočia kolesá. Tu sa nedá jazdiť ani dole, lebo si rozbiješ hubu. Pohľad dole na ľavú stranu brzdí každú aktivitu: kolmá stena a dole šumiaci potok. Pira hreší ako pri kartách niekde na východe, je totálne zničená. Hore sa hodí do trávy s poznámkou „choďte ďalej, ja vás privítam hore na chate“. Striedajú sa serpentíny, strmé úseky, ale jazditeľné, cesta je pomerne dobrá.

Na lúky vyjdeme pri jednej privátnej chatke, kde už vidíme majestátny Lafatscher, kde sú krásne a ťažké lezecké steny. Za ním Pleisenjoch a Birkkarspitze, kde sa tiež oplatí zabiť trocha času. Tu sa môžeme rozhodnúť, či ideme na Halleranger Haus alebo Alm. Ideme nakoniec na salaš, tam vieme čo nás čaká. Vyzerá to tak, že už aj Sviňa na niečo čaká, zatiaľ pil stále len vodu z potoka, ale asi ho chytá hlad. Nás tu čakajú najprv dva páry Mass Radler – Weissbier s citrónovkou, chutí božsky. Po dva páry Weisswurst, to je bavorská špecialita. A za tým sa pýtame v kuchyni, či majú Ausgezogene - to sú na šmalci do hneda vypečené pampúchy, posypané škoricovým cukrom. Chutí to božsky a kvôli tomu sme tu.

Každý obzerá naše nové bicykle a závidí nám tú jazdu dolu. Sviňa dostal nejaké odpadky z kuchyne a je šťastný. Kto chce, môže zjazdiť cez Hafelekar dole do Innsbrucku, ak ho tam niekto čaká. Krásny a ťažký zjazd. Alebo sa jazdí nazad na Kastenalm, kde sa mu môže stať nehoda ako nám, že sme tam predsa len ostali na pivo. Nazad musíš obsluhovať len brzdy, ale musíš vedieť kde sú :-))) Obdivujem vždy našu Sviňu, že bez muknutia obehá celý deň vedľa nás a nesťažuje sa. To je pes!

Janove spomienky