Modrá zo Sučian na Malý Fatranský Kriváň obnovená!

Teda v júni ešte nebola úplne, ale sa na tom pracuje :-) Čiže pribudne ďalšia oficiálna možnosť nástupu na hrebeň z turčianskej strany. Lebo značka tu bola, ale gumené mozgy si pred vyše 50 rokmi vymysleli zničiť ďalší pekný kus prírody kvôli strelnici, takže musela byť zrušená. Ľudia chodník aj tak využívajú, veď pod Meškalkou majú sučianski turisti útulňu Vendovka. Po rokoch teda víťazí zdravý rozum nad vojenským.

Pôvodne išla značka zo sučianskej železničnej stanice cez Hrabiny k horárni a od nej zalesneným hrebeňom ponad Sučiansku dolinu, okolo turistickej útulne pod Veľkou Kráľovou. Pri bývalej chate pod Meškalkou odbočila doprava do traverzu východného svahu Meškalky, pomedzi kosodrevinu sa vyšplhala cez južnú hranu Kriváňa na jeho vrchol. Toľko text v sprievodcovi z r.1962. Na turistickej mape v tom sprievodcovi je ešte nakreslená. Chatu pod Meškalkou (1932-1944) nevypálili ako väčšinu ostatných, ale rozobrali. Z materiálu vraj postavili po vojne (1952-54) Vendovku - o kúsok nižšie, hneď nad lesom. Pôvodne to bola „Chata veľkých nádejí“ a dnešné meno má po svojom staviteľovi Vendovi Dvořáčkovi, aj keď bola neskôr prestavaná. A ešte jedna útulňa bola nižšie v lese - pod Veľkou Kráľovou. Tá jediná je na mape z r.1962 a mohla by sa volať Gustovka, lebo ju mal na svedomí ďalší Dvořáček, tentoraz Gustáv (v r.1946). Zhorela v auguste 1973 a na jej mieste dnes stojí len skriňa z vetriesky.

Z histórie by stačilo. Dnes sa treba vytrepať Sučianskou dolinou k zákazu vjazdu, prejsť cez potok a ani nie po 100 metroch, na prvej odbočke doľava už vidno čerstvo namaľované modré značky. Vraj ujovia značkári začali niekedy na prelome mája a júna :-) Keď bude hotovo v lese, isto tu pribudne smerovník. Vraj má značka sem viesť až z centra Sučian - ibaže to sú dobré 4 kiláky po asfalte. Pretože pôvodný spodný úsek značky cez les a lúky vedie strelnicou a tú sa gumkáči podľa vlastných slov rušiť nechystajú :-(

Nevadí - sme tu, pome hore! V podstate ani bez značky niet kde zablúdiť, stále po hrebeni, stále po zvážniciach rôznej „estetickej úrovne“. Dolu trochu blata a žihľavy, potom prudko rúbaňou a mladinou. Z rúbaniska vidno vľavo vpredu hrebeň s dominujúcim Suchým, napravo dole strelnicu. Najväčšia strmina nás vyvedie na cestu, vedúcu zľava zo Sučianskej doliny. Na jej zákrute (vľavo) je tiež pekný výhľad na hrebeň. Ideme ale doprava, po pár metroch sme na križovatke zvážnic: kade ďalej, to je intuitívne jasné, ale značky už sú. Čoraz strmšie lesom, ešte jedno križovanie so zvážnicou a keď sa cesta stratí v čučoriedkach, sme pri „Gustovke“. Od nej už mierne stúpanie kamenistou cestou k Vendovke, asi kilák. Za chatou sa dá v studničke dotankovať.

Až pod Meškalku sa dá aj na bajku, nad zvyškami chaty už je len chodník čučoriedím a kosovkou. Smerom dole je to jazditeľné aj po značke, kto by chcel techniku precvičiť. Som zvedavý, kade pôjde nad Vendovkou ten obnovený chodník, lebo na traverz Meškalky sa v jeho hornej časti napája podozrivo široký koridor vysekanej kosodreviny. Smeruje na jej vrchol. A takisto odbočka do traverzu nad Vendovkou sa tvári veľmi nenápadne aj za pekného počasia, výraznejší chodník ide na vrchol Meškalky, čiže rovno hore.

V dolinke medzi Meškalkou a Kriváňom už žiadny problém. Chodník zreteľný, pekná horská krajinka, len oplechovaný posed pod chodníkom ju trochu špatí. Vpredu už trčí známy krivánsky pylón. Z doliny som k nemu došiel pomaličky za 2,5 hodiny. Uvidíme, koľko namerajú značkári.

Rišo Pouš