Bicykle

Znovu sa objavila požiadavka na „sprievodcovské služby“, a zároveň bolo treba zvoliť lokalitu, ktorú svojimi búrkami nezasiahne a nezamočí prechádzajúci front. Takže padla voľba na južnú časť Žiaru medzi Turčianskymi Teplicami a Handlovou, kde je na mrte pevných (aj asfaltových) lesných ciest a už ten kút máme tu na Vetromagu viackrát zreportovaný (odkazy sú dole). Technicky to nie je náročné jazdenie, zato ale ani výhľadov nie je veľa, väčšinou sa ide lesom. No také príjemné je to, že sa môžu dvaja vedľa seba v pohode vykecávať za jazdy.

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.

Alebo aj „duo fluo“ na výjazde na žiletkách, lebo keď sme dali zraz v Novom Meste nad Váhom, ako dva kancelárske zvýrazňovače sme sa už z diaľky videli. No, aspoň to bolo bezpečnejšie. Každopádne plán bol taký a aj v mapách naklikaný, že doviezť sa do Čachtíc a popod hrad nabehnúť na tiché, úzke, ale najmä dosť hladké (ani nie) okresky pomedzi kopanice. Vyhnúť sa čo najviac tým žlto značeným „hlavným ťahom“ okolo Brezovej, Myjavy a Starej Turej, spod hradu ísť viac popod Malé Karpaty na západ až do Prietrže, a potom nazad severnejši

Alebo z vrútockej stanice na stanicu v Tepliciach, alebo druhý raz poriadne zoznámiť príbuzných Cube AMS a novorodenca Cube Reaction, alebo teda druhý diel Rodinného mtb. Len tentokrát vlakom prišla na miesto činu spolupáchateľka, zažiadaná spoznať Turčiansku záhradku a ako správna hydrologička ochutnať niektoré z jej vychýrených minerálok. Tak som sa snažil aj trasu podľa toho namodelovať, a tak to nakoniec v podstate aj vyšlo. Dokopy necelých 70 km a necelých 1300 nastúpaných metrov, všetko po pohodlných lesných, lúčnych a aj tvrdých cestách, p

Už som si Maru obišiel na žiletke ( TU ), teraz mi napadlo skúsiť to na horskom. Pekne podhoriami Chočských vrchov, Západných a Nízkych Tatier, nie nutne po cyklotrasách, ale aby to malo logiku, estetiku, a aby z toho vznikol nejaký rozumný okruh. So začiatkom a koncom v RK, aj keď lepšie by bolo ráno začať niekde na opačnom konci, aby slnko na začiatku nesvietilo do očí. Cieľom však nebolo len hlušiť kilometre „do mŕtva“, ale potiahnuť trasu aj po zaujímavých miestach, ktorých je tam samozrejme veľa. Pri klikaní do mapy ma síce trochu prekvapila tá

CUBE AMS 100 mi slúži verne a spoľahlivo už ôsmu sezónu, a teraz si kolegyňa kúpila jeho mladšieho a konštrukčne jednoduchšieho bračeka. Preto bolo treba príbuzných zozámiť, dobre prevetrať, nováčika poriadne otestovať, možno niečo priamo v teréne na ňom nastaviť a tak. Voľba padla na bajkpozitívne a nie veľmi technicky zložité cesty na východ od Banskej Bystrice. Doslova cykloturistický raj je v tej Bystrickej vrchovine (a nielen tam). Nooooo a šíria sa zvesti o novej cyklotrase zo Šalkovej smerom hore na Poniky, cez Vlčinec. Vraj by už mala by

Poprad 29. apríla 2025. Po veľmi kvalitne odtrénovanom apríli už prišiel čas na dlhšie MTB výpady do okolia. Túto jar som sa rozhodol nenechať nič na náhodu a na vrchol mojej sezóny (odklik pod článkom) sa systematicky pripraviť. Aj preto som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, jednoducho mi to nepasovalo do prípravy. Jedným z najdôležitejších faktorov vôbec je pre mňa neustále objavovanie nových vecí a dnes to malo byť naplnené. Z Popradu vyrážam popri železničnej trati. Na rozbitú cestu akurát dávajú nový štrk, pripravuje sa prerábka železnice. Hne

Dozvedel som sa o tejto cyklotrase (č. 2554) prvý raz v súvislosti s nezmyselným asfaltovaním jej úvodu z Telgártu na Šumiac. Má takmer 90 km, až do Bystrej. Pohľad do mapy: prečo také dlhé úseky po hlavnej? A prečo do Bystrej a nie logicky ďalej na západ? Tak som začal špekulovať. Zámer: z Telgártu na západ, čo najmenej po hlavnej, ideálne do Bystrice. Logistika náročná, treba sa tam dostať, a potom aj domov. Výsledok plánovania: asi 140 km, do kopca menej (3000 m) ako z kopca (3500 m), logicky. Prvým vlakom z BB, štart z Telgártu po ôsmej, posl

Švajčiarsko, Horný Engadin, St.Moritz Počul som kedysi o tom, že z Lunghinpassu 2645m. sa jazdí na MTB dole ku jazerám. Bolo to dávno. Potom som od Maloje po turistickom choníku na Piz Lunghin cez spomínané sedlo vystúpil a povedal si že toto netreba. Prešlo veľa rokov, asi aj 10 a ja som pri mapovaní zablúdil na trailové vidličky a znovu si to omrkol. Čierny trail neviedol rovno dole ale dlho traverzoval až kým sa dole nepustil po lúkach nad dedinkou Grevasalvas. Poznám to tam dobre zo skialpu.  Hľadal som niečo na prvý voľný deň sezóny, niečo čo prežije

Je zas raz čas na trochu provokácie, hehehe... Lebo podľa najnovšej módy do národných parkov patria najmä lanovky, zjazdovky, hotely, poľovačky, ťažba dreva a s tým súvisiace lesné cesty, najlepšie v šírke na dva kamióny. Pre korektnosť – nie je to až taká nová móda, len v ostatnom čase zintenzívnela. Tak som sa bol pozrieť, ako sa tým posledným menovaným darí v Krivánskej Fatre, lebo už dlhšie odtiaľ ich biele línie svietia, do ďaleka. Turiansky komposesorát sa pod oboma fatranskými Kriváňmi činí už dlhšie, na „vylepšovaní“ siete lesn

Tá nad Kremnicou, až ku známemu vysielaču, ktorý je vidieť na hrebeni Kremnických vrchov zďaleka. Okolo Kremnice je zopár pekných a výživných stúpaní, napríklad na Krahule alebo do Nevoľného, no aj na samotné Kremnické Bane po hlavnej, cez víkendy, keď nie je veľká premávka. Ale Skalka je samozrejme top. Takmer okrúhlych 10 kilákov, skoro 700 m prevýšenia z 550 do 1200 m. n. m., ľudský, rovnomerný a plynulý sklon, ktorý sa len výnimočne a na krátko dvíha nad 9%. Iba úplný záver, pár stoviek metrov ku bráne vysielača, je takou „čerešničkou na

Vyrážam z Popradu ráno o 6:30. Skôr som ani neuvažoval kvôli neistému počasiu a z obáv, že ráno zmrznem. Najprv asfaltujem cez SpišskéBystré, Kravany a Vikartovce smer Liptovská Teplička. Autá podľa očakávania idú ráno všetky opačným smerom. Stúpanie na Vikartovský kopec: prechádzam okolo jedného z prameňov Hornádu. Zjazdík smerom na Liptovskú Tepličku a odbočujem vľavo do Ždiarskej doliny. Cieľom je čo najrýchlejšie sa dostať na Andrejcovú, a tak tentoraz terénny variant cez Panskú hoľu vypúšťam. Na hrebeň sa vyhupnem "pod Košariskami&qu

Tohtoročná suchá jar postihla snáď všetky oblasti našej krajiny. V lese napriek tomu aký bol skorý dátum boli miesta, kde už v polovici mája nebola žiadna voda, hoci inokedy tam býva potôčik. Do takýchto podmienok pripadali tréningy na tohtoročný Novohradský pedál. Traily vyšúchané, suché, ani tradičná V3S-ka nemala tento rok nárok. Dokonca aj tie najťažšie stúpania boli vyšľapateľné hneď na prvú. Spoločne s Vlasťom, organizátorom, sme si vraveli, že toto bude jeden z najrýchlejších ročníkov a zároveň jeden z tých, kde je trať v najlepšom st

Počuli sme o tom už od viacerých známych, ktorí vychvalovali nový asfaltový cyklochodník vedúci okolo priehrady mimo ciest s autami. Inšpirovali nás, a tak sme sa vybrali na výlet do Poľska aj my. Hneď za Poľsko-Slovenskou hranicou v Lysej nad Dunajcom je dedina Stromowce Wyzne, teraz keď už vieme, že okruh vedie taďiaľto tak odporúčam zaparkovať na veľkom parkovisku tu (vpravo od cesty). A hneď odtiaľto vedie po ľavej strane cesty nový cyklochodník. Všade kde je popri ceste spravený odporúčam ho cyklistom aj použiť ;) lebo premávka tu hlavne cez víkend vi

Šturcov je na Slovensku asi dosť, a to najmä tam, kde tieto chotárne názvy vznikli poslovenčením nemeckých toponým. Takže aj okolo Banskej Bystrice, kde bolo nemeckých baníkov, uhliarov, hutníkov, drevorubačov a furmanov požehnane. Strmým, zráznym cestám a horským sedlám na nich hovorili často der Sturz (sklon, zráz, strmina...). Takže na „hrebeni“ Starohorských vrchov máme Horný a Dolný Šturec, z Liptovských Revúc do Bystrice sa kedysi chodilo cez Veľký Šturec a dnes najznámejší je Malý Šturec na ceste do Turca. Ešte sú tu aj banské prepadlis