MTB okruh okolo Geissler Gruppe

Niektorí ľudia sú proste nezodpovední a večne meškajú. Tí moji dvaja meškajú tri hodiny. Plánovať nie je od slova plano a z pozície hlavného plánovača viem, že nám tento čas bude chýbať.

Do Selva Gardena prichádzame až okolo pol jedenástej doobeda, po noci strávenej na diaľnici. Samozrejme že chlapci nemajú naštudovaný miestopis a moja trasa sa im zdá pridlhá, keď vravím, že má 3000 výškových. Dvaja nakoniec vyrážajú so mnou, dvaja si vymysleli po svojom. Avšak vyrážame až po 12. a ešte ďalej sa zdržiavame.

Výšľap do Passo Gardena je taká malá chuťovka. Stále je na čo pozerať. Tu už odbočujeme na pekný singletrack v južných svahoch Puez Gruppe a prídeme priamo pod Sassongher. Do Corvary zjazdujeme podľa mapy Tobacco chodníkom č. 2. Tento úsek veľmi odporúčam, je to presne to, prečo sme tu. Pokračujeme okolo Gruppo Geissler podľa popisu Vetroplacha k jazeru Lago Sompunt a následne k jazeru Lago di Lalung a sme vo Val Badii. Traverzujeme svahy a oproti cez dolinu vidíme skupinu Fanes. V spleti chodníkov sa nám napokon darí prekročiť bočný hrebeň a pekný lesný zjazd nás privádza na miesto s názvom Frena. Vyzerá to tu byť dosť od ruky a čaká nás výšľap o cca 900 výškových metrov do sedla Kreuzjoch po typickej alpskej šotoline. Scenéria, ako napokon stále v Dolomitoch, nepotrebuje komentár. Strmosť kopca nás utvrdzuje v tom, že sme mali v noci lepšie spať. Pod sedlom je malá kôlnička, do ktorej nefúka, sú tam lavice, ohnisko a poskytuje príjemný úkryt. Teplota klesá pod 5ºC a z toho jediného mraku na oblohe poletuje sneh.

Zjazd zo sedla Kreuzjoch (2393m)  je technicky náročný. Úvod znášame všetci a postupne nasadáme, ako nám naše schopnosti dovolia. Zjazd je dosť krátky a už sme na rázcestí, kde sa napájame na Munkler weg. Na tabuľke je zákaz vstupu na bicykli. Už je podvečer a je to vraj pekný chodník, tak napriek zákazu ideme ďalej. Je to dlhšie, než som si myslel. Pekné výhľady na skalné veže, ale to traverzovanie rebier nemá konca. Chodník ide stále hore a dole a je miestami dosť technicky náročný. Hlavne kamene a korene – celoodpružený bicykel s vyššie položeným stredom je veľkou výhodou.

V sedle Bogles nasadzujeme čelovky - je 22:00. Tu začína zjazdík do St. Ulrichu, ktorý Vetroplach označil ako najkrajší v Dolomitoch. Zazlievam chlapcom, že tri hodiny meškali. Presne teraz nám chýbajú a prichádzame aj o tento zjazd. Bude sa sem treba kvôli nemu vrátiť. Stretáme chalana čo beží na chatu, radí nám ísť dolu cestou po hrebeni. Vraj to potrvá takú hodinu. Čelovky sú už nevyhnutné, kravám a koňom svietia oči a teplota sa blíži k nule. Už to nie je ani 1°C a my zjazdujeme 1000 výškových metrov len v ľahkom cyklooblečení po širokej šotoline, križujúc zjazdovky. Nekonečná škoda. Našťastie mám aspoň pláštenku bez rukávov a návleky na kolená. V St. Ulrichu sme o 23:00, riadne premrznutí. Ešte 8km do kopca do Selvy. Radšej nech po nás príde kamoš autom. 2760 výškových po vystúpení z auta po 1200km ceste, idem spať po polnoci a zajtra mám byť Hero.

Marián Surničin