Hrebeňom Spišskej Magury na bajku

Táto hrebeňovka bola vždy považovaná za tak trochu dobrodružnú akciu. Býval to prevažne zalesnený hrebeň, na ktorom bolo vzácnosťou stretnúť človeka. Už tradične slabé značenie a časté polomy a vývraty tu spôsobovali turistom nemalé orientačné problémy. Keď sa k tomu pridala lesnými traktormi rozrytá a rozbahnená cesta o zábavu bolo vždy postarané.

Minulú neďelu sme sa vydali pozrieť sa ako to tam vyzerá dnes. Milan hrebeň prešiel z väčšej časti pred rokom a tak úspešne splnil úlohu navigátora. Auto sme nechali v Tatranskej Kotline a po asfaltke sme sa dostali cez Lendak, Výbornú a Slovenskú Ves až pod Magurské sedlo. Tesne pod ním sme sa odpojili z asfaltky a Milanovým zlepšovákom natraverzovali na hrebeň.

Ako to tam vyzeralo sa dozviete z fotogalérie, ja už len dodám, že v prvej polovici hrebeňa po Bachledovu dolinu nepočítajte so žiadnym značením a na túru odporúčam suché počasie. V prípade dažďa by to boli blatové orgie.
Návrat zo sedla Príslop nad Ždiarom do Kotliny je jednoduchý po asfaltke, dá sa však spestriť starou cestou začínajúcou v Ždiari na opačnom brehu potoka ako vedie hlavná asfaltka.

M.B.