Bicykle

Polohou stredná z trojice malofatranských chát z turčianskej strany, takisto obľúbená nielen medzi pešími, ale aj kolesovými výšľapistami. Máme tu na Vetromagu síce o nej už niečo (aj bajkové), aj tá cesta hore je viac – menej jasná, ale tak pre istotu... A pre skompletovanie trilógie. Zvyšné dva diely (Hole a Chleb) sú v odkazoch dole pod textom. A ako sa to všetko (a ešte niečo navyše) dá spojiť do jedného výjazdu, to ukazuje Imroman TU . Výjazd na bajku „na Maguru“ je z tých troch najkratší a asi aj najpríjemnejší – podľa Stravy 11,5

              Letná dovolenka pri mori s rodinou predstavuje pre mňa predovšetkým leňošenie na pláži, kúpanie a po večeroch nejaké to pivečko. Keď je však človek aj mtb nadšenec a rád sa pozrie zblízka na hory, ktoré obzerá z nafukovačky z hladiny, tak bajk patrí k plavkám a sandálom k povinnej výbave, ktorú je nutné zobrať so sebou.                Keďže však sa stále jedná o rodinné dovolenky a na krasových pláňach býva v pokročilú dennú hodinu pekelná horúčava, ideálnym časom na výjazd sú ranné hodiny a 

3.7.2022 Nedeľa, áno presne ten deň čo sa urval ľadovec na Marmolade. Žeby horúco? Ale pekne poporiadku. Minútky pred ôsmou zjazdujem z Rosegu do Pontresiny. Mám na sebe všetko, čiže rukávy, termotričko, šuštiačku. Hneď v Pontresine si ju dávam dole, vyzerá, že bude teplo. Prvé stúpanie na passo Bernina je pohoda na zahriatie, vietor mám dobrý a tak za hodku a pár minút som hore. Nezastavujem nemám prečo a hneď sa púšťam do zjazdu. Stojím až na semaforoch. Trikrát sakra. Do Tirána prichádzam až cca dve hoďky po štarte. Ten zjazd mi aj so semaformi nie

Máme tu na Vetromagu už direttisimu na Hole aj na Kľačiansku Maguru (odkazy dole pod textom a podrobnejšie na MTBIKERi TU ) a kto je frajer, môže si to dať všetko na jeden šup ako Imroman nejako takto . Tak do tretice všetko najťažšie. Lebo z troch známych turčianskych výjazdov k horským chatám v Malej Fatre je práve tento najnáročnejší. Ani nie tak kvôli sklonu (ten je na celej dĺžke cesty väčšinou príjemný), ale kvôli poriadnej hrboľatosti. A tých 14,5 km zdola od hlavnej (alebo 10 od Zajacovej) je tiež pekné, výživné číslo, hoci dosť podobn

Branisko sme pre turistiku objavili po dokončení diaľnice v smere z Popradu. Tých pohodových 30 minút z Popradu až do sedla Branisko, kde zvykneme parkovať, je ozaj pecka. Nasledovalo viacero túr v okolí, odkliky na články z nich si nájdete dole. Až neskôr som na internete objavil informácie o tom, že z Braniska sa stala obľúbená lokalita pre (povedal by som) takých lepších terénnych jazdcov. Pri peších túrach som sa snažil vnímať terén aj z pohľadu jazdca, priznám sa ale, že tie traily som si moc nevšimol. Snáď len tie v okolí chodníka vedúceho ku vysie

...sa vraj nevypláca, tak som si zmyslel podráždiť ich aspoň kolesami. Na severné svahy Lúčanskej Malej Fatry som sa vybral, padajúce spod Minčola ku Stráňavám a Višňovému. Okoliu dominuje krásny, bralnatý Hoblík (934 m), taká skromnejšia obdoba Rozsutca. Len jeho okolie má na mnohých miestach skôr podobu ekologickej katastrofy, aké je vyrúbané. Síce ani pod tým Rozsutcom to na pár miestach nevyzerá lepšie – ale nie o tom som chcel, aj keď súvisieť to trochu bude. Každopádne je tam hustá sieť zvážnic a na prídavok aj hustá sieť „kopaných“ le

V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi ). To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Aj pár kvapiek na nás spadlo, a

Banskobystrické o.z. KoLesom ( www.bbtrails.sk ) je poriadne aktívne už pár rokov a je fajn, že chuť ho neopúšťa. V Laskomerskej doline a najmä na jej svahoch to vidieť poriadne, v podstate každú sezónu tu niečo pribudne. Domáci poznajú, tak po dlhom čase aspoň pripomenutie pre cezpoľných, ako to tam vyzerá. Nebol som tam jazdiť už poriadne dlho (len to občas pobehám), v podstate odkedy som vymenil bajk - a to už sú dobré štyri roky. Takže veľa tých (pre mňa) noviniek sú už asi starinky. Ale nikdy neuškodí zdokumentovať aktuálny stav, aby sa dalo v

Rok s rokom sa stretol a ja zase mám chuť na niečo šialené. Ako som už v reporte spred roka z okruhu okolo Kráľovej hole naznačoval, pôjde mi o čísla. Ráno vyrážam o siedmej z Popradu, v údolí Hornádu aj tak ešte zbadám na tráve námrazu. Následuje Spišské Bystré a stúpanie smer Smrečiny včas ale odbočujem vľavo a cez šikovnú skratku sa prehupujem na Pusté pole. Ďalší bod programu stúpanie do sedla Tri mosty a púšťam sa do zjazdu Voglovým chodníkom. Ten predsa nevynechám keď už som tu. Nie je na Slovensku veľa chodníčkov ktoré by mi tak pripomí

Prečo takýto názov? Lebo kilometricky to malo byť zhruba rovnaké ako najslávnejšia jarná klasika a tie najhoršie cesty mali byť tiež najmä v druhej polovici. Aj počasie zvykne túto klasiku komplikovať. Tým ale podobnosť končí a začína symbolika - mal to byť skôr výlet ako preteky. Ale radšej som si trochu zapretekal sám so sebou už od začiatku, aby som došiel za vidna a pred ohlasovaným podvečerným dažďom. Ukázalo sa to ako dobrá voľba, aj vďaka hlúposti organizátorov Rallye Tatry. Ale o tom neskôr. Vrútky – BB – BR – Telgárt – Dedinky �

Tak sa mi zasa zadarilo vyhradiť si deň na dlhší pojazd, takmer „poldennú túru“ :-) A zároveň znovu previezť bajk z domu do Bystrice. Takže z toho vzniklo niečo podobné ako minuloročné VR - RK - BB , len písmenká v strede sa vymenili. KR ako Krahule, lebo som to vzal z opačnej strany. Čiže z Vrútok popri potoku do Jedľovín a davaj na juh popod úbočia Malej Fatry a severnej časti pohoria Žiar. V Polerieke som zabočil dnu do pohoria a po červenej „hrebeňovke“ Žiaru - ponad Hadvigu až pod Vyšehrad, odtiaľ ďalej po hrebeni cez Sklenianske lúk

 Nádherná, slnečná májová nedeľa, nie príliš horúca ani veterná - počasie ako stvorené na „trochu dlhšie“ pojazdenie a konečne aj pre založenie základu pre imidžové cyklistické pásiky na rukách a nohách. A nech to má štýl a nech aj bulvár dostane čo potrebuje, vyberám si cieľ, ktorý sa bude v názve dobre vynímať. Aj tak vraj väčšina ľudí ten článok ani neotvorí a budú dávať páčiky len za ten názov :-))) Trasa naštudovaná, ale rána sú ešte chladné, neponáhľam sa a vyrážam o desiatej. Takmer presne, nech sa to dobre počít

Preteky na horských bicykloch sa tešia už dlhé roky veľkej popularite. Tzv. MTB maratóny sa organizujú naprieč celou krajinou a snaha organizátorov o čo najväčšiu účasť býva často naplnená. Štandardom je viacero tratí rôznych dĺžok a obtiažností. Už v dávnejšej minulosti sa mi podarilo absolvovať viaceré tieto podujatia a potom po dlhšej pauze boli práve preteky Ilovníckym hrebeňom tou akciou, ktorou som sa aspoň na chvíľu opäť vrátil k obľúbenej aktivite. Už pred štyrmi rokmi, keď som absolvoval dlhú trať Ilovníckym hrebeňom, som bol veľmi p

Už je to pekných pár rokov, čo bývalý výcvikový vojenský priestor Javorina v Levočských vrchoch prestal byť zakázanou zónou, vojaci odišli a celá oblasť sa stala opäť prístupnou. Po vojenskej spúšti Levočské vrchy postihla ešte spúšť drevársko - kôrovcová, ale aj tá už pomaly pominula, a tak sa sem oplatí prísť pozrieť. V Levočskej doline, ktorá je dejiskom aj populárneho MTB maratónu, parkujeme pod vlekmi lyžiarskeho strediska a vyrážame na okruh po rozbitých asfaltkách a spevnených lesných cestách. Najprv nás čaká mierne stúpanie do sedla

Tentokrát to bude priamo z mesta a tesne nad mestom, ale v peknej krajine s výhľadmi. V tom má BB známu výhodu, že je obtočená kopcami a doslova za pár minút je človek v prírode. Tak aj žiletkári si prídu na svoje - napríklad všeobecne známa je legendárna „stena“ na Šachtičky, kde sa robia aj preteky v časovke do vrchu. Výnimočné stúpanie – až sa divím, že sa ho ešte Imroman „mediálne nezmocnil“ vo svojom seriáli o najkrajších stúpaniach. Možno práve preto, že je skôr najbrutálnejšie ako najkrajšie :-) Ale aj na Šachtičky raz dôjde